Ako nevychovať z dieťaťa egoistu?

Zdravé sebavedomie a zároveň empatia, ale aj rešpekt a ochota aktívne pomáhať tým, ktorí to potrebujú. Akým spôsobom sa dá vychovávať dieťa tak, aby verilo vlastnej hodnote a zároveň hodnote iných ľudí?

Čo je to zdravé sebavedomie? Sebavedomie je uvedomenie si vlastnej hodnoty bez porovnávania sa s okolím. Tameka Anderson, ktorá sa venuje pestovaniu zdravej sebadôvery u detí, výborne definuje postoj sebavedomého dieťaťa: „Nie som lepší/lepšia ako ty, ale ani ty nie si lepší/lepšia ako ja. Každý z nás je jedinečný.“ Postoj egoistu je tiež jasný: „Pozri sa na mňa! Som oveľa lepší/lepšia než ty.“

Zvoľte správny spôsob výchovy

Vo výchove často dominuje autoritatívna výchova. Fráza „Pretože som povedala,“ sa pravidelne ozýva v nejednej domácnosti. Tento spôsob výchovy z detí vychováva poslušných ľudí trpiacich nízkym sebavedomím a neschopnosťou postaviť sa za svoj názor. Alebo je, naopak, výsledkom vzdor a neschopnosť akceptovať žiadnu autoritu či názor druhých ľudí.

Opakom autoritatívnej výchovy je rešpektujúci prístup, prípadne úplne benevolentná výchova.

Rodičovská láska by však mala ísť ruka v ruke so správne nastavenými hranicami. Bez nich sa vám výchova veľmi rýchlo vymkne z rúk. Zvoľte preto spôsob výchovy, v ktorej bude mať dieťa nielen dostatok lásky a pozornosti, ale aj správne nastavené hranice. Môže vám pomôcť veta: „Tvoje hranice končia tam, kde začínajú moje.“

Deliť sa je ľudské

„Pamätám si na vlastné detstvo,“ hovorí Zdenka, ktorá je mamou 8-ročnej Kláry. „Pochádzam z piatich detí. Peňazí sme veľa nemali, aj hračky sme si navzájom delili. Dokonca aj čokoládu sme si rozlámali na päť rovnakých častí. Snažili sme sa, aby sme mali všetci rovnako,“ dodáva. Podľa Zdenkiných slov v súčasnosti veľa detí netuší, čo je to deliť sa. Učí na prvom stupni základnej školy a vidí, že delenie sa so sladkosťami či inými drobnosťami je skôr výnimkou. Vysvetlite dieťaťu, že deliť sa je ľudské. Je to akt láskavosti a dieťatko vďaka tomu môže ukázať náklonnosť druhému človeku. Aj vy môžete dieťaťu ukázať, že delenie, ktoré je od srdca, mu síce materiálne výhody neprinesie, ale dá mu oveľa dôležitejšie. Dobrý pocit.

Uznávajte potreby, ale...

… nezabúdajte na tie svoje. „Počas pravidelného nákupu v supermarkete som videla scénu, ktorá mi ešte dlho ostala v hlave. Pred regálom s hračkami sa na zem hodilo asi 5-ročné dievčatko. Dostala amok. Reakcia mamy ma prekvapila ešte viac, než afekt dieťaťa: „Miláčik, máš právo sa hnevať, máš právo ma hrýzť, máš právo kričať na celý obchod. Ja viem, že to je tvoja potreba…“ Ďalej som už nevládala počúvať. Mamkin miláčik začal kopať do hračiek, ničiť veci navôkol a ja som len pozerala, či nie je niekde na okolí ochrankár,“ spomína Zdenka na nedávnu situáciu.

Aj uznávanie pocitov a plnenie potrieb dieťaťa má svoje hranice. Ak mu každý bude ustupovať, pretože „má svoje potreby“, vyrastie z neho egoista, ktorý sa sám sebe stane pupkom sveta. Okrem toho sa nenaučí riešiť problémy inak než krikom a pútaním pozornosti. Vďaka tomu si mnoho vzťahov zbytočne skomplikuje.

Zasiahnite

Pokiaľ vidíte, že sa u vašej ratolesti začína výrazne prejavovať egoizmus, čo najskôr zasiahnite. Odkladanie problému na dobu neurčitú môže zhoršiť celkovú situáciu:

Odhaľte príčinu: tých môže byť viacero, absencia pevných hraníc, konflikt v rodine, nedostatok pozornosti a podobne.
Egoizmus netolerujte: vysvetlite mu ničivý dopad na osobnosť dieťaťa, aj na okolie. Ukážte mu, že takéto správanie je neprípustné a vyvodíte z neho patričný dôsledok.
Pestujte u dieťaťa empatiu: je to vlastnosť, ktorú v živote bude potrebovať.
Vyzdvihnite nesebeckosť: podporí to u dieťaťa pozitívne momenty.
Vysvetlite mu dôsledok egoizmu: egoista to má v živote ťažké, egoizmus negatívne ovplyvňuje súkromné vzťahy, aj fungovanie v kolektíve.

Pozor na výber

Prostredníctvom práva na výber sa dieťa učí vziať na seba určitú zodpovednosť za veci, ktoré sa ho týkajú. Sú však veci, o ktorých sa nediskutuje. Napríklad situácie týkajúce sa zdravia. Skúste mu vysvetliť, že mu dáte na výber vždy, keď to bude aspoň trošku možné. Za niektoré oblasti sú ešte stále výlučne zodpovední rodičia.

Zdroje:

CASEY, J.R. (2020). Stubborn Toddler. [online] Legacy Pediatrics. [cit. 2021-16-11]. Dostupné z: legacypediatrics.com