Anči Strike dojčila synov tandemovo. „Chcela som, aby boli deti zdravé.“

Ja som si nevedela predstaviť, ako sa budem starať o syna, keďže dojčenie nám super fungovalo a zrazu by sme to mali zrušiť? Dojčenie je spôsob starostlivosti a zrazu by som mala začať robiť veľmi veľa vecí inak. Preto som hľadala podporu a uistenie, že naozaj je správne pokračovať, je to zdravé pre mňa aj pre deti a že nie som jediná na svete.

Starší syn Danko sa odstavil sám v štyroch rokoch. V akých situáciách ste ho dojčili, keď už bol väčší?

Vtedy, keď potreboval a hlavne v tom veku sa už často nedojčil. On si mliečko ráno nepýtal, skôr večer na zaspatie. Niekedy si dva dni ani nespomenul a keď sme prišli domov zo škôlky si vypýtal. Inokedy zase zaspal skôr, ako som ho stihla nadojčiť. Bolo to premenlivé. Až som si jedného dňa uvedomila, že sa nedojčil niekoľko týždňov a keď som sa ho opýtala, či si ešte prosí, povedal, že už nepotrebuje.

Samoodstavenie bolo teda postupné. Predtým sa zvykol dojčiť keď bol unavený, či keď naňho išla choroba. Videla som, že nechce jesť a vtedy si pýtal viac prsník. Pomáhalo mu to rýchlejšie prekonať ju. Vedel si to výborne regulovať. Vedela som sa s ním aj dohodnúť. Keď chcel napríklad v aute, povedala som, že keď skončí audio rozprávka už budeme doma a tam sa nadojčí.

Ako zobral Danko fakt, že sa o maminku zrazu delí s bábätkom?

Zobral to tak, že podľa mňa nemal veľmi na výber. Nemala som z neho pocit žiarlivosti, skôr to bral prirodzene. Veľa sme sa o tom rozprávali keď som bola tehotná, pomáhal mi so starostlivosťou o bračeka, zapájala som ho do procesu. Keď sa potreboval dojčiť a akurát tam bol Adamko, vždy som mu niečo na rozptýlenie vymyslela, alebo mi s ním rodina pomáhala. 

Ako sa tandemové dojčenie podpísalo na vzťahu súrodencov?

Myslím si, že dobre. Sú to normálni chlapci, mladší sa stále pýta, kedy bude on tým starším a zisťuje, že sa asi nedočká. Podpísalo sa to určite na zdraví aj na tom, že sú empatickí a že vedia jeden druhého pochopiť, nezávidia si a jasné, že sa niekedy aj pohádajú o hračky. Občas Danko povie, že on sa dojčil len do štyroch rokov a prečo sa Adam ešte dojčí, keď má už takmer päť. Ale snažím sa mu vysvetliť, že každý sme iný, netreba sa porovnávať. 

Odborníci píšu, že chuť mlieka sa v tehotenstve mení – všimol si to Danko?

Na základe odborných informácií už dnes vieme, že chuť mlieka sa mení neustále. V tehotenstve sa mení množstvo mlieka. Danko si to ani veľmi nevšimol, iba poznamenal, že tam skoro nič nie je a ďalej sa dojčil. Skôr ja som to pociťovala ako nepríjemný pocit sania „naprázdno“. Toto som aj ja konzultovala s poradkyňou z MAMILY. Dojčenie sa skladá z dvoch častí – z materského mlieka a zo satia na prsníku. Oboje sa nedajú nahradiť a oboje sú dôležité pre normálny zdravý vývin dieťaťa. Je to podstatné z hľadiska vývoja mozgu, fyzického a psychického zdravia, vzťahu s matkou.

Ako ste riešili polohu oboch detí pri súčasnom dojčení?

Dvakrát som skúšala dojčiť deti naraz, ale bolo mi to nepríjemné a nevedela som to. Keďže Danko už bol starší a prevažne vedel počkať na svoje dojčenie, riešila som to po jednom. 

Kde ste čerpali silu a energiu v momentoch, ktoré boli náročné?

Pomáhala mi podpora rodiny, hlavne môjho manžela. Staral sa o mňa, zabezpečoval mi všetko od jedla, cez pomoc v domácnosti až po trávenie času so starším synom – to mi veľmi dodávalo energiu. Jedno dieťa = žiadne dieťa. A tiež aj rozhovory s matkami, ktoré prežívali veľmi podobné situácie. Energiu som taktiež čerpala v spánku, spávala som cez deň spolu s deťmi. Jedla som vtedy, keď boli deti hore a naučila som sa mať reálnu predstavu, čo sa dá s dvoma deťmi stihnúť. Nemať prehnané očakávania. A nepozerať sa na hodinky, keď sa deti budili či ráno, či v noci. 

Majú aj choroby vďaka dojčeniu ľahší priebeh?

Určite, je to aj vedecky dokázané. Materské mlieko obsahuje rôzne látky, ktoré sa nikde inde nenachádzajú, ktoré priamo pôsobia proti plesniam, vírusom, baktériám a znižujú horúčku či zápal… Obsahuje napríklad aj látky, ktoré zabíjajú rakovinové bunky. Keď boli synovia chorí, videla som, že nemajú chuť do jedla a chceli sa hlavne dojčiť. Nenútila som ich jesť, lebo telo sa potrebuje čo najrýchlejšie zbaviť choroby. 

Rozmýšľali ste niekedy nad odstavením staršieho syna, alebo ste boli pevne rozhodnutá vytrvať do samoodstavenia?

Pred narodením syna som nevedela o dojčení nič. Takže som ani nemala predstavu dokedy chcem dojčiť. Ono je to podobné, ako keď idete do nového zamestnania a pýta sa vás niekto, koľko tam budete pracovať. Až po narodení Danka som zistila, že sa nedá zo dňa na deň povedať, že už stačilo. Najprv som si myslela, že stačí pár mesiacov, potom pokiaľ nebude mať prvý zub, potom že teda ešte chce a už má 8 zubov, tak asi ešte treba. Prišlo mi to úplne nelogické, prečo by zrazu dieťa nemalo byť dojčené.

Postupne som zisťovala, že sa učí samé pozorovaním bez toho, aby som ho nútila. Keď sme išli s kamarátkami von, zrazu zaspal aj manželovi v nosiči, nielen na prsníku. Myslela som si, že to musím syna naučiť ja, no to on ma naučil, že deti to majú prirodzene v sebe a dokážu to, keď sú na to pripravené. Nemusela som ich ani nútiť prespať celú noc. Nočné dojčenie samé od seba vymizlo, keď sa ukončila potrebná etapa vývoja ich mozgu. Pochopila som, že nemá zmysel deti nútiť prespať noc, keď na to nie sú pripravené. Naozaj to funguje, dnes spia celú noc a nikdy som ich to neučila.