Vrodené abnormality alebo iné problémy?
Za ťažkosti s pomočovaním sú zvyčajne zodpovedné vrodené neurologické alebo anatomické abnormality (meningomyelokéla, poruchy vývinu mechúra…). Tieto sú zvyčajne odhalené ešte v pôrodnici, resp. v prvých mesiacoch dieťatka.
Existuje však skupina detí, ktorá má ťažkosti s pomočovaním a žiadne z týchto vrodených abnormalít sa u nich nedokážu. Nie je celkom jasné, o aký počet detí ide, keďže skupina je veľmi rôznorodá. Udáva sa, že ťažkosti s pomočovaním má 1 až 20 % detí, čo je naozaj veľmi veľký rozptyl.
Za rôznorodé čísla môže štatistika, ale aj to, koľko ľudí s problémom navštívi lekára. Vo všeobecnosti je to v dnešnej dobe oveľa viac, ako to bolo v minulosti, a to vďaka stúpajúcemu zdravotnému povedomiu.
Ako funguje močový mechúr
Dieťa je schopné dosiahnuť úplné ovládanie močenia niekedy vo veku medzi tretím a štvrtým rokom života, samozrejme existujú individuálne rozdiely.
Riadenie močenia je zložité a vyvíja sa postupne. Na začiatku je močenie reflexné, teda dochádza k nemu po naplnení močového mechúra. Postupne, ako dozrieva nervový systém, si dieťa uvedomuje plnosť močového mechúra a neskôr vie močenie aj vôľovo ovládať, teda oddialiť, ale aj spustiť.
To, aby všetky procesy spolu fungovali, zabezpečuje svalovina močového mechúra, zvierača močového mechúra a dôležitú úlohu zohráva aj svalovina panvového dna, ktoré sú riadené z nervových centier (miecha, mozoček, mozgová kôra…), ktoré spolu komunikujú. Aj malá zmena na hociktorej z týchto úrovní môže viesť k ťažkostiam.
Dôležité je rozdeliť funkciu mechúra na dve časti. V prvej časti hovoríme o plniacej fáze, keď sa zvyšuje objem moču v mechúre a pri dosiahnutí určitej náplne začneme pociťovať nutkanie na močenie.
V druhej fáze k samotnému močeniu dôjde, hovoríme o fáze vyprázdňovania. Ťažkosti môžu nastať pri obidvoch týchto fázach, niekedy ide o ich kombináciu.
Často sa stretávame aj s deťmi, ktoré majú problém aj s vyprázdňovaním stolice, čo môže viesť k ťažkostiam s pomočovaním, teda tento problém je až sekundárny.
Porucha močenia nie je len sociálnym problémom, ale môže viesť aj k ďalším zmenám a ochoreniam. Môžu sa vyskytovať zápaly močových ciest, lebo močový mechúr sa nevyprázdňuje dostatočne. Niekedy hromadenie moču v mechúre spôsobí aj vznik refluxu, teda spätný návrat moču smerom k obličke a podobne. Je to teda stav, ktorý je nutné riešiť nielen z hľadiska spoločenského, ale aj zdravotného.
Denník močenia a rozbor moču
U malého dieťaťa nie je dôvod na paniku, ale ak sa vaše dieťa s pomočovaním trápi, zvyčajne vás váš pediater odošle na vyšetrenie k nefrológovi alebo k urológovi.
Veľmi dôležitým úvodom je rozhovor, teda stanovenie anamnézy. Lekár zisťuje všetky príznaky, ktoré s pomočovaním súvisia. Niekedy si rodič ani nemusí uvedomiť, že veci, ktoré dieťa robí, súvisia s problémom. Je to napríklad prekrižovanie nôh, zvláštne podrepy, aby oddialilo močenie a pod. Na získanie všetkých informácií môžeme využiť aj rôzne dotazníky.
Rozhodujúce informácie môže priniesť aj denník močenia, kde rodičia podrobne vyplnia všetko, čo súvisí s močením. Koľko a kedy dieťa pilo, kedy a koľko močilo, či boli počas sledovania úniky moču, nočné pocikanie, ale aj stolica, prípadne ťažkosti s ňou.
Zaznamenať treba aj intenzívne nutkanie na močenie. Takýto denník je nutné robiť minimálne 2 dni, samozrejme, viac dní spresní informácie. Podľa niektorých odborníkov až po jednom či dvoch dňoch si rodič nájde systém a informácie sú úplné.
Ďalším dôležitým vyšetrením je rozbor moču. Ťažkosti s močením môžu viesť k častejším infekciám močových ciest, ale problém môže byť aj opačný. Dieťa sa môže pocikávať práve pri infekcii močových ciest a keď sa vylieči, zmizne aj pocikávanie.
Zložité pátranie po príčine
Dôležité je aj vyšetrenie genitálu a spodnej časti chrbtice, aby sme vylúčili vrodenú anomáliu. Niekedy sa totiž vrodená diagnóza odhalí až pri pátraní po zdroji ťažkostí.
Súčasťou vyšetrenia je aj ultrasonografia močového systému, ktorá odhalí prípadné zmeny na obličkách, močovodoch, či na mechúre. Základné vyšetrenie funkcie močového mechúra sa nazýva uroflowmetria. Netreba sa ho obávať, spočíva vo vymočení sa do špeciálnej toalety so snímačmi.
Do úvahy ešte podľa potreby prichádzajú mnohé ďalšie vyšetrenia (urodynamika, magnetická rezonancia, neurologické vyšetrenie…).
Už podľa výpočtu vyšetrovacích metód je zjavné, že nie je vždy jednoduché dopátrať sa príčiny ťažkostí.
Zmena režimu a návykov
Zbaviť dieťa pocikávania je beh na dlhšiu trať a v liečbe sa využíva kombinácia rôznych prístupov. Najdôležitejšia rada pre rodiča je o probléme hovoriť.
Do hry vstupujú aj režimové opatrenia, ako je úprava pitného režimu, nastavenie pravidelného močenia. Veľká skupina detí totiž močenie zadržiava. Občas počas vyšetrovania zistíme banálnu príčinu úniku moču. A teda, že dieťa je zaujaté hrou a nechce ju prerušiť, hoci pociťuje nutkanie na močenie.
Veľmi často treba upraviť aj správnu techniku močenia. Dieťa má sedieť na toalete s podopretými nohami, aby sa dostatočne mohlo uvoľniť. Visiace nohy a rôzne neprirodzené polohy bránia uvoľneniu panvového dna. Na tento účel nám poslúži stolček, ktorý môžeme dieťaťu položiť pod nohy k toalete.
Zlé návyky nie je vždy ľahké odstrániť, do hry v tomto prípade vstupujú aj techniky nácviku uvoľňovania panvového dna, táto metóda sa volá biofeedback.
Dôležité je odstrániť aj ťažkosti so stolicou, ak sa vyskytujú. Po úprave vyprázdňovania často dochádza k spontánnemu zlepšeniu ťažkostí s močením.
Zavedením režimových opatrení sa zlepší stav zhruba u 80 % detí a nie je potrebná žiadna ďalšia liečba. Zároveň je to ale proces vyžadujúci si veľa trpezlivosti zo strany rodiča aj dieťaťa a aj opakované kontroly u lekára.
V prípade zlyhania týchto konzervatívnych liečebných metód môže lekár predpísať aj liečbu rôznymi druhmi liekov.
Prečítajte si aj článok o nočnom pomočovaní.
Autorka: MUDr. Petra Ďubjaková
Lekárka v odbore detská urológia. Štúdium ukončila v roku 2009 na LF UK Bratislava v odbore Všeobecné lekárstvo, od roku 2009 pracovala na Klinike pediatrickej urológie NÚDCH Bratislava. V roku 2014 úspešne absolvovala kvalifikačnú atestáciu v odbore Urológia a od roku 2015 sa stala súčasťou tímu lekárov kliniky Centrum Kramáre, spol. s r.o. Svoje vedomosti si rozšírila aj na zahraničnej staži v Londýne (Great Ormond Street Hospital) na Salzburg seminars pre doktorov v odbore pediatrická urológia. V súčasnosti je maminou na plný úväzok.
