Štúdie ukázali, že deti sa veľmi úspešne učia vtedy, keď sú intenzívne a dlho vystavované novému. To je prípad imigrantov, ktorí sú naraz obklopení novým jazykom každý deň. V takomto prípade sú v ňom z dlhodobého hľadiska deti oveľa zbehlejšie ako dospelí. No ak je množstvo jazyka obmedzené, napríklad len počas vyučovacích hodín, deti sa učia pomaly a s menším úspechom v porovnaní s tínedžermi či dospelými. Ako sa to dá vysvetliť? Výskumníci odhalili, že deti sa učia implicitne, teda bez vedomých myšlienok, úsilia či úvah. A práve takéto učenie vyžaduje obrovské množstvo jazykových podnetov počas dlhého času. Ako však starneme, rozvíjame v sebe schopnosť učiť sa explicitne – teda analyticky a so zámerným úsilím. Keď teda práve teraz riešite dilemu, ako na bilingválne dieťa, zostavte si s nami akčný plán.
Jednotný prístup od začiatku
Mimoriadne dôležité je, aký prístup zvolíte hneď na začiatku. Toho sa potom treba držať zubami-nechtami a nepovoliť. Na výber ich je hneď niekoľko. V rodinách, kde každý rodič plynule ovláda jeden jazyk, je populárny takzvaný OPOL prístup, teda „jeden človek = jeden jazyk.“ Mama bude striktne hovoriť jedným jazykom a otec tým druhým, ako doma, tak aj vonku. Keď rodina žije v krajine, kde sa hovorí jedným z nich, stane sa tento jazyk majoritným a deti nadobudnú jeho prirodzenú znalosť rýchlejšie. Aby sa tento efekt zmiernil, druhý z rodičov musí dbať na to, aby sa deti dostatočne venovali aj precvičovaniu druhého jazyka. Mnoho expertov sa zhodne v tom, že týždenne je potrebných 25 hodín. Treba sa preto zásobiť knihami, filmami a vyhľadávať ďalších ľudí, ktorí hovoria minoritným jazykom.
Ďalším prístupom je používanie minoritného jazyka výsostne v domácom prostredí. Rodina preto môže doma používať angličtinu, no vonku sa budú všetci baviť po slovensky. Tento prístup môže zabrániť pocitu, že keď sa rodina spolu rozpráva v cudzom jazyku, prakticky sú z jej konverzácie vylúčení všetci ostatní. Taktiež to deťom dáva jasné hranice, prepnutie z jedného jazyka do druhého nastáva vždy, keď prekročia prah bytu.
Celkom iná situácia nastáva, keď sa rodina presťahuje do krajiny, kde sa rozpráva úplne iným jazykom. V tomto prípade sa deti s rodičmi bavia v ich rodných jazykoch, no s kamarátmi a v škole už prepínajú do nového jazyka. Deti vďaka tomu získajú náskok, vzdelanie v inej krajine, rozšíria si obzory a keď v budúcnosti zatúžia po štúdiu v zahraničí, bude to pre ne prirodzené.
Keď sťahovanie do inej krajiny nie je v pláne, rodičia zvyknú svoju túžbu po cudzích jazykoch hasiť v školách s ich intenzívnou výučbou. To sú všetky tie bilingválne základné školy či gymnáziá, z ktorých by mali vychádzať dokonale jazykovo zdatní mladí ľudia.
Nakoniec existuje možnosť aj pre rodičov, ktorí si nemôžu dovoliť zapísať deti do drahých súkromných škôl. Môžu svojich potomkov zapísať na kurzy cudzieho jazyka, dopriať im letný tábor, napríklad v angličtine, či krátkodobé štúdium v zahraničí. Všetko je lepšie ako nič. Deti sú ako špongie, to je známe. Cudzí jazyk, s vašou pomocou, nasajú.
zdroj: freepik
Smiešny prízvuk nie je prekážkou
V dnešnom svete je znalosť cudzích jazykov neskutočnou výhodou. Generácia našich rodičov či starých rodičov, ktorí mali povinnú ruštinu a okrem nej už nič, by vám vedela rozprávať. Ako ťažko v strednom veku, po revolúcii, keď sa otvárali hranice, drvili po večeroch angličtinu a výsledkom je len jej chabá znalosť. Ak máte v rodine podobné príklady, isto chcete vlastným deťom zabezpečiť lepšie vyhliadky. Aj na Slovensku už existujú rodičia, z ktorých sa jeden obetuje a rozpráva sa s deťmi výlučne po anglicky. V jazyku, ktorý preňho nie je rodný, v ktorom robí chyby a možno má aj smiešny akcent. Vonku na ihrisku sa možno cíti aj trápne a ostatní rodičia sa z jeho topornej snahy smejú, no on vie, že deťom dáva základ, na ktorom budú môcť solídne stavať. Príkladom je aj speváčka Misha, mama šesťročných dvojičiek, ktorá na ne od narodenia inak ako po anglicky ani neprehovorila a dnes obe dievčatá rozprávajú plynule.
Podobnú skúsenosť má aj mama troch detí Laure, ktorá vedie stránku High Five Family. S manželom majú rodný jazyk francúzštinu, no ona sa rozhodla deti od útleho veku viesť k angličtine. Po viacerých pokusoch so súkromnými učiteľkami či au-pairkami sa úlohy učiteľky zhostila osobne. „Pýtala som sa samej seba, čo je lepšie. Urobiť pár chýb v angličtine s francúzskym prízvukom a byť schopný debaty v cudzom jazyku alebo jednoducho nevedieť po anglicky vôbec. Bolo to veľmi jednoduché rozhodnutie. Nemám žiadnu špecifickú metódu, učím to, čo chcem, v poradí, ktoré je podľa mňa najlepšie. Poznám svoje deti, a tak viem, čo majú rady a čo nie. Necítia žiadny tlak a vnímajú angličtinu ako zábavný spôsob spoločne tráveného času,“ hovorí. Sama však vie, že tento prístup nie je dostačujúci, a tak pridala anglické rána – od zobudenia až po odchod z domu sa bavia cudzou rečou. „Viem, že musíme byť vytrvalí a deti pravdepodobne budú potrebovať zopár rokov, aby boli schopné konverzovať, ale počínajú si veľmi dobre, som na ne neskutočne hrdá.“
Premeňte domácnosť na hravú učebňu
Keď sa snažíte do potomka naliať druhý či tretí jazyk, určite potrebujete čo najviac rôznorodých zdrojov. Aby bolo dieťa jazykom doslova obkolesené z každej strany. O svoje tipy sa delí Ann Marie Ferrante, mama štyroch detí s pedagogickým vzdelaním. Prirodzenou voľbou sú podľa nej knižnice, ktoré sú zásobené knižkami v cudzích jazykoch. Povedzme si však pravdu, najmä malé deti dlho pozornosť neudržia a niektoré knihy ani veľmi nezaujímajú, preto je potrebné nájsť aj ďalšie možnosti vhodné aj pre tenkú peňaženku. Pasívnou formou prijímania jazyka je aj televízia, YouTube videá, audioknihy či muzika počas cesty autom.
zdroj: freepik
Preto sa Ann pustila do práce a premenila svoju domácnosť na akúsi živú učebňu. Najskôr zaviedla raňajší kontrolný zoznam v taliančine. Zavesila ho do chodby, aby ho mali deti na očiach počas príprav do školy. Zaradila doň päť jednoduchých položiek, vyzdobila obrázkami a zalaminovala. Deti si tak mohli fixkou odčiarknuť splnené úlohy a nápad zožal nečakaný úspech. Posmelená vrelým prijatím sa pustila do ďalších kreácií. Pridala aj zoznam úloh pred spaním či zoznam vecí, ktoré si dieťa nemá zabudnúť vložiť do školskej tašky. Alebo koleso z tvrdého papiera s počasím, z ktorého si vždy podľa predpovede deti vyberú tú správnu voľbu. Týmto spôsobom si pravidelne opakujú užitočné praktické slovíčka.
Ideálnou príležitosťou na zahrnutie cieľového jazyka je stolovanie. Vyrobte si papierové prestieranie, na ktoré nakreslíte rozmiestnenie tanierov, príborov, servítok a pohárov. Deti vám môžu pomôcť toto dielo náležite vyzdobiť. Pod každý predmet napíšte aj jeho názov. Potom stačí už len z času na čas v cudzom jazyku nenápadne zvolať, že ste zabudli priniesť vidličku či tanier a deti to vďaka tejto pomôcke ľahko vyriešia. Môžete sa zahrať aj na reštauráciu a vyrobiť si doma obrázkové menu. S deťmi sa potom budete striedať v úlohách – samozrejme zahraničných – hostí a čašníkov.
Pamäťové karty a iné „vychytávky“
Okrem praktických, každodenných úkonov sa dajú pokryť aj emocionálne potreby. „Aby som deťom pomohla praktikovať slovíčka o pocitoch, vyrobila som akýsi meter na pocity. Bol to dlhý prúžok papiera s rozličnými tvárami a nápismi ako šťastný, smutný, nahnevaný, nadšený. Môžete použiť obrázky, tváre z časopisov alebo aj fotky detí snažiacich sa tieto emócie vyjadriť. Potom som pripevnila kolíček a zavesila som to na parapet. Počas dňa som si nachádzala príležitosti na jeho využitie. Keď sme išli na oslavu, opýtala som sa po taliansky, či sú deti nadšené. Ak áno, pohli kolíčkom smerom k fotke, ktorá túto emóciu vyjadrovala. Keď sme sa pohádali, pýtala som sa, či sú nahnevané a opäť prehodili kolíček,“ radí Ann.
Perfektným zdrojom sú aj pamäťové karty. Pomocou jednoduchých obrázkov si viete vytvoriť zodpovedajúce sady kartičiek prakticky na akúkoľvek tému. Či už je to počasie, farby, časti tela, obliekanie, ročné obdobia, šport či prázdniny. Ak vaše dieťa karty nezaujmú, budete musieť len vyvinúť trochu viac kreativity. Príkladom je sada kartičiek zobrazujúcich všetky štyri ročné obdobia, s ktorými môžete hrať rybačku – cieľom bude namiesto rýb uloviť všetky karty, ktoré majú niečo do činenia s daným ročným obdobím.
Základné vetné konštrukcie môžete rozvíjať aj hravou formou. Napríklad si s deťmi vyrobte album fotografií. Nalepte fotky na kartón a pod každú napíšte v cudzom jazyku jednoduché vety popisujúce snímku. „Janka ide na pláž. Janka je zmrzlinu. Janka vidí čajku.“ Takto sa dieťa naučí aj viac ako slovíčka.
Sú bilingválne deti múdrejšie?
Odborníci skúmajú inteligenciu bilingválnych detí už dlhé roky. Schopnosť rozprávať druhým jazykom má mnohé výhody a mnohé štúdie naznačujú, že bilingválne deti sú šikovnejšie. Tu je niekoľko dôvodov, prečo je to tak.
*Sú schopné spracovať dva jazyky od útleho veku
Výskumy ukazujú, že bilingválne bábätká už vedia rozpoznať rozdiel medzi slovami v dvoch jazykoch. Teda, že učenie sa dvoch jazykov naraz posilňuje kognitívny systém ešte pred samotným začatím rozprávania. Jedna štúdia ukázala, že batoľatá nielenže vedia, že počúvajú dva rozdielne jazyky, ale ich dokonca vedia aj rozoznať. „Nemyslia si že ´pes´a ´chien´ (pes po francúzsky) sú dve verzie tej istej veci, ony jasne vedia, že tieto dve slová patria odlišným jazykom,“ povedal Casey Lew – Williams, odborný asistent psychológie a spoluautor štúdie.
*Bilingválny mozog
Mozgy bilingválnych detí sa líšia od bežných detí. Štúdia o mozgoch ukazuje, že mozog dieťaťa, ktoré hovorí aj druhým jazykom, je na tom kognitívne lepšie. Skenovanie mozgu v štúdii ukázalo, že ľudia, ktorí hovorili len jedným jazykom, museli pracovať ťažšie na sústredení sa na jedno slovo. Tiež naznačovalo, že bilingválni ľudia sú efektívnejší, čo sa týka vyšších úrovní mozgových funkcií, ako je napríklad ignorovanie ostatných nerelevantných informácií.
*Dve sady slovných zásob
Rozprávajúc dvoma jazykmi znamená aj ovládanie dvoch sád slovných zásob a dvojité prostriedky komunikácie. Tieto deti majú viac ako jedno slovo na opísanie veci či pocitu. Neobetujú jeden jazyk, aby sa naučili druhý, ale nadobúdajú ďalšiu schopnosť. Každý jazyk, ktorým človek rozpráva, je totiž schopnosťou, a čím viac schopností máte – tým viac by to mohlo napovedať o tom, že ste chytrejší.
*Na vyučovaní sú šikovnejšie
Bilingválne mozgy neustále ´multitaskujú´, prepínajú z jedného jazyka do druhého. To deťom pomáha byť efektívnymi v úlohách, ktoré zahŕňajú riešenie problémov. A všetci vieme, že niečo také sa počas vyučovania vyžaduje naozaj vo veľkom. Toto možno samé o sebe neznamená, že bilingválne deti sú šikovnejšie ako tie druhé, no jednako to hovorí veľa o ich inteligenčnej úrovni a o tom, ako pracuje ich mozog.
*Dvojjazyčnosť = ďalšia perspektíva
Pre deti, ktoré sa naučili ďalšiu zručnosť mimo školy a vedia, čo sa okolo nich deje, častokrát používame výraz ´zdravý rozum.´ Nuž, dvojjazyčné deti by mohli byť prirodzene považované za užívateľov zdravého rozumu, no v trochu inom zmysle. Ony totiž majú ďalšiu perspektívu. S jazykmi prichádza nová kultúra a porozumenie druhých. Bilingválne deti by preto v tomto zmysle mohli byť pokojne považované za chytrejšie.
Autorka: Marína Gorghetto
Dlhoročná novinárka so skúsenosťami z obľúbených týždenníkov, mesačníkov, webov či televízie Markíza. Žila a pracovala v Španielsku a tri roky strávila v Indonézii, kde prednášala na jednej z najväčších jávskych univerzít žurnalistiku. Milovníčka cappuccina a špagiet sa v súčasnosti naplno venuje dcérke, písaniu pre portál Promama, ako aj materskému centru Obláčik, ktorého je štatutárkou.
