História moderných antibiotík sa začala písať v roku 1928, keď Alexander Fleming objavil a izoloval penicilín, za čo dostal v roku 1945 Nobelovu cenu.
Zaujímavosťou je, že k tomuto objavu došlo zhodou šťastných okolností, keď si všimol, že kolónie baktérií nerastú v blízkosti plesne, ktorá mu náhodne infikovala misku, kde baktérie pestoval.
Od tejto doby nastala „éra antibiotík”, ktoré zachránili milióny životov. Lekári sa už viac nemuseli spoliehať na imunitu chorého pacienta, ktorá inak bola jedinou možnosťou, ako prežiť závažnú infekciu.
Bojovníci proti baktériám
Antibiotiká sú látky, ktoré znemožňujú alebo spomaľujú rast baktérií. Dochádza k tomu pomocou rôznych mechanizmov. Či už narušením tvorby bunkovej steny, jej poškodením, zásahom do metabolizmu baktérií, zásahom do tvorby nukleových kyselín alebo zastavením syntézy bielkovín.
Podľa toho ich môžeme deliť do skupín na základe mechanizmu účinku, chemickej štruktúry, prípadne ich kombinácií. Praktickejšie delenie je však podľa klinickej účinnosti.
Účinnosť antibiotík si treba predstaviť ako puzzle, kde do seba musí zapadnúť molekula antibiotika a miesto na alebo v baktérii. Baktérie sa však vedia naučiť zmeniť alebo ukryť toto miesto, kde sa antibiotikum viaže, zvýšiť vylučovanie antibiotika zo svojho vnútra, prípadne antibiotikum deaktivovať.
Tým dochádza ku vzniku rezistencie a antibiotiká sa stávajú neúčinnými na baktérie, na ktoré predtým účinné boli.
Penicilínové bitky
Ako príklad si môžeme uviesť penicilínové antibiotiká, ktoré sú veľmi často používané, a ktoré sú výborné pre svoju nízku toxicitu. Patria do skupiny tzv. betalaktámových antibiotík a zabraňujú syntéze bunkovej membrány tým, že sa naviažu na tzv. Penicilin binding protein (PBP) a zabránia tvorbe bakteriálnej steny.
Baktérie sa však naučili brániť tým, že môžu meniť miesto, kde sa penicilín viaže, či zamedzením prieniku penicilínu do vnútra baktérie. Vtedy sa penicilín k PBP nedostane. Prípadne tvoria β-laktamázu, teda látku, ktorá naopak ničí penicilínové antibiotikum.
Aby sme zvýšili účinok penicilínových antibiotík, pridávame k nim inhibítory β-laktamáz, teda látky, ktoré ich ochránia pred účinkom β-laktamáz, ktoré produkujú baktérie. A to je dôvod, prečo na niektorých antibiotikách vidíme názov napr. amoxicilín+klavulanát.
Pozor na grepový džús!
Určite ste sa neraz zamysleli, prečo niektoré antibiotiká treba brať 3x za deň a iné 1x za deň. Dôvodom je hladina antibiotika v plazme, teda v krvnom riečisku, ktorá musí byť stabilná, aby sme zabezpečili správny účinok. Niektoré antibiotiká sa odbúravajú v tele rýchlejšie, iné pomalšie.
Preto, ak zabudnete užiť dávku včas, nepomôže, že si následne dáte dvojnásobnú dávku, nedokážete tak napraviť jeho vynechanie. Treba ho preto užiť hneď, keď si na vynechanú dávku spomeniete.
Rozdielnu dávku na dosiahnutie účinku potrebuje dospelý človek a malé dieťa, prípadne starší človek so špecifickými ochoreniami. Dávkovanie preto určí lekár na základe týchto faktorov.
Dôležité je aj rešpektovanie správneho užívania antibiotík: teda či ich treba užiť po jedle, pred jedlom a čím ich treba zapíjať.
Napríklad grepový džús vie veľmi ovplyvniť to, či bude antibiotikum správne účinkovať (ovplyvňuje aj účinok rôznych iných liekov, napr. antikoncepcie).
CRP test vám to objasní
Rozhodnutie o užívaní antibiotík musí spraviť lekár. K takémuto rozhodnutiu mu zväčša pomáha aj určenie hodnoty CRP (C reaktívny proteín). Je to metóda široko dostupná v ambulanciách lekárov.
C reaktívny proteín sa určí z odobratej kvapky krvi. Jeho hodnota stúpa u pacientov s bakteriálnou infekciou, pri vírusových ochoreniach je jeho hodnota nízka. U detských pacientov je toto vyšetrenie preplácané všetkými zdravotnými poisťovňami.
Trpezlivosť ruže prináša
Ideálne samozrejme je, ak užívate liek na konkrétnu baktériu, ktorá vám ochorenie naozaj spôsobila. To zistíme na základe výteru z hrdla, nosa, odberu moču a pod. a odoslaním na kultiváciu do laboratória, kde ju vypestujú a dokonca vedia určiť, na ktoré antibiotikum bude reagovať.
Niekedy sa ale nedá čakať, najmä v prípade, že pacienta sužujú vysoké teploty a podobne, vtedy sa lekár musí rozhodnúť na základe skúsenosti a predpokladá, ktorá látka by mala zabrať.
Niekedy sa však môže stať, že antibiotikum nezaberá práve preto, že nebolo vybrané správne. V tomto prípade nám veľmi pomôže kultivácia a zmena antibiotík podľa nej, teda cielene.
Treba si však uvedomiť, že antibiotiká nezaberajú ihneď. Zlepšenie stavu sa dá očakávať najskôr po 1-2 dňoch, u niektorých antibiotík až po 3-4 dňoch. A po zlepšení stavu treba pokračovať v medikácii ešte aspoň 3 dni, u niektorých ochorení dlhšie.
Nič nie je zadarmo
Nanešťastie liek, ktorý nemá žiadne nežiaduce vedľajšie účinky, neexistuje. Ako sme spomínali, antibiotiká účinkujú na baktérie. Každý človek si za normálnych okolností nažíva s veľkým množstvom baktérií, ktoré mu neškodia. Nachádzajú sa napríklad v čreve a pomáhajú s trávením.
Keď však užívame antibiotiká, tak tie môžu hubiť aj naše prospešné črevné baktérie a spôsobia napríklad hnačku. Preto sa odporúča počas liečby okrem antibiotík i užívanie probiotík.
Užívanie antibiotík môže u niektorých ľudí viesť aj k alergickým reakciám. Zriedkavo, napríklad pri predávkovaní, sa môžu objaviť aj toxické účinky.
Existujú napríklad účinné antibiotiká, ktoré by boli priveľmi toxické na celkové užívanie, tieto sa potom môžu používať v lokálnej liečbe ako antibiotické masti, kde nemajú takýto vplyv na organizmus.
A čo deti?
Dojčenie je jedným z preventívnych opatrení pred infekciami. Materské mlieko má okrem dokonalých výživových funkcií aj zložky, ktoré majú priaznivý imunitný účinok.
Nie vždy je však dojčenie možné a samozrejme ani u dojčených detí nie sú vylúčené infekčné ochorenia. V tomto prípade je dôležité ich včas spozorovať a riešiť, lebo môžu byť veľmi závažnou komplikáciou, najmä u novorodencov.
O tom, či stav vyžaduje liečbu antibiotikami, rozhoduje ošetrujúci lekár. Antibiotiká pre malé deti sa vždy vyberajú s ohľadom na čo najnižšiu toxicitu. Preto sa ich užívania netreba zvlášť obávať.
Baktérie nechcú zomrieť
Vznik rezistencie na antibiotiká je v súčasnosti veľkým strašiakom, vedci upozorňujú, že ak chceme mať účinné látky aj v budúcnosti, spotrebu antibiotík treba rapídne znížiť.
Nové antibiotiká bohužiaľ nepribúdajú rovnakou rýchlosťou ako rastie rezistencia na ne. Baktérie samozrejme nechcú zomrieť a preto sa proti antibiotikám bránia, vytvárajú si nové mechanizmy obrany a prenášajú ich na ďalšie generácie.
K rezistencii dochádza aj nadmerným predpisovaním antibiotík a nesprávnym užívaním. Alarmujúce je aj používanie antibiotík v poľnohospodárstve, nakoľko po náhodnom objave, že kurence po podávaní antibiotík dobre rastú, sa antibiotiká podávajú aj zdravým zvieratám. A tým, samozrejme, nepriamo aj ľuďom.
Tip od nás
Prečítajte si aj článok o vitamíne K u novorodencov.
Všetko s mierou
Antibiotiká sú látky veľmi potrebné pre liečbu bakteriálnych infekcií. Život bez nich si už len ťažko vieme predstaviť a preto je dôležité ich správne užívanie. Vždy je nutné ich užívať až po predpísaní lekárom a v potrebnej dĺžke. Takto prispejeme k tomu, aby sme choroboplodné baktérie držali na uzde.
Zdroje:
Votava, M.: Lékařská mikrobiologie obecná. Neptun, Brno 2001. 247s.
Lincová, D., Farghali, H.: Základní a aplikovaná farmakologie. Galen, Praha 2005. 601s.
Autorka: MUDr. Petra Ďubjaková
Lekárka v odbore detská urológia. Štúdium ukončila v roku 2009 na LF UK Bratislava v odbore Všeobecné lekárstvo, od roku 2009 pracovala na Klinike pediatrickej urológie NÚDCH Bratislava. V roku 2014 úspešne absolvovala kvalifikačnú atestáciu v odbore Urológia a od roku 2015 sa stala súčasťou tímu lekárov kliniky Centrum Kramáre, spol. s r.o. Svoje vedomosti si rozšírila aj na zahraničnej staži v Londýne (Great Ormond Street Hospital) na Salzburg seminars pre doktorov v odbore pediatrická urológia. V súčasnosti je maminou na plný úväzok.
