Depersonalizácia a derealizácia
O poruche depersonalizácie a derealizácie hovoríme vtedy, keď človek opakovane alebo trvalo cíti, že sa na seba pozerá zvonka vlastného tela, alebo má dojem, že veci okolo neho nie sú skutočné – prípadne oboje. Tieto pocity sú prirodzene veľmi znepokojujúce a môžu vyvolávať dojem, že žijete vo sne.
Mnohí z nás zažijú prechodné pocity depersonalizácie alebo derealizácie aspoň raz za život. Ak však tieto stavy pretrvávajú, opakujú sa a sťažujú každodenné fungovanie, ide pravdepodobne o poruchu depersonalizácie a derealizácie.
Tento stav sa častejšie týka ľudí, ktorí zažili traumu – napríklad násilie, zneužívanie, vojnu či iné formy extrémneho stresu.
Významným pomocníkom pri vážnej poruche depersonalizácie a derealizácie je psychoterapia, v niektorých prípadoch sa používajú aj lieky.
Máme pre vás zľavu 10 % na všetky online psychologické konzultácie na Mojra.sk
Koľkých ľudí sa týka?
V Európe trpí depersonalizačno-derealizačnou poruchou približne jedno percento bežnej populácie. Štúdie potvrdili vyšší výskyt poruchy u pacientov s inými duševnými problémami, najmä depresiami (až 50 percent), úzkostnými stavmi a u tých, ktorí zažili traumu či zneužívanie. (Zdroj: The Prevalence of Depersonalization-Derealization Disorder: A Systematic Review – UCL Discovery)
Stavy spojené s touto poruchou sa neopisujú jednoducho. Zahŕňajú pocit, akoby ste „prichádzali o rozum“, nevedeli, čo je realita a čo nie, a preto kontrolujete vlastnú existenciu.
Príznaky sa najčastejšie objavujú v strednom až neskorom období dospievania alebo na začiatku dospelosti. U detí a starších dospelých je táto porucha zriedkavá.
Príznaky depersonalizácie
Medzi príznaky depersonalizácie patria:
- Pocity, že vidíte svoje myšlienky alebo časti svojho tela zvonka, napríklad akoby ste sa vznášali nad sebou.
- Pocit, že ste robot alebo že nemáte kontrolu nad tým, čo hovoríte alebo ako sa pohybujete.
- Dojem, že vaše telo alebo jeho časti vyzerajú zdeformovane, sú väčšie alebo menšie než zvyčajne alebo že máte hlavu akoby obalenú vatou.
- Emocionálna alebo fyzická necitlivosť voči svetu okolo seba.
- Spomienky vo vás nevyvolávajú žiadne emócie a niekedy pôsobia, akoby ani neboli vaše vlastné.
Príznaky derealizácie
Príznaky derealizácie zahŕňajú:
- Pocit, že ľudia okolo vás a celkovo vaše okolie nie sú skutočné, akoby ste žili vo filme alebo sne.
- Emocionálna odpojenosť od blízkych, akoby bola medzi vami a nimi sklená stena.
- Okolie vidíte skreslene, rozmazane, bez farieb alebo akoby malo len dva rozmery, bez hĺbky. Prípadne naopak, okolie môže byť nadmerne ostré a jasné.
- Zvláštne vnímanie času, napríklad nedávne udalosti vnímate ako vzdialenú minulosť.
- Nereálne predstavy o vzdialenosti a veľkosti či tvare objektov.
Kedy vyhľadať lekársku pomoc?
Prechodné pocity depersonalizácie a derealizácie zvyčajne nepredstavujú dôvod na obavy. Avšak pretrvávajúce alebo intenzívne pocity odpútanosti od reality môžu naznačovať poruchu depersonalizácie a derealizácie alebo iné fyzické či psychické zdravotné problémy, ktoré treba riešiť.
Lekára či lekárku vyhľadajte vtedy, keď sú pocity depersonalizácie alebo derealizácie pre vás rušivé, obmedzujú vaše bežné fungovanie a ovplyvňujú vašu emocionálnu pohodu. Taktiež vtedy, keď neodchádzajú alebo sa opakovane vracajú.
Tip od nás
Pridajte sa do facebookej skupiny Union pre zdravú dušu, ktorá obsahuje množstvo zaujímavého a užitočného obsahu týkajúceho sa duševného zdravia.
Prečo vzniká porucha depersonalizácie a derealizácie?
Presná príčina tejto poruchy nie je doposiaľ úplne známa. Avšak je dokázané, že niektorí ľudia sú na tieto stavy náchylnejší pre genetické alebo environmentálne faktory.
Ako sme už naznačili, aj vysoká úroveň stresu a strachu môže vyvolať epizódy. Riziko výskytu poruchy zvyšuje aj užívanie drog.
Diagnostika a liečba
Základom odbornej diagnostiky poruchy depersonalizácie a derealizácie sú fyzikálne vyšetrenie vrátane laboratórnych testov (vylúčenie súvislosti s inými zdravotnými problémami, liekmi, drogami) a vyšetrenie duševného zdravia.
Hlavnou liečbou poruchy depersonalizácie a derealizácie je psychoterapia. V určitých prípadoch lekársky personál do liečebného plánu pridá aj farmakoterapiu – liečbu liekmi.
Cieľom psychoterapie je zvládnuť príznaky, zmierniť ich a ideálne dosiahnuť ich úplné vymiznutie.
Medzi najčastejšie používané metódy patria kognitívno-behaviorálna terapia a psychodynamická terapia. Veľmi účinnou je aj EMDR terapia (Eye Movement Desensitization and Reprocessing; slovensky Desenzitizácia a spracovanie pomocou očných pohybov).
Ako vám psychoterapia pomôže?
- Pochopíte, prečo vznikajú pocity depersonalizácie a derealizácie.
- Naučíte sa techniky, ktoré odvedú vašu pozornosť od príznakov a spoja vás s vaším okolím a pocitmi.
- Osvojíte si stratégie zvládania stresových situácií a období extrémneho stresu.
- Naučíte sa hovoriť o emóciách spojených s traumami z minulosti.
- Získate informácie o iných duševných ochoreniach, ktorými môžete trpieť (napríklad úzkosť alebo depresia).
Faktom je, že neexistuje žiadny liek, ktorý by preukázateľne účinne liečil poruchu depersonalizácie a derealizácie. Avšak psychiater či psychiatrička vám môže navrhnúť lieky na liečbu špecifických príznakov alebo súvisiacej depresie a úzkosti.
Uvedomte si, že hoci porucha depersonalizácie a derealizácie môže byť desivým zážitkom, dá sa liečiť. Budete sa cítiť lepšie, keď nebudete odďaľovať odbornú liečbu a budete dodržiavať liečebný plán.
O tejto poruche existuje mnoho kníh a online zdrojov, ktoré vysvetľujú, prečo sa stavy depersonalizácie a derealizácie objavujú a ako s nimi bojovať. Zostaňte v kontakte s ľuďmi, ktorým na vás záleží, a doprajte si toľko sebalásky, koľko potrebujete.
Autorka: Bc. Sabína Zavarská
Odbornú kontrolu zabezpečila Mgr. Alexandra Kaiser, klinická psychologička (znalkyňa v odbore psychológia, odvetvia – klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality).
Zdroje:
https://journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371/journal.pone.0089823#s1
https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4987537/
https://www.frontiersin.org/journals/psychiatry/articles/10.3389/fpsyt.2020.535652/full
https://www.psychiatry.org/patients-families/dissociative-disorders/what-are-dissociative-disorders
