Kedy by sa rodičia mali vybrať k detskej zubárke po prvýkrát?
Oficiálne sa hovorí, že to má byť od prvého zuba, ale to treba brať s rezervou. Nepotrebujeme k nám totiž dostať to dieťatko, ale rodiča. Ten dostane základné informácie o vzniku zubného kazu, o hygiene a výžive. Ak príde aj s maličkým, vyšetríme ho a pozrieme mu celú ústnu dutinu, uzliny, výstupy a funkciu nervov, kĺb.
Ideálne však je, keď po prvýkrát príde mamina s bábätkom ešte v brušku a keď sa dieťatko narodí, už je pripravená. Zubár by mal ale určite vidieť dieťa do ukončeného prvého roku života, aby sa zabránilo najväčším katastrofám.
Je veľa uvedomelých rodičov?
Áno, nakoľko nedávno vyšla vyhláška o tom, že pediatri musia deti do jedného roka posielať k zubárovi na kontrolu.
Zaujímavé, nás napríklad pediatrička neposlala. Čo s tým?
Nuž… mama si to musí strážiť sama.
Čo sa môže stať, keď sa to premešká?
Najmenšie dieťatko, ktorému sme vytrhali štyri abscedujúce zuby, malo len šestnásť mesiacov. Keď sa zúbky nečistia od malička a bábätko v noci veľa papá, môže to mať katastrofálne následky. Keď príde po prvýkrát do ambulancie až v troch rokoch, už sa s tým nič nedá urobiť. Ale keď začne chodiť odmalička, mama dostane okamžite inštruktáž ako batoliatku čistiť zuby pred spaním a môže potom v noci dieťa kŕmiť koľko si zažiada a nič sa nestane.
Zároveň, keď ku mne začne chodiť odmalička, vieme si vytvoriť kamarátsky vzťah. Ak príde prvýkrát už ako veľký škôlkar, dobre vieme, že deti si už povedia kadečo – vystrašia sa zubárom s vŕtačkou, trhaním a injekciami. No osemnásťmesačné dieťa verí mame a mne. Vtedy viem dosiahnuť vzťah založený na dôvere. Lebo mama nikdy nevie, kedy dieťa spadne z odrážadla a bude potrebovať akútne ošetrenie. A čo sa stane, keď ma po prvýkrát uvidí ako trojročné, celé zakrvavené a ubolené? Je po celom vzťahu… Ideálne je preto prísť do prvého roka.
zdroj: archív MUDr. Veronika Bačová Macáková
Všeličo by sa malo robiť, ale realita je taká, že detskí zubári sú zúfalo preplnení a nového pacienta už nikto pomaly nezoberie. Čo teraz?
To je veľmi ťažká otázka. Detských zubárov je málo. V porovnaní so zubármi, ktorí robia korunky, mostíky či implantáty to totiž nie je veľký zdroj peňazí. A vyžaduje si to neskutočnú trpezlivosť, človek musí byť naozaj zapálený pre toto povolanie. Stojí to veľa pohryzených prstov a seknutých krížov. Možno by znovu mali byť aj štátni detskí zubári, lebo veľa rodičov nemá na súkromné zariadenia. Nám je jasné, že na to množstvo detí je nedostatok detských zubárov, ale všetci máme len jedny ruky. Aj ja mám doma dcérku, za ktorou musím ísť. Aj tak som od nej odišla do roboty, keď mala pol roka, lebo deti nikomu inému nechceli otvoriť pusu.
Situácia je teda bez jasného východiska. Čo by jej riešeniu podľa vás reálne pomohlo?
Možno keby štát alebo poisťovne začali viac podporovať pedostomatológov, viac prispievať na kvalitnejšie ošetrenie mliečnych zubov. Väčšina pedostomatólogov aj tak nerobí s poisťovňami. Ja som na začiatku ešte ako zamestnanec inej firmy s nimi spolupracovala, ale vôbec sa mi to neoplatí.
Panuje totiž názor, že deťom je zubná starostlivosť plne hradená a rodičia to logicky požadujú. Čo sa ale týka mliečnych zubov, poisťovne prispievajú len na také druhy výplní, ktoré do zubov vôbec nedávam, lebo tam jednoducho nemajú ako v medzizubnom priestore držať. Ďalším príkladom je, že sa deťom neprispieva na anestéziu – vŕtanie zuba ešte dieťa bez nej zvládne, ale trhať mliečny zub, ktorý má ešte tri veľké korene bez anestézie, je pre mňa nemysliteľné. Dieťatko si zaslúži úplne rovnakú starostlivosť ako dospelý človek.
Rodičia majú svojich dospeláckach zubárov. Je dobrý nápad ich ukecať, aby zobrali aj deti?
Nemám s tým dobrú skúsenosť. Mne sa veľmi páči, že sa stomatológia začala konečne členiť, že si každý prizná, že niečo robiť vie a niečo nie. Niekto sa špecializuje na korunky, iný na koreňové kanáliky. Ja napríklad neviem trhať zuby múdrosti a preto spolupracujem s chirurgom. Nie je to jednoducho moja parketa a môj pacient mi dôveruje a zaslúži si to najlepšie.
Keď si spomeniem, čo nás učili o pedostomatológii na škole, bolo to veľmi nešťastné. Väčšinou išlo o veci, ktoré sa už teraz dávno nerobia. Lekári, ktorí sa venujú dospelým, často vedia iba zastarané informácie a nemajú potrebu sa ďalej vzdelávať v detskej problematike, čo je normálne, nakoľko sa skrátka deťom nevenujú. Tým pádom často na typický kaz ranného veku, čo je postihnutie štyroch horných predných zubov, povedia, že sú to tetracyklínové zuby, čo už v tejto dobe neexistuje. Alebo povedia, že to má z antibiotík, ktoré dieťa nikdy nebralo, alebo to je čosi vrodené.
zdroj: archív MUDr. Veroniky Bačovej Macákovej
Ako si vlastne tvoríte vzťah k detským pacientom? Ako deti presvedčíte, aby ústa v kresle vôbec otvorili?
Úplne maličké batoliatka „nespracujem”, to je jasné. Veľmi dobré je, keď prídu v nosiči a spia. Buď ich vyšetrím v nosiči, alebo mi ho vyklopia do lona. Mamička ich drží, udržuje s nimi očný kontakt. Veľa zmôže mama, obzvlášť kontaktná.
Keď prídu do ambulancie staršie deti, v momente na nich musí vybafnúť z kresla z monitora rozprávka. Celú pozornosť je potrebné venovať dieťaťu, nie sa vrhnúť na rodiča a vysvetľovať mu. Treba sa rozprávať s dieťatkom, dostať sa na jeho úroveň a ono to potom krásne ide. Stačí si tam predstaviť vlastné dieťa, presne totiž viem, čo na moju trojročnú zaberá.
Keď sa dieťatko bojí, poviem mu, že aj ja som mama, mám tiež doma malé dievčatko a nič, čo by som nerobila jej, nebudem robiť jemu. Potom sa mu pokúsiť porátať zuby. Chce to veľa času, ale poisťovne na preventívku prispejú body, ktoré sa rovnajú zopár minútam. Mne dávajú sestričky na deti na vstupné prehliadky polhodinu, aj to vždy prekročím. Niekedy si donesie plyšáka a potrebuje zrátať zúbky aj plyšákovi. Niekedy si donesie troch plyšákov, tak rátame všetkým trom.
Osobitná kapitola je samotné čistenie zubov. Čím a kedy začíname? Starostliví rodičia už isto majú nakúpené kefky, pasty, elektrické rotujúce nástavce…
Vždy poviem maminkám, že všetko čo zakúpili, môžu rovno zahodiť. Keď zúbok len trošku trčí z ďasna, stačí ho prejsť gázovým štvorcom. Takým, ktorý sa používa na čistenie pupčeka. A keď je už zúbok väčší, používa sa jednozväzková single kefka. Normálna, dospelácka, klasická, jedno aká značka.
Každý zúbok sa nasucho prejde tak, aby tam nebol mikrobiálny povlak. Keď tam ten nebude, nebudú tam ani baktérie, ktoré spracujú potravu či tekutiny a vytvoria kyseliny. Pokiaľ nebude na zúbkoch povlak, môžete veselo v noci kŕmiť a vôbec nič sa nestane. To je za mňa u malých detí všetko, čo sa týka hygieny.
Rodičia sa ma stále pýtajú, kedy majú túto jednozväzkovú kefku vymeniť za inú. Jednoducho ju meniť vôbec nebudú! Keď naša malá chcela zmenu, kúpila som jej sonickú vibračnú kefku. Aj to len preto, lebo je doobeda s deduškom a keď máme zveriť čistenie niekomu inému, sonická kefka je dobrá, lebo veľa odmaká za nás. Ale ja večer budem jednozväzkovou kefkou čistiť zuby do desiatich rokov a všetci, čo ku mne chodia, majú rovnaké inštrukcie.
Rodič má dieťaťu čistiť zuby až do desiatich rokov? Všetky tie pesničky od Mira Jaroša o zúbkoch sú nám na nič?
Učia to tam tie deti dobre, ale nikde nespomenú to najdôležitejšie – že musia umývať hlavne rodičia. Väčšie deti si môžu čistiť ráno. Odkedy som mama, nechcem od iných mám, aby čistili ráno zuby. Sme rady, ak si dáme ráno antiperspirant a učešeme sa. Ale večer ich do desiatich rokov musí deťom čistiť rodič, samy to nevedia.
Občas prídu do ambulancie dievčatká – princezné s dlhými vlasmi, ktoré si v šiestich rokov čistia zuby a ja sa pýtam rodičov, či si aj vlasy umývajú samy. To vraj nie, lebo to nedokážu. Ale čistenie zubov je oveľa ťažšie, ako umytie vlasov, tak prečo si myslíme, že to dokážu? Toľko dospelých si nedokáže vyčistiť správne vlastné zuby, a čakáme to od malých detí.
zdroj: archív MUDr. Veroniky Bačovej Macákovej
Kedy k tej jednozväzkovej kefke pribudne niečo viac?
Približne v štyroch rokoch, kedy sa začnú uzatvárať medzizubné medzery. Dovtedy majú deti medzerovitý chrup a je super, keď sú naučené žuť surovú mrkvu či kaleráb. Tým si ich očistia. Ale akonáhle sa medzery uzavrú, vzniká úplne nový kaz – medzizubný. Pokiaľ sa nezačne okolo štyroch rokov čistiť, prídu potom deti na svoje prvé záhryzové snímky a býva tam presne osem kazov – na každej stoličke jeden. V štyroch rokoch teda pridajte takzvané šabličky – flosspicky a prejdite nimi medzi zubami. Tým je celá starostlivosť o hygienu hotová. Nechcem od rodiča žiadnu špeciálnu pastu a už vôbec nie ústnu vodu, ani medzizubné kefky.
Ako prebieha samotné čistenie zúbkov? Mali by sme drhnúť všetko, čo sa dá?
Nemám rada, keď sa čistí v kúpeľni a postojačky. Nedávno mi prišlo dieťa s troma dierami v zuboch, viditeľnými voľným okom. Aj napriek pravidelnému čisteniu v kúpeľni ich mama nikdy nevidela. Základom je vidieť do úst, najlepšia poloha je poležiačky. Malú mám v lone, medzi nohami mám jej hlávku a vtedy všetko nádherne vidím.
Keď na zub vidíte, zrazu začnete vidieť aj povlak. Keď ho zotriete, zúbok je čistý ako zrkadlo. Kdežto s povlakom je ako kameň, čo sa vytiahne z akvária, taký chlpatý a slizký. Niekedy, keď to mamám nejde, poviem im, aby to zoškrabali nechtom.
Aké sú najčastejšie chyby rodičov, čo sa dentálnej hygieny týka?
Teraz je veľká móda, že rodičia nečistia, aby deťom nespôsobili traumu. Keď začne plakať, pri prvom pokuse sa vzdajú. Ja im hovorím, že keď bude v pokakanej plienke, tiež ho v nej nenechajú dva týždne, ale keď bude plakať, aj tak ho umyjú.
To isté platí o zuboch. Keď mama, ktorá je bábätku najbližšia na svete ho nenaučí, že sa v tej puse niečo robí, ako môže chcieť od toho dieťaťa, že si nechá od zubára siahať do úst a od zubára, ktorého nikdy nevidelo, že ho navyše „spracuje” za pár minút? Keď nebude čistiť zuby kvôli traume, jediná trauma, ktorá nasleduje je tá, že dieťatku sa pokazia zuby, začne opúchať, prvýkrát ku mne príde už opuchnuté a pekný vzťah si nevytvoríme. Lebo už treba ošetrovať akútne – trhať zub či robiť koreňové kanáliky a niet žiadneho priestoru pre budovanie dôvery so zubárom. Nesmie sa to brať tak, že sa čistením spôsobuje trauma.
Je veľmi veľa detí, ktoré plačú pri čistení, aj moja plakala. To však neznamená, že jej to neočistím, to sa proste musí. Dcérka plakávala veľmi dlho. Moje video, ktoré koluje po mamičkovských stránkach bolo natočené, keď mala 20 mesiacov, a to bolo prvýkrát, čo to bolo možné vôbec natočiť. Ja som však vedela, že chcem v noci dojčiť, preto zúbky musela mať očistené. Náš vzťah ani vzťah k zubnej hygiene to nezničilo, stále ma ľúbi ako koňa a nemá averziu voči čisteniu zubov. To je len fáza, rovnaká, ako keď si deti nechcú umývať vlasy, nechcú sa prebaľovať, no musíme to urobiť aj tak. Ide o ten istý hygienický návyk.
A keď dieťa pritom veľmi plače? Aké overené triky nám prezradíte?
Ja som spievala pesničky, repertoár Mira Jaroša a Spievankova poznám naspamäť. Známa pedostomatologička z Hradca Králové si dávala do výstrihu smartfón s rozprávkou a zohýbala sa tak nad dieťa. Niektorí pustia rozprávku v televízii a popri nej to zvládnu. Veľa mamičiek mi hovorí, že pozerá moje video o čistení a deti to opakujú. Treba si niečo nájsť, ale stále budú deti, ktorým sa to nebude páčiť a je to úplne normálne.
zdroj: archív MUDr. Veroniky Bačovej Macákovej
Ako s tým všetkým súvisí strava?
U maličkých detí dojčených či kŕmených umelým mliekom v noci treba zabezpečiť len stopercentnú hygienu. U starších detí je dôležité nezačať so sladenými nápojmi. Nedá sa úplne vyhnúť všetkým sladkostiam, veď máme babičky, dedkov a škôlky. Skúste si ale zvoliť sladkosť, ktorá spôsobí čo najmenšie ťažkosti. Najhoršie sú všetky Jupíky, Kubíky, domáce bazové sirupy a všetky sirupové vody. Tie si totiž dieťa pocuckáva po kúskoch celý deň a má stále kyslé prostredie. No keď si dá čokoládu, zje ju, zapije vodou a o desať minút je po všetkom.
Rovnako nedávajte veci, ktoré má dieťa po malých kúskoch stále v ústach a rozpúšťajú mu zuby – lízatká, cukríky vo vreckách či nenormálne lepivá cukrová vata. Radšej nech si dieťatko dá domáce koláče, keksy, čokoľvek jednorazové, čo zapije vodou. Najlepší je obed a hneď po ňom dezert, ktorý sa spláchne. Snažte sa dieťa udržať čo najdlhšie na čistej vode. V škôlkach sa to neskôr pokazí, treba na ne tlačiť, aby pokračovali v čistej vode. Je kvantum detí, ktoré napríklad pijú len Vineu, neverila by som, že je to možné. Rodičia povedia, že nič iné nevypije. Ale predsa musí vypiť aj vodu, keď mu sladený nápoj jednoducho nedám.
Rodičia by teda mali byť striktnejší.
Hlavne ani nezačať. Dieťa predsa kedysi pilo len vodu. A keď už ste začali, nech sladený nápoj pije so slamkou, to ide hneď do bruška. Postupne ho rieďte natoľko, až to úplne stopnete.
Autorka: Marína Gorghetto
Dlhoročná novinárka so skúsenosťami z obľúbených týždenníkov, mesačníkov, webov či televízie Markíza. Žila a pracovala v Španielsku a tri roky strávila v Indonézii, kde prednášala na jednej z najväčších jávskych univerzít žurnalistiku. Milovníčka cappuccina a špagiet sa v súčasnosti naplno venuje dcérke, písaniu pre portál Promama, ako aj materskému centru Obláčik, ktorého je štatutárkou.
