Zuzana: „Deti som kedysi nemala rada.“
Zuzana svoje dieťatko porodila tri týždne po svojej štyridsiatke. „Nemala som deti rada a bola som presvedčená, že ani svoje mať nebudem. Keď sa však narodili bratove deti, začala som si k týmto malým bytostiam budovať vzťah. Neskôr prišla aj túžba mať svoje vlastné, a to na mojej aj partnerovej strane,“ hovorí mama takmer dvojročného synčeka, ktorá prežila bezproblémové tehotenstvo.
O to viac ju potom zaskočil nedostatok spánku. „Bolo to veľmi kruté obdobie, takmer na hranici depresie. Tým, že sa syn šesť týždňov nevedel prisať, musela som mlieko odsávať každé dve hodiny. Našťastie sa to vďaka dvom rôznym laktačným poradkyniam podarilo. Vtedy mi veľmi odľahlo. Najťažšie som však zvládala fyzické bolesti, na ktoré som nebola zvyknutá. Telo sa asi ešte dodnes úplne nespamätalo. Myslím, že mladšie ženy sa po pôrode zregenerujú rýchlejšie. Ďalšou vecou bolo organizovanie bežného života a veľké spomalenie. Neustále vyrušovanie, prerušovanie akejkoľvek činnosti a nedostatok času na seba,“ opisuje úprimne.
Ako takmer každá žena po tridsiatke, aj Zuzana bola aktívna žena, ktorá sa venovala práci a koníčkom.
Prechod na materskú dovolenku preto znamenal pre ňu po čase osamelosť. „Prvých pár mesiacov bolo celkom v pohode, neskôr som začala mať problém s pocitom osamelosti a snahou nadväzovať kontakty počas kočíkovania, čo pre mňa ako introverta bolo niečo hrozné. Po viac ako roku na materskej prišlo zmierenie, že kontakty až tak extra vyhľadávať nemusím, že to nie je pre mňa prirodzené. Dnes celkovo vnímam, že mať dieťa až teraz, je pre mňa v poriadku. Veľa som cestovala, veľa som sa venovala sebe a bola som veľmi rozlietaná. Materstvo je takým pristátím na zemi a spomalením. Neskoré rodičovstvo by som označila ako uvedomelé. Dieťa bolo vedome počaté, pripravovali sme sa na to a osobne si sama seba neviem predstaviť ako matku pred desiatimi rokmi. Hoci fyzicky by to bolo jednoduchšie, psychicky som teraz vyzretejšia,“ pomenúva svoje pocity.
Spolu vám prispejeme až 1 200 eur na úkony súvisiace s asistovanou reprodukciou. Ako prvá zdravotná poisťovňa uhrádzame výkony v rámci liečby neplodnosti, ktoré ste si museli doteraz financovať z vlastných zdrojov.
Katarína: „Rodila som bez epidurálky, chcela som si to vychutnať.“
Katarína sa do víru materských povinností vrhla ako 41 ročná, dnes je mamou devätnásť mesačného Tomáška. „Tehotenstvo som zvládala neuveriteľne dobre. V prvých mesiacoch, keď som ešte nevedela, že som tehotná, som dokonca behávala. A na konci piateho mesiaca som letela s kamoškou na dovolenku do Dominikánskej republiky, veď sme ju mali zaplatenú rok vopred. Po konzultácii s doktorom a mojím presvedčením, že všetko bude v poriadku, som odcestovala a užívala som si plnými dúškami.
Myslím, že malý drobček v brušku tiež. Moje najväčšie obavy boli, či bude malinký v poriadku. Doktor ma vystrašil, lebo som mala zlé výsledky krvi, tak ma poslal na amniocentézu – aj vzhľadom na vek – tú som však odmietla. Nakoniec som si zaplatila trisomy test a vyšlo to, čo som od začiatku vedela. Vždy som si hovorila, že keď mi už bolo dopriate byť tehotná v tomto veku, bude všetko OK,“ spomína Katka, ktorá vedela, že čaká svoje prvé a zároveň aj posledné dieťa.
Preto si pôrod chcela podľa vlastných slov hrdinsky vychutnať bez epidurálky a iných vymožeností. „Celý pôrod od začiatku bolestí trval dve hodiny a všetko bolo super. Takže za mňa – rodiť kedykoľvek. V nemocnici sa ma pýtala jedna sestrička – keď sa pozrela na môj vek: „A vy ste kde boli doteraz?“ Ja jej na to: „Užívala som si život,“ zabáva sa.
Problémy so spánkom nepozná
„S exmanželom sa nám nedarilo počať bábätko a potom som bola dlho sama. Nakoniec som zostala s Tomáškom aj tak sama, no nám to našťastie nevadí, máme totiž okolo seba skvelú rodinu a priateľov. V tomto veku si to neskutočne užívam. Možno niekde vzadu sú obavy, čo bude, keď vyrastie, že už budem stará, ale to budem riešiť potom. Nie som ani prvá, ani posledná, zvládneme to spolu,“ hovorí rozhodne dáma, ktorej môžu všetky chronicky nevyspaté mamy len závidieť.
„Nedostatkom spánku našťastie netrpíme. Počas tehotenstva som spala ako dudok a teraz v podstate tiež. Malý je od malinka spachtoš. Spávať chodí medzi 20:00 – 20:30 hod. Budí sa okolo 5:00 hod. na mlieko a potom spi do siedmej či ôsmej. Cez deň mi ešte stále spí dvakrát, čo mi moje kamarátky závidia,“ usmieva sa spokojne Katka, ktorá dieťa poňala ako chýbajúci kúsok do mozaiky svojho života.
„Svoj život som síce trochu zmeniť musela, no stále tvrdím, že dieťa nie je prekážka. Od malička s ním chodím na chaty so svojou partiou, do Prahy za sesternicou a cez deň ideme vlakom či MHD kamkoľvek. Aj naďalej sa stretáva celá partia u mňa doma, ako to bolo pred materstvom. Malý spinká v izbe a my môžeme kvákať. Aby to nebolo všetko len také easy a úžasné, bolo i horšie. Malého som vôbec nedojčila, lebo som vôbec nemala mlieko. Vyskúšala som všetky možné aj nemožné alternatívy, aby sa spustilo, ale po dva a pol mesiaci som to vzdala. Asi nemôže byť všetko ideálne.“
Katka pred tehotenstvom pracovala ako obchodná zástupkyňa v segmente alkoholických nápojov. Do práce sa vráti až keď bude maž Tomáško tri roky. „Chcem si ho vychutnať čo najdlhšie. Samozrejme, dôležité sú tiež financie, ale zatiaľ to zvládam, mam brigády, takže sa to dá.“
Tip od nás
Prečítajte si aj ďalší zaujímavý článok na túto tému.
Lucia: „Deti sme odkladali kvôli bytovej otázke.“
Lucia odkladala materské povinnosti kvôli nedoriešenej bytovej otázke. Problematickou sa stala dostavba bytového domu, do ktorého s manželom vložili všetky úspory a na plecia si vzali tiež hypotéku. Napokon sa k vlastnému bytu nevedeli dostať dlhých sedem rokov. Prvú dcérku porodila ako 37 ročná a druhú v štyridsiatke. Prechod na materskú dovolenku bol pre ňu pohodový, najťažšie však vnímala obavy ohľadom práce a kariéry, keďže si chcela užiť čas s dcérkami čo najdlhšie. „Výhody neskorého rodičovstva vidím v tom, že deti ma udržiavajú mladú telom i duchom, mám veľa mladších priateľov z okruhu rodičov spolužiakov mojich detí, celkovo som viac v obraze ako niektorí rovesníci, ktorí sa tvária pomaly ako dôchodcovia. Do práce som sa nakoniec vrátila v pohode po šiestich rokoch. Nič neľutujem. Všetko je tak, ako asi malo byť,“ hodnotí triezvo.
Jana: „Som pokojnejšia, rozvážnejšia, akoby zrelšia.“
Ďalšou v partii rodičiek po štyridsiatke je Jana, ktorá mala bábätko v 41 rokoch. „Žiadny dôvod prečo som porodila vo vyššom veku nie je. Do štyridsiatky som nemala potrebu riešiť materstvo, až vek ma upozornil. Žiadne obavy som však z toho nemala, brala som to ako normálnu vec. Dokonca nepoznám ani nedostatok spánku, práve naopak, spala som výborne. Celú situáciu som vnímala tak, že do štyridsiatky som si užila všetkého dostatočne a materstvo si o to viac s pokojom vychutnávam. Som už vyjašená, pokojná, rozvážnejšia, akoby zrelšia. Predtým som robila osemnásť rokov učiteľku v materskej škole, preto nemám z ďalšej kariéry žiadne obavy. Vnímam to ako plus, nakoľko si dieťa dostatočne pripravím na vstup do škôlky,“ delí sa s nami o svoj príbeh.
Martina: „V istom momente sa mi zdalo, že sa mi môj život už skončil.“
Ako 38-ročná porodila svoje prvé dieťa aj Martina. „Dôvod prečo som sa stala mamou v neskoršom veku je jednoduchý, proste to tak vyšlo, s manželom sa nám to skôr nepodarilo. Obavy som však nemala žiadne, lebo som absolvovala množstvo kurzov prípravy na materstvo a rodičovstvo. Mala som pocit, že som stopercentne pripravená. No veľmi ťažko som zvládala nedostatok spánku. Aj predtým som rada a veľa spala, o to náročnejšie to pre mňa bolo,“ hovorí a otvorene popisuje i realitu premeny z aktívnej a spoločenskej ženy na matku v domácnosti na plný úväzok.
„Prechod do izolácie bol veľmi náročný, ťažko som sa s tým vysporadúvala, netušila som, že to bude také ťažké. V istom momente sa mi dokonca zdalo, že sa mi môj život už skončil. Bolo to veľmi frustrujúce,“ popisuje realitu Martina.
„Do práce som sa zatiaľ nevrátila, plánujem to, keď bude mať dieťa rok. Možno je to skoro, ale potrebujem vyžitie a uplatnenie i v pracovnej oblasti a verím, že to v konečnom dôsledku bude prínosom aj pre dieťa,“ plánuje.
„Výhody neskoršieho rodičovstva sú možno tie, že človek si predtým dosť užil, cestoval a vie teraz všetku pozornosť zamerať na dieťa. Myslím si však, že u mňa – či už by to prišlo skôr alebo neskôr, stále by to bola rovnako náročná realita. Očakávania som mala určite iné,“ dodáva úprimne Martina.
Eva: „Partnera pre život som stretla až po tridsaťpäťke.“
Eva stretla muža, s ktorým si vedela predstaviť spoločný život až pod tridsaťpäťke. Preto sa jej prvé dieťa narodilo ako 38-ročnej a to druhé v 41 rokoch. „Nemyslím, že som mala nejaké iné obavy v porovnaní s mladšími maminami. Cítila som sa dobre, vždy som športovala, mala dobrú životosprávu a optimizmus. Pri prvej dcére mi však veľmi chýbal spánok, často som dospávala cez deň. Celú noc prespala až skoro ako trojročná. Teraz, pri druhej dcére to už neberiem tak tragicky, jednoducho chodím s nimi spávať večer. Vzala som to ako také obdobie, som tu skrátka pre nich. Dojčím štvrtý rok a viem, že o dva roky, keď pôjdem do práce, sa to celé skončí a už na ne nebudem mať toľko času.“
Eva zároveň priznáva, že ju „servisovanie“ detí a domácnosti stojí oveľa viac energie ako mladšie mamičky. „A niekedy mám už dosť aj tej sociálnej izolácie bez kúska sebarealizácie. V Bratislave mám svokrovcov, ktorí pomôžu cez víkend s varením a žehlením alebo ideme k mojim rodičom na dom na pár dní, čo je do hodiny cesty. Muž pracuje do večera, čiže ja nikam nechodím bez detí, žiadne kávy, kino, kamošky či cvičenie,“ vyratúva dni, ktoré sa podobajú ako vajce vajcu.
„Na náhlu izoláciu som našla riešenie len v podobe zapájania sa do aktivít s dieťaťom na ihrisku, v detských centrách, kde sa našla príležitosť zoznámiť sa s mamičkami v mieste bydliska. Nakoľko sme sa tiež sťahovali, musela som si okruh mamín vytvoriť znovu i na druhej materskej. Som vcelku spoločenský typ, tak s tým až taký problém nebol.“
S úsmevom dodáva: „S neskorším príchodom životného partnera si založenie rodiny cením oveľa viac, deti som vždy chcela mať, tak mi naplnili srdce tým, čo tam už dlhšie patrilo a nebolo. Ja som si užívala takmer dvadsať rokov v práci aj v súkromí, skvelý single život podľa vlastných predstáv. Myslím, že mi nič z toho nechýba, pretože každá mamina povie, že ten naozajstný naplnený život prichádza s deťmi. A neviem, či to závisí od veku ženy. Možno som viac úzkostlivá. Neviem, či to je vekom, povahou alebo hospitalizáciami s prvou dcérou. Každopádne, v súčasnosti som doma s druhou, ročnou dcérkou a do práce sa neponáhľam. Chcem byť s nimi, veď všetok ten uponáhľaný svet na mňa počká.“
Autorka: Marína Gorghetto
Dlhoročná novinárka so skúsenosťami z obľúbených týždenníkov, mesačníkov, webov či televízie Markíza. Žila a pracovala v Španielsku a tri roky strávila v Indonézii, kde prednášala na jednej z najväčších jávskych univerzít žurnalistiku. Milovníčka cappuccina a špagiet sa v súčasnosti naplno venuje dcérke, písaniu pre portál Promama, ako aj materskému centru Obláčik, ktorého je štatutárkou.
