Diastáza brušných svalov postihuje nielen dospelých, ale aj malé deti. „Ide o rozostúpenie brušných svalov, konkrétne priameho brušného svalu,“ tvrdí PhDr. Mikuláš Marci, MPH, detský fyzioterapeut z centra Rehabilica v Bratislave.
Zjednodušene sa tento stav dá opísať ako vyklenutie brušného svalu, ktoré je viditeľné medzi spodným koncom hrudnej kosti a lonovou kosťou v strednej línii. „Nie je však pravidlom, že sa diastáza vyvinie po celej tejto dĺžke,“ prezrádza odborník. Ako rodič ju môžete spozorovať hlavne vtedy, keď dieťa leží na chrbte, snaží sa zdvihnúť nožičky alebo plače.
Prečo diastáza u detí vôbec vzniká?
Tento problém častejšie ohrozuje skôr narodené deti a vo väčšej miere ním trpia i novorodenci po ťažkých a komplikovaných pôrodoch. Niektorí odborníci rozvoj tejto diagnózy pripisujú aj pôrodu koncom panvovým. Za tento problém je pravdepodobne zodpovedná nedostatočná kvalita či porušený vývoj väzivových tkanív v oblasti linea alba.
Je to väzivo spájajúce ľavú a pravú stranu priameho brušného svalu. Za jeho zhoršenú kvalitu môže genetika, no jej nedostatočný rozvoj býva tiež dôsledkom predčasného pôrodu.
„Najčastejším dôvodom rozvoja tohto zdravotného problému je inaktivita šikmých brušných svalov. Objavuje sa ako dôsledok nesprávnej funkcie brucha, oslabenia brušných svalov a v neskoršom veku i chybného držania tela,“ vymenúva odborník. S týmto problémom sa dieťa môže narodiť, často sa však rozvinie neskôr.
„Samozrejme, diastáza sa nemusí preukázať v ranom veku, ale vplyvom dozrievania CNS a samotného dieťatka je možné, že je spočiatku nebadateľná a zvýrazní sa až v neskoršom veku. Zo dňa na deň by sa mohla objaviť napríklad v prípade funkčnej poruchy. Podobný scenár je reálny aj pri úraze, ale vtedy diastázu zvyčajne sprevádza bolesť v oblasti brušnej steny,“ prezrádza Mikuláš Marci.
Netreba ju podceňovať
Rozvoj tohto problému teda nemusí byť spočiatku rozpoznateľný. Ťažšie sa odhaľuje najmä u detí v prvom roku života. „Ak sa diastáza objaví, túto pohybovú patológiu diagnostikujeme ako centrálnu koordinačnú poruchu,“ ozrejmuje odborník. Hoci ju obvykle nesprevádza bolesť, určite nejde o banalitu a ani o jednoduchú záležitosť. Oslabenie brušnej steny môže znamenať vážny funkčný problém v motorike dieťaťa. Správne pracujúce brušné svaly sú totiž oporou pre chrbticu a tvoria spojnicu s panvovým dnom. „Diastáza môže byť aj nebezpečná. Predovšetkým u detí do jedného roka. Je to totiž jedinečné obdobie, v ktorom sa dostávajú do vertikálnej polohy a začínajú chodiť. Znamená to, že sa učia robiť väčšinu pohybov, čo si vyžaduje mnoho svalových súhier a správne fungujúcu brušnú stenu,“ ozrejmuje odborník.
Keby sa v tom období objavil problém v podobe diastázy, u starších detí by to neskôr mohlo mať za následok problémy s chybným držaním tela či problémovým vylučovaním.
„Výnimočne môže diastáza vyprovokovať ťažkosti s rozprávaním a dýchaním, zvykne totiž negatívne ovplyvniť aj fungovanie bránice. Tieto deti síce dýchajú normálne, ale pri tvorbe hlasu, keď majú pomocou výdychu vydávať hlásky, to pre nich nemusí byť také prirodzené ako pre drobcov, ktorí diastázu nemajú,“ vysvetľuje Mikuláš Marci.
Správne cvičenie pomáha
Ak ste na brušku svojho drobca spozorovali podozrivú hrču, mali by ste to čo najskôr riešiť s odborníkom, ktorý mu nastaví adekvátnu terapiu.
„V závislosti od veku dieťatka sa aplikujú rôzne metódy fyzioterapie alebo stimulácie brušných svalov. Najmenším deťom pomáha Vojtova reflexná terapia, starším cvičenie hravou formou, ktoré aktivuje svaly brušnej steny. Šikmé brušné svaly sa snažíme posilniť kombináciou cvičenia a tejpingu. Aj táto špeciálna páska podobná kožnému tkanivu pozitívne aktivuje svaly a prispieva k spevneniu brušnej steny. Tejp sa zvyčajne lepí na 3 dni maximálne. Druhým dychom však treba dodať, že je to iba pomocná barlička, pretože bez vedomej aktivácie svalov terapia nemá význam,“ podotýka odborník.
Liečba diastázy je obvykle beh na dlhé trate, no väčšinou so šťastným koncom. „Je to však rôznorodé. Pri deťoch do 12 mesiacov je možné problém vyriešiť do dovŕšenia 1. roka. Tu však platí, čím skôr prídu, tým je to lepšie. Pri deťoch medzi 2. až 5. rokom je liečba diastázy náročnejšia. Je totiž potrebné, aby cvičenie bolo istou formou zábavy, čo je často najväčší problém hlavne v domácom prostredí. V tomto prípade sa preto čas vyliečenia veľmi líši, pohybuje sa v rozpätí 3 až 6 mesiacov,“ prezrádza detský fyzioterapeut.
Sama vymizne iba zriedka
Diastáza môže aj spontánne zmiznúť, sú to však skôr raritné prípady. Ak sa vám bruško drobca nepozdáva, vyhľadajte všeobecného lekára alebo fyzioterapeuta a zbytočne nevyčkávajte na zlepšenie. Jeho stav by sa mohol časom nepríjemne skomplikovať. „Následkom neriešenej diastázy zvyknú byť problémy s chrbticou, pohybovým systémom alebo pruh ako prietrž brušnej steny, ktorý dovolí orgánom meniť svoju pozíciu. V tom prípade je už potrebná intervencia lekára a invazívny zákrok,“ hovorí odborník.
Diastáza u malých detí neraz spôsobí aj komplikácie v zmysle zlých pohybových modelov, môžu sa preto oneskorene posadiť alebo postaviť na nôžky. „Pri deťoch do 12 mesiacov je dôležité, aby mali správny motorický základ, lebo od neho sa odvíja ďalšie zdravé pohybové prospievanie,“ vysvetľuje Mikuláš Marci.
Nepredbiehajte motorické fázy!
Ak nechcete, aby vaše dieťa tento problém spoznalo na vlastnej koži, predchádzajte mu aktivitami, pri ktorých pracujú aj šikmé brušné svaly. Najlepšie je hrať sa s ním, stimulovať ho a dávať mu podnety na obe strany tela.
„Dôležité je vyhnúť sa aj veľmi častým chybám zo strany rodičov. Mnohí totiž predbiehajú motorické fázy, a to tak, že urýchľujú posádzanie dieťaťa priťahovaním do sedu alebo ho nechávajú pasívne sedieť obloženého vankúšom či s inou oporou. Neodporúčam ani dieťa predčasne stavať na nôžky či urýchľovať chôdzu,“ radí Mikuláš Marci a dopĺňa, že nevhodné sú aj všetky priťahovania do sedu, či už v kočíku alebo na detskej polohovateľnej podložke. „Práve tieto aktivity neraz vedú k zlému pohybovému stereotypu, nežiaducemu preťažovaniu priameho brušného svalu a inaktivovaniu šikmých brušných svalov,“ upozorňuje odborník.
Ak patríte medzi rodičov, ktorí toto všetko robia, skúste byť opatrní. Už aj preto, že detí s touto diagnózou v súčasnosti pribúda.
„Toto je zložitá otázka, keďže sa samotná medicína aj fyzioterapia posunula dopredu. Možno bolo aj v minulosti viac týchto prípadov, ale nemuseli byť diagnostikované alebo liečené. K zvyšovaniu počtu detí s touto diagnózou zrejme prispieva aj to, že veková hranica prvorodičiek sa posúva do vyššieho veku, čo sa spája so zvýšeným rizikom rôznych zdravotných komplikácií, či už u matky alebo dieťaťa,“ uzatvára detský fyzioterapeut Mikuláš Marci.
