Krátkodobý a dlhodobý stres
Sedíte v autobuse, očami sa snažíte zadržať pohyb hodinových ručičiek, ale márne. Už je jasné, že na dôležité stretnutie budete meškať a váš šéf z toho vyvodí dôsledky.
Toto je príklad krátkodobého stresu, ak sa ale opakuje, vznikne chronický stres. Ten veľmi rýchlo a bez vášho súhlasu prerastie do psychických aj fyzických problémov. Samozrejme, sú rôzne formy stresu a rôzne stresory. Čo s vami robí dlhodobý stres?
V momente, keď sa ocitnete v stresujúcej situácii, váš hypotalamus, malá „riadiaca veža“ v mozgu, vydá príkaz: Pošlite stresové hormóny! Tieto hormóny spúšťajú pre stres charakteristickú reakciu tela: „boj alebo útek“.
To znamená, že vaše srdce začne biť rýchlejšie, zrýchli sa vám dych, svaly sa napnú, stiahnu – sú pripravené na akciu. Je to reakcia, ktorá má ochrániť vaše telo v prípade núdze a dostať vás do bezpečia. Avšak keď budete stresovú reakciu prežívať každý deň, alebo veľmi často, vážne ohrozí vaše zdravie: psychické aj fyzické.
Čo je to stres?
Pôvodne vôbec nemal byť nepriateľom. Stres je prirodzená fyzická a duševná reakcia na životné skúsenosti. Každý z nás sa z času na čas dostane do stresu, a pritom mu to nemusí škodiť. Vyvolá ho čokoľvek – od každodenných povinností v práci či v domácnosti až po vážne životné udalosti: napríklad nová diagnóza, vojna alebo smrť milovaného človeka.
Je množstvo situácií, v ktorých je stres aj dnes prospešný. V náhlych a krátkodobých situáciách vám pomôže vyrovnať sa s náročnými okolnosťami. Nabudí vás k vyššiemu výkonu, k starostlivosti o choré dieťa, upozorní vás na chybu alebo nebezpečenstvo, z ktorého treba čo najskôr uniknúť.
Na liečbu psychických ochorení máte nárok z verejného zdravotného poistenia
Máme zazmluvnené stovky psychiatrických a psychologických ambulancií po celom Slovensku. Pomôžeme vám vyhľadať odbornú psychologickú alebo psychiatrickú pomoc.
Prejavy stresu
Môžete pozorovať prirodzené prejavy stresu, kedy telo reaguje na stres uvoľňovaním hormónov, ktoré zrýchlia tep, dýchanie a pripravia svaly na útek alebo útok.
Takto vám stres môže zachrániť aj život. Chronický stres je však ničivý. Trpí, samozrejme, aj psychika.
Príznaky stresu a chronický stres
Ak vaša stresová reakcia trvá pridlho, ak ste vystavení opakovanému stresu (teda úrovne stresu zostanú zvýšené oveľa dlhšie, ako je potrebné na prežitie), ovplyvní to vaše zdravie. Hrozí riziko vzniku psychosomatických chorôb.
O to dôležitejšie je sledovať, čo vám hovorí psychika a príznaky chronického stresu, ktoré sú zdvihnutým prstom:
- podráždenosť;
- úzkosť;
- depresia;
- bolesti hlavy;
- nespavosť.
Ako ovplyvňuje dlhodobý stres ľudský organizmus
Zdroj: Adobe Stock
Vplyv dlhodobého stresu na jednotlivé telesné systémy
Centrálny nervový a endokrinný systém
Za reakciu „boj alebo útek“ je zodpovedný centrálny nervový systém (CNS). Hypotalamus povie nadobličkám, aby uvoľnili stresové hormóny adrenalín a kortizol. Tie zrýchlia tep srdca a vysielajú krv do svalov a dôležitých orgánov.
Keď stres pominie, hypotalamus povie všetkým systémom, aby sa vrátili do normálu. Ak sa CNS nevráti do normálu alebo ak stresor nezmizne, reakcia tela pokračuje a škodí.
Chronický stres ovplyvňuje aj správanie, vedie k prejedaniu sa alebo k vynechávaniu jedla, k zneužívaniu alkoholu alebo drog či k sociálnej izolácii.
Dýchanie a srdcovo-cievny systém
Stresové hormóny ovplyvňujú dýchací aj srdcovo-cievny systém. Počas stresovej reakcie dýchate rýchlejšie, čo má za cieľ rýchlo distribuovať do tela krv bohatú na kyslík. Ak už máte problémy s dýchaním, napríklad astmu alebo emfyzém, stres vaše dýchanie ešte sťaží.
Už sme uviedli, že v strese srdce pumpuje rýchlejšie. Stresové hormóny zužujú krvné cievy, čo však zvyšuje krvný tlak.
Častý alebo chronický stres spôsobí, že vaše srdce pracuje prirýchlo. Keď stúpne váš krvný tlak, zvýši sa aj riziko mŕtvice alebo srdcového infarktu.
Tráviace ústrojenstvo
Pečeň v strese produkuje glukózu v krvi navyše, aby telu dodala energiu. Ak ste pod chronickým tlakom, vaše telo nemusí byť schopné držať krok s prírastkom glukózy. Čo to znamená? Dlhodobý stres zvyšuje riziko vzniku diabetu typu 2.
Príval hormónov, rýchle dýchanie a zvýšená srdcová frekvencia tiež vplývajú na tráviaci systém. Je možné, že pocítite pálenie záhy alebo reflux, kvôli zvýšeniu tvorby žalúdočnej kyseliny. Stres síce nespôsobuje vredy (je za nimi baktéria nazývaná Helicobacter pylori), ale zvyšuje pravdepodobnosť vredov a zhoršuje stav existujúcich.
Stres ovplyvňuje aj pohyb potravy v tele, čo vedie k hnačke alebo zápche. Môžete tiež cítiť bolesti brucha, nevoľnosť a zvracať.
Svalová sústava
Keď ste v strese, svaly sa napnú, aby vás (aj seba) chránili pred zranením. Keď stres opadne, uvoľnia sa. Avšak ak ste neustále v strese, nebudú mať príležitosť relaxovať. Výsledok? Napäté svaly vyvolávajú bolesti hlavy, chrbta a ramien.
Ak dlhodobo bojujete s bolesťami, prestanete cvičiť a úľavu hľadáte v liekoch proti bolesti. Tým naštartujete ďalší nezdravý bludný kruh.
Zdroj: Adobe Stock
Sexualita a reprodukčný systém
Stres vyčerpáva telo aj psychiku. Nie je neobvyklé stratiť libido, keď ste pod neustálym stresom. Aj keď krátkodobý stres môže vyprovokovať u mužov zvýšenú tvorbu testosterónu, tento účinok je krátkodobý.
Ak stres pretrváva dlhšie, hladina testosterónu poklesne. Výsledok? Znížená tvorba spermií, erektilná dysfunkcia alebo impotencia. Chronický stres taktiež zvyšuje riziko infekcie pohlavných orgánov – u oboch pohlaví.
Stres u žien často ovplyvňuje menštruačný cyklus. Vedie k nepravidelnej, silnejšej alebo k bolestivejšej menštruácii. Chronický stres znásobuje fyzické príznaky menopauzy.
Imunitný systém
Krátkodobý, jednorazový, náhly stres stimuluje imunitný systém, čo pomáha vyhnúť sa infekciám a liečiť rany. Ak vaše telo produkuje stresové hormóny často, oslabia váš imunitný systém a znížia odolnosť tela voči patogénom. Práve preto sú osoby pod chronickým stresom náchylnejšie na vírusové ochorenia, ale aj na iné infekcie.
Stres predlžuje čas potrebný na zotavenie sa z choroby alebo úrazu. Zhoršuje priebeh rakovinových ochorení a zdá sa, že má prsty aj v ich vzniku.
Ako sa zbaviť stresu a techniky zvládania stresu
Ich cieľom nie je úplne sa zbaviť stresu. Je to nielen nemožné, ale aj nesprávne. Pripomíname, že stres je v mnohých situáciách užitočný, zdravý.
Ak ho chcete zvládnuť, musíte najskôr identifikovať faktory, ktoré vám ho spôsobujú – spúšťače stresu. Potom popremýšľajte, ktorému z nich sa dá vyhnúť. Nakoniec nájdite spôsob, ako sa vyrovnať s negatívnymi stresormi, ktorým sa jednoducho vyhnúť nedá.
Keď sa naučíte ovládať úroveň stresu, pomôže vám to postupne znížiť riziko vzniku chorôb, ktoré s ním súvisia. Navyše, budete sa lepšie cítiť.
Ako zvládať stres?
V prvom rade:
- snažte sa dodržať zdravé stravovacie návyky;
- doprajte si 7 až 8 hodín spánku každú noc;
- cvičte a hýbte sa pravidelne, plávanie, bicyklovanie, beh úplne zmení vaše fyzické aj telesné nastavenie;
- minimalizujte užívanie kofeínu a alkoholu;
- neodpájajte sa od kamarátov, rodiny, známych – môžu vám poskytnúť podporu;
- urobte si čas na odpočinok a relaxáciu alebo starostlivosť o seba;
- osvojte si meditačné techniky, najmä hlboké dýchanie.
Ak stres nezvládate alebo cítite popri ňom úzkosť či depresiu, čo najskôr vyhľadajte odbornú pomoc. Aj skúsený psychoterapeut vám v mnohom poradí. Union zdravotná poisťovňa prináša pravidelne zaujímavé informácie pre širokú verejnosť o zdravotných problémoch a radí na koho sa obrátiť pri ich riešení.
Autorka: Sabína Zavarská
Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Jana Straková, praktická lekárka pre dospelých s atestáciou z endokrinológie, členka výboru Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.
Zdroje:
https://www.mentalhelp.net/stress/the-long-term-consequences-of-negative-stress/
https://www.verywellmind.com/prolonged-stress-symptoms-causes-impact-and-coping-5092113
https://www.healthline.com/health/gerd/stress
https://www.healthline.com/health/erectile-dysfunction-anxiety-stress
nimh.nih.gov/health/publications/stress/index.shtml
mayoclinic.org/healthy-living/stress-management/in-depth/stress-symptoms/art-20050987
