Kedy už hovoríme o depresii?
Krátkodobá zlá nálada je úplne normálna reakcia na nepriaznivé vonkajšie činitele, akými sú rôzne stresové situácie, strata blízkeho človeka, problémy v práci či škole, choroby a podobne. Za klinickú považujeme túto diagnózu vtedy, keď jej príznaky vážne narúšajú vás každodenný život.
Depresia patrí medzi tzv. afektívne, čiže citové psychické poruchy. Ľudia trpiaci depresiou často strácajú záujem o všetky činnosti, ktoré im kedysi prinášali radosť, nedokážu sa pre nič nadchnúť. Tí, čo si podobným peklom prešli, hovoria často o absolútnej psychickej, ale i fyzickej paralýze. Buďte si istí, že títo ľudia by si to razom vymenili s drvivou väčšinou tých, ktorí prežívajú svoje drobné každodenné „depky“. Verte či nie, ani zďaleka to nie je to isté.
Čo najčastejšie ovplyvňuje jej vznik?
Medzi najčastejšie predispozície k rozvoju depresie patria vo všeobecnosti genetické faktory, ťažké traumy z detstva či problematické obdobie dospievania, prípadne sociálne poruchy. To, že ste geneticky zdedili predispozíciu, však neznamená, že sa u vás choroba zákonite prejaví. K tomu sú potrebné vždy nejaké príčiny. Aj tu však vždy záleží na danej osobnosti. Napríklad veľa matiek vníma narodenie dieťaťa ako dar, u iných je táto udalosť spúšťačom pochmúrnych nálad, pocitov straty slobody či ženskosti.
Aké sú jej príznaky?
Faktom je, že príznaky depresie sa môžu u rôznych ľudí líšiť, iba v ťažších prípadoch sa niekedy prejavujú všetky súčasne. Okrem zlej nálady a nedostatku motivácie pacienti často pociťujú aj pocity únavy a nedostatku energie. To všetko sprevádza aj nechuť do jedla a následný úbytok na váhe. Samozrejme, stretávame sa aj s opačnými prípadmi, kedy si ľudia častú podráždenosť liečia množstvom jedla, ktoré skonzumujú. Ak sa k tomu pridá únava a následný sedavý spôsob života, tak prejedanie a obezita na seba nedajú dlho čakať.
Ďalším z príznakov je, že jednotlivci sa postupne stávajú menej a menej komunikatívni a často sa izolujú od okolia, následkom čoho sa cítia opustení, prepadajú ich pocity viny a trpia. V mnohých prípadoch to má za následok absolútnu nechuť žiť, v horších prípadoch aj pokusy o samovraždu.
V prípade, že na sebe pozorujete niektoré z príznakov dlhodobo, nenechávajte nič na náhodu. Nevyhnutná je okamžitá návšteva lekára.
Ako prebieha liečba?
Často sa naskytá otázka, za kým v tomto prípade zájsť? Je vhodnejší psychiater alebo psychológ?
Odpoveď nie je jednoznačná. Všetko je podmienené tým, o aký druh depresie ide a v akom je štádiu. Lekári podľa závažnosti rozlišujú ľahkú, stredne ťažkú a ťažkú depresiu. Zjednodušene povedané, ľahké formy depresie sú vhodné na liečbu psychoterapiou. Stredne ťažké formy sa zvyknú liečiť kombináciou psychoterapie a antidepresív. Liečba ťažkej depresie patrí do rúk psychiatra. Antidepresíva sú v týchto prípadoch nevyhnutnosťou a tieto stavy si v niektorých prípadoch vyžadujú aj hospitalizáciu. U pacientov, ktorí nedostatočne reagujú na lieky, je často potrebné pristúpiť aj k elektroliečbe.
Ako sa zachovať v prípade, že sa depresia objaví u niekoho z vašich blízkych?
V podobných prípadoch nie je nič dôležitejšie ako chápavosť blízkej rodiny a okolia. Odborníci radia, aby ste situáciu rozhodne nezľahčovali, no zároveň ju takisto netreba vnímať ako tragédiu a je dobré jej čeliť rovnako ako akémukoľvek inému ochoreniu.
Čo sa rozhodne neodporúča, je priam násilná snaha daného človeka umelo rozveseliť v domnienke, že mu to zlepší náladu. Môže to pôsobiť doslova kontraproduktívne. Daná osoba si je veľmi dobre vedomá, že v tej chvíli nie je schopná reakcie, aká sa od nej očakáva, čo ju ešte viac frustruje.
Treba takisto rátať s tým, že počas terapeutického pôsobenia sa zvyknú uvoľňovať najrôznejšie emócie a dotyčný bude hľadať spôsob, akým ich vyjadriť. Môže sa stať, že bude podráždený, nevrlý, prípadne môžete badať celkovú zmenu správania.
Liečba depresie je beh na dlhé trate. Nevyhnutná je úzka spolupráca medzi pacientom a lekárom a takisto trpezlivosť chorého. Rovnako je veľmi podstatná schopnosť okolia prijať ho so všetkými zmenami. Iba tak im bude schopný čeliť aj on sám.
