Vyšetrenie bedrových kĺbov vykonáva ešte v pôrodnici neonatológ alebo pediater. Ak jeden z nich odhalí patologický nález, novorodenca ihneď odošle k ortopédovi. „Dôvodom je, aby sa čo najskôr diagnostikovala luxácia, teda vykĺbenie bedrových kĺbov,“ hovorí prof. MUDr. Milan Kokavec, PhD., MPH., prednosta Ortopedickej kliniky v Národnom ústave detských chorôb v Bratislave.
Ultrazvuk namiesto röntgenu
V prípade, že lekár v pôrodnici nezachytí nič podozrivé, vaše bábätko napriek tomu čaká prehliadka bedrových kĺbov u ortopéda. Podstúpiť by ju malo najneskôr do 4. až 6. týždňa po narodení. Ide o povinné skríningové vyšetrenie, pri ktorom sa pátra po DDH, čiže vývojovej dysplázii bedrových kĺbov, čo je najčastejší problém týchto kĺbov u najmenších detí.
„Vďaka kombinovanému klinicko-sonografickému skríningu zachytávame deti, ktoré nemajú dostatočne vyvinuté bedrové kĺby alebo ich majú vykĺbené, oveľa skôr ako v minulosti. Predtým sa deti vyšetrovali až vo veku 3 mesiacov,“ vysvetľuje profesor Kokavec. V porovnaní s minulými rokmi sa zmodernizoval aj spôsob vyšetrovania. Kedysi sa bedrové kĺby röntgenovali, v súčasnosti sa ich zrelosť hodnotí pomocou ultrazvuku. Röntgen má však v diagnostike porúch bedrových kĺbov aj v súčasnosti dôležité miesto.
„Hoci sa dnes pri malých deťoch od röntgenovania upúšťa, pri liečbe patologických stavov býva často nevyhnutný. Deti však röntgenovým lúčom určite zbytočne nevystavujeme,“ upokojuje ortopéd.
Ultrazvuku pri skríningu predchádza prehliadka, pri ktorej odborník sleduje dĺžku dolných končatín, symetriu tukových vankúšikov okolo ohanbia, pohyblivosť, no tiež obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺbu.
„U nás to máme naozaj dobre ošetrené. Takýto skríning napríklad nemajú ani v Anglicku, pritom má veľký význam. Keďže diagnózu DDH odhalí omnoho skôr ako v minulosti, liečba ochorenia je jednoduchšia a menej nákladná,“ prezrádza odborník.
Tip od nás
DDH zahŕňa široké spektrum odchýlok a porúch funkcie bedrového kĺbu. Jej podstatou je nesprávne postavenie hlavy stehnovej kosti voči kĺbovej jamke. Za rizikové faktory pre vznik DDH možno považovať pozitívnu rodinnú anamnézu, genetiku, ženské pohlavie, zlú polohu plodu v maternici, ale napríklad aj nedostatok plodovej vody.
Abdukčná ortéza
Povedal vám lekár pri ortopedickom vyšetrení novorodeneckých kĺbov, že váš drobec je zdravý? Znamená to, že ďalšie sledovanie už pravdepodobne nepotrebuje, pretože má zrelé a centrované bedrové kĺby. Skríningové vyšetrenie však môže odhaliť ešte nezrelé alebo nestabilné kĺby. Za týchto okolností sa nález môže buď spontánne zlepšiť alebo aj zhoršiť. V tom prípade lekár dieťaťu zvyčajne odporučí široké balenie do plienok alebo liečbu abdukčnou ortézou. Ide o špeciálnu pomôcku, ktorá dieťa fixuje v polohe širokého sedu s pokrčenými nožičkami. Je pre telo prirodzená, v rovnakej pozícii je za ideálnych podmienok uložené aj v maternici a môže kopať, čím si kĺby samo lieči. „Veď aj známy český ortóped Pavlík učil, že bedrový kĺb je orgánom pohybu a pohybom sa vyvíja aj lieči. Pohyb ale treba správne usmerniť,“ objasňuje profesor. A nemajte strach, deti si na liečbu uvedenou ortézou zvykajú naozaj rýchlo. Jej efekt lekári potom pravidelne kontrolujú pomocou ultrazvuku, ktorý dieťa podstupuje dovtedy, kým sa nepotvrdí nález zdravých kĺbov.
Sadrové nohavice
Ortopéd môže pri skríningu zistiť aj to, že hlava stehennej kosti sa nenachádza v panvovej jamke. Ide o takzvanú dislokáciu, ktorú treba okamžite liečiť. „Vykĺbený bedrový kĺb u malých detí niekedy zreponujeme, čiže vrátime ho na miesto pomocou Ortolaniho manévru. Ak sa to podarí, nasleduje šesťtýždňová fixácia kĺbu v sadrovej spike – nohaviciach,“ vysvetľuje profesor Kokavec.
U starších detí už ale tento postup nebýva vždy možný. V ich prípade naloženiu sadry predchádza dvoj-trojtýždňová tzv. „over head trakcia“. „Pri nej sú deti hospitalizované a nožičky sa im ťahom postupne roznožujú, až kým kĺb doslova neskočí na správne miesto. Potom túto oblasť zasadrujeme v dobrej pozícii na 6 týždňov. Po ich uplynutí sadru vymieňame za novú, ktorú dieťaťu ponechávame opäť rovnaké obdobie,“ rozpráva ortopéd.
Niekedy sa však vykĺbený kĺb napriek spomenutým opatreniam nedá vrátiť na svoje miesto a riešením je až otvorená repozícia. „Znamená to, že ho na svoje pôvodné miesto uložíme operačne. Ak túto operáciu realizujeme čo najskôr, poškodenie sa väčšinou vylieči bez následkov,“ upokojuje odborník.
Prevencia dysplázie
Aj keď k včasnému odhaleniu DDH napomáha celoplošný skríning, ešte aj v súčasnosti lekári zachytia deti s veľmi zanedbanými formami tejto diagnózy. Na minimálne jeden si spomína aj profesor Kokavec. „Mali sme v minulosti staršie dievčatko, ktoré sa narodilo síce na Slovensku, no k pediatrovi chodilo do zahraničia. Do nemocnice sa dostalo po autonehode, po ktorej lekári objavili vyskočený bedrový kĺb. Takýto stav je potrebné, samozrejme, ihneď napraviť a kĺb vrátiť naspäť. Z röntgenovej snímky však bolo zrejmé, že kĺb nebol po narodení nikdy na správnom mieste. Dieťa trochu krívalo, no napriek tomu to nikto dovtedy neriešil,“ hovorí profesor Kokavec.
Pri dlhodobom zanedbaní DDH ale kĺbu hrozí aj vznik artrózy v neskoršom veku. Táto diagnóza sa prejavuje bolesťami a obmedzenou pohyblivosťou v kĺbe a neraz si vyžaduje zložité rekonštrukčné operácie alebo až vsadenie umelého kĺbu – endoprotézy.
„Tento typ zákroku sa u detí snažíme odkladať až do veku, keď už nerastú. Postupujeme tak preto, aby sme dosiahli čo najdlhšiu životnosť implantátu. V dnešnej dobe už totiž nie je problém umelý kĺb človeku vsadiť. Zložitejšie je skôr riešenie komplikácií spojených s touto operáciou, a to infekčných aj traumatických. Napriek tomu v indikovaných prípadoch musíme endoprotézu implantovať aj u detí a dospievajúcich,“ uzatvára profesor Kokavec.
