Je detský divák náročnejší ako dospelý? Ak áno, v čom?
„Veľa sa dnes hovorí o tom, že dieťa nevie dlhšie udržať pozornosť, či už je to spôsobené nízkym vekom, alebo tým, že je prakticky odmalička zahltené rôznymi audiovizuálnymi obsahmi s podnetmi, ktoré sú čoraz rýchlejšie a skratkovitejšie.
Na druhej strane však deti nemajú problém ani s polhodinovou až hodinovou rozprávkou, ktorú vidia v divadle, ani s pomalším tempom, pokiaľ ich príbeh zaujme. Deti si prirodzene potrpia na pútače, vizuálne zaujímavé prvky, fyzickú akciu a humor.
Musíte ich zaujať na citovej úrovni, mali by sme byť citliví, ale nie sentimentálni, snažiť sa ukázať im nejaké hodnoty bez schematickosti či moralizovania, ale prirodzenou, hravou cestou. Nie vždy je to jednoduché a aj my, tvorcovia, sa v tejto oblasti máme stále veľa čo učiť.
Detského diváka by sme nemali podceňovať, prihovárať sa mu detsky zrozumiteľným jazykom neznamená a ani nesmie znamenať infantilnosť. Pretože ak je detský divák v niečom náročnejší, tak v tom, že nepotrebuje robiť okolky a ak sa mu niečo nepáči, tak to bez problémov prepne, vypne alebo negatívne okomentuje.“
Do akej miery sa za posledné roky zmenila príprava vysielania pre deti (nové témy, nové technológie)?
„Zmenilo sa to, že (verejnoprávne) televízne vysielanie pre deti má veľkú konkurenciu, či už v podobe ďalších lokálnych kanálov ako je Ťuki, Jojko, Déčko Českej televízie. Potom sú tu zahraničné kanály typu Nickelodeon, Disney Channel a bezodný detský youtube.
Rovnako vznikajú stále nové možnosti digitálneho vzdelávania, ktoré cielia na čoraz menšie deti. Aj my sa snažíme reflektovať na súčasné témy (napríklad ekologické). Zahraničným kanálom či lokálnym projektom, ktoré vzniknú v súkromnej produkcii a ide, povedzme, o osemdielny seriál, zatiaľ čo my potrebujeme častokrát vyrobiť aj 30 dielov ročne, nemôžeme konkurovať. Najmä vzhľadom na produkčné (personálne, finančné či časové) možnosti výroby.
zdroj: RTVS
Vieme však byť v rámci našich obmedzení inovatívni, vtipní a láskaví a reagovať na špecifické problémy nášho kultúrneho kontextu. Ja osobne zodpovedám za reláciu Trpaslíci, ktorá je špecifická v tom, že v dobe svojho vzniku (vysielanie začalo v roku 2014), reagovala na technologický boom a využívanie mobilných telefónov aj deťmi.
Uvedomujeme si však, že od svojho vzniku sa už tento vývoj posunul, a preto sa na to snažíme flexibilne reagovať aj v našej relácii. Po niekoľkých rokoch čiastkových zmien prešla od nového roku viacerými väčšími obsahovými aj formálnymi zmenami a veríme, že sa bude aj naďalej adaptovať na vývoj okolitého sveta.“
Prichádza vám spätná väzba od divákov? Ak áno, riadite sa ňou pri príprave vysielania?
„Spätná väzba od divákov prichádza, sú relácie, kde sa s ňou systematicky pracuje v rámci vysielania (ukazujú sa nakreslené obrázky od detí a pod.). Občasne prichádzajú aj pochvalné, či naopak, kritické reakcie od rodičov.
Sme vďační za každú spätnú väzbu a snažíme sa ju zohľadňovať. Tá pružnosť v reflexii diváckych reakcií sa však odvíja aj od toho, ako prebieha výroba. Povedzme, ak sa relácia nahráva dopredu v blokoch, v čase vysielania jedného dielu je už vyrobených aj niekoľko dielov na dobu nasledujúcich dvoch-troch mesiacov.“
O detských reláciách RTVS si prečítate v článku (Ne)pozeraj tú telku! Aké televízne programy pre deti sú vhodné?
Autorka: Jaroslava Šaková
Jaroslava Šaková (nar. 1991) vyštudovala učiteľstvo anglického jazyka a literatúry a slovenského jazyka a literatúry na FiF UK. Následne pôsobila ako interný doktorand na Ústave slovenskej literatúry SAV a v súčasnosti ako lektor pre Centrum ďalšieho vzdelávania. Venuje sa tiež publicistike.
