V predchádzajúcich článkoch nášho seriálu o dojčení ste si mohli prečítať všetko o tom, ako dosiahnuť správne prisatie bábätka, ako sa tvorí materské mlieko, tipy na najznámejšie a efektívne polohy pri dojčení a čo robiť pri mnohých problémoch súvisiacich s dojčením.
Existuje ale zopár triviálnych otázok, ktoré si kladie azda každá mama začínajúca s dojčením svojho bábätka.
1. Kedy mám dojčiť?
Bábätká sa odlišujú telesnou stavbou, rýchlosťou, akou rastú a vyvíjajú sa fyzicky aj psychicky. Preto je prirodzené, že aj ich potreby sú rôzne. Odporúčania dojčiť v presne stanovených intervaloch sú dnes považované za prekonané a nerešpektujúce individuálne potreby bábätka.
Laktačné poradkyne, ale aj skúsené mamy, odporúčajú všímať si prejavy a signály dieťatka a reagovať na ne. Znamená to ponúkať prsník, keď sa bábätko javí ako nepokojné.
Postupne sa naučíte presne rozoznať, kedy vám bábätko oznamuje, že sa potrebuje dojčiť (od hladu, smädu, či z akéhokoľvek iného dôvodu).
Ako sa to prejavuje?
• bábätko sa začína mrviť;
• začína otáčať hlavičku;
• sliní;
• začne vyplazovať jazýček a oblizovať si pery;
• začne si olizovať aj rúčky a snaží sa ich strčiť do úst (ak sa mu to podarí, začne ich sať ako prsník);
• otvára ústočká a hľadá prsník (niekedy ústami naráža aj do iných predmetov a hľadá prsník).
Bábätko nemusí mať pri týchto prejavoch otvorené očká a dôležité je nečakať až do chvíle, keď začne plakať, ale reagovať ponúknutím prsníka.
Tip od nás
Tip: Plač je veľmi neskorým prejavom nespokojnosti a hladu. Na prsník ho treba prikladať oveľa skôr, než začne plakať.
V prípade, ak dieťatko neprosperuje, alebo má zdravotný problém, pediater môže odporučiť dojčenie v pravidelných intervaloch.
2. Ako dlho má byť dieťatko na prsníku?
Vďaka tomu, že každé dieťatko je úplne iné, neexistuje ani niečo také, ako priemerná dĺžka dojčenia. Celkový interval sa pohybuje od pár minút po niekoľko hodín, no niektoré mamy poznajú aj takmer kontinuálne dojčenie prerušované krátkymi úsekmi spánku.
Niektoré bábätká sú vyslovene „prísavky” a hltajú ako o život. Iné, naopak, pijú ako „aristokrati” úplne pomaly. Niektoré deti zase potrebujú veľa „dudlovať“ (pretože satie bábätka na prsníku napĺňa aj ďalšie potreby ako hlad a smäd), iné sa napijú a prsník rovno pustia. Všetky tieto prípady sú úplne bežné a v poriadku, môžu sa časom (vývinom) a podmienkami (napríklad pri chorobe) meniť.
Okrem toho, aj každý organizmus ženy je úplne iný, každá žena má rozličnú tvorbu mlieka.
Preto ak dieťatko prosperuje (priberá a rastie, netrápia ho žiadne zdravotné ťažkosti), môže byť za jeho nespokojnosťou pri dojčení (alebo dlhom zotrvávaní na prsníku) napríklad nesprávne prisatie. Viac o technike dojčenia si prečítajte v článku o tom, ako dosiahnuť správne prisatie.
V prípade, že dieťatko neprosperuje, má zdravotný problém, pustí prsník a plače, alebo máte pri dojčení bolesti a problém s prsníkmi či bradavkami, konzultujte túto situáciu s pediatrom, lekárom, prípadne s laktačnou poradkyňou.
3. Koľko mlieka má novorodenec vypiť?
Túto otázku si zvyčajne kladú všetky nové mamy. Veď bábätko do 1. mesiaca je veľmi krehké a výživa je pre neho v tomto období veľmi dôležitá.
Odpoveď znie, novorodenec toho naozaj nevypije veľa a pri dojčených deťoch je zvyčajne úplne zbytočné zaťažovať sa nejakými predstavami o konkrétnom počte vypitých mililitrov materského mlieka.
Každé dieťa je iné, má iné potreby, inú počiatočnú váhu, ale aj iný temperament. Preto sa netrápte tabuľkami a dávajte papať dieťatku toľko, koľko si pýta.
Ak chcete zistiť, koľko približne vypije vaše dieťatko, sledujte tzv. pauzu v brade. To vám napovie, ako výdatne sa vaše dieťatko dojčí.
