Katka, ste fyzioterapeutka so zameraním na detské nôžky. Prečo ste sa vydali práve týmto smerom?
Jeden z mojich prvých odborných kurzov, ešte popri škole, bol zameraný na chodidlá. Neskôr som sa aj v mojej diplomovej práci zamerala na chodidlá. Keďže som bývalá tanečníčka, zaoberala som sa vplyvom folklórneho tancovania na zaťaženie nohy pri chôdzi.
Okrem práce fyzioterapeutky, v ktorej som sa venovala nielen detským nohám, som v minulosti viedla aj cvičenia pre deti na zdravé nôžky. Čiže nejakým spôsobom ma tá téma stále sprevádzala a mala som k nej blízko.
Až po narodení prvého synčeka som si ale naplno uvedomila, ako málo informácií o detských nohách a správnom obúvaní je u nás k dispozícii.
Množstvo ľudí, ktorí sa detským nožičkám venujú a dávajú „zaručené a univerzálne rady“, nemá na to dostatočné vzdelanie, či už z odboru fyzioterapie alebo iného lekárskeho odboru.
To môže byť v niektorých prípadoch viac na škodu, ako na úžitok. Keďže som študovala aj v Čechách, kde som videla, že sú v oblasti fyzioterapie ďaleko pred nami, rozhodla som sa tejto téme venovať viac a rozšíriť povedomie o nej aj u nás.
Začala som sa teda viac zaujímať o detské nohy, študovať, školiť sa a svoje vedomosti som chcela ponúknuť aj ďalej v ucelenej forme (workshopy, konzultácie), aby sa rodičia vedeli v tejto problematike zorientovať.
Okrem toho, že som vyštudovaná fyzioterapeutka, som aj inštruktorka psychomotorického vývoja podľa metodiky pani Kiedroňovej. Na veci sa pozerám aj z pohľadu psychomotorického vývinu a zameriavam sa na prevenciu vzniku problémov v budúcnosti.
S akými problémami sa najčastejšie stretávate?
U starších detí sú to najmä ploché nohy, valgózne postavenie členkov, vtáčanie nožičiek, diastázy, zlé držanie tela. U najmenších bábätiek je to najčastejšie nejaká nezrovnalosť v psychomotorickom vývine.
Rodičia za mnou chodia aj preventívne, kedy psychomotorický vývin sledujeme a učia sa, ako dieťatko správne rozvíjať, ako správne manipulovať s dieťatkom tak, aby jednotlivé hry, držanie a polohy jeho vývin správne podporili.
Zdroj: freepik
Aké problémy sú z kategórie – veľa detí to má, samé sa to upraví vekom?
Najväčším strašiakom, ktorý sa niekedy upraví aj sám, je valgózne postavenie v členkovom kĺbe (vpadnuté členky smerom dnu). Prvý rok života má dieťatko nôžky do tvaru písmena O. Keď sa začne vertikalizovať a dolné končatiny aj zaťažovať, je normálne, že majú nohy tvar písmena X.
Toto by sa malo upraviť približne do 5 až 6 roku, kedy je ešte stále tolerancia valgozity členkov do 5 stupňov.
Samozrejme, pokiaľ má dieťatko nejaký problém, či už so svalovým napätím, alebo pevnosťou väzov, či nesprávnym funkčným prepojením svalov, treba tomu trochu pomôcť. A to najčastejšie správnym cvičením.
Každé dieťa je individuálne a sú prípady, kedy to, čo sa jednému dieťaťu upraví vekom, u druhého je potrebné riešiť. Preto veľmi nerada zovšeobecňujem.
Čo si majú rodičia všímať na svojom dieťati, ktoré práve začína chodiť? Aby včas zachytili prípadnú anomáliu.
Odchýlky, ktoré sa ukazujú pri chôdzi, často vznikajú už počas predchádzajúceho pohybového vývinu dieťatka. Rôzne asymetrie pri prvom vzpriamení, otáčaní, plazení, štvornožkovaní sa pravdepodobne ukážu aj pri chôdzi.
Kvalita prevedeného pohybu vplýva formatívne na jednotlivé kĺby. Takže ideálne je sledovať dieťatko od malička, už od narodenia.
Často sa ale rodičia stresujú príliš skoro. Dieťatko sa len postaví na nôžky, spraví pár krôčikov a už sa im niečo nezdá. Treba dieťatku nechať chvíľu čas, aby si tú chôdzu vytrénovalo, nacvičilo, aby získalo trochu istoty, dôvery atď.
Vertikalizácia sa väčšinou ukončuje okolo 3 roku života a odvtedy je ešte stále čas na vylepšovanie a trénovanie. Samozrejme, ak sa rodičom niečo nezdá, je vhodné, ak idú za odborníkom, ktorý sa na dieťatko pozrie a poradí im. Zo skúseností viem, že vo väčšine prípadov platí, že čím skôr sa problém podchytí, o to lepšie sa s ním pracuje a dajú sa dosiahnuť lepšie výsledky.
Ako vybrať prvé detské topánočky?
To je veľmi obšírna otázka, o ktorej som napísala celý článok. Stručne asi toľko: dôležité je najprv povedať, kedy prvé skutočné topánočky dieťatku dať. Je to vtedy, keď samostatne chodí, to znamená, vie sa rozbehnúť, zastaviť v priestore, zmeniť smer.
Dovtedy topánočky skôr zavadzajú. Pri výbere topánky je vždy veľmi dôležité poznať rozmer nožičky. Treba mať zmeranú nohu do dĺžky, do šírky, vedieť, aký priehlavok ma dieťatko, šírku členku, päty atď. A potom skúšať a pozrieť si, ako dieťatko v konkrétnych topánkach chodí, či nezakopáva, či nešúcha nôžky atď.
Prvé topánky by mali umožňovať chodidlu správne pracovať, hýbať sa, podporovať aktivitu svalov a kĺbov a dovoliť vnímať terén. Dôležitý je tvar topánky (hlavne tvar špičky), aby nemala žiaden podpätok, aby nemala tvarovanú stielku a aby bola ohybná vo všetkých smeroch.
To sú len veľmi základné atribúty, ak by niekto chcel bližšie informácie, môže si ich prečítať v niektorom z mojich článkov.
Ste zástankyňou tzv. „bosonohej“ obuvi. Prečo by sme tak mali deti obúvať?
Skúste si predstaviť, že psovi alebo koňovi, alebo inému zvieraťu obujete topánky. Stratia kontakt s povrchom a budú úplne zmätení. Dieťatko, ktoré sa učí chodiť, si vytvára celoživotné pohybové návyky.
Pri postupnom zaťažovaní chodidla sa učí, ako nôžku klásť na zem, ako sa má od zeme odvíjať, ako prenášať ťažisko, ako majú pracovať prsty, všetky svaly, ako spolupracujú kĺby na nohe a mnoho ďalších vecí.
Na našom chodidle je množstvo nervových zakončení, ktoré pri kontakte s terénom informujú mozog o tom, čo sa deje a vďaka tomu vie naše telo zareagovať na rôzne nerovnosti na povrchu, nastaviť ťažisko, spraviť pohyb.
Toto všetko topánky typu barefoot umožňujú. Prirodzený pohyb chodidla, kontakt s terénom.
Zároveň kopírujú prirodzený tvar chodidla, je v nich dostatočný priestor na rozprestretie prstov, čím noha dostáva lepšiu stabilitu.
Klasické topánky s úzkou špičkou deformujú chodidlo, znemožňujú jeho prirodzenú biomechaniku. Hrubá podrážka bráni v kontakte s terénom a ochudobňuje naše telo o tieto informácie.
Pokiaľ je nôžka uzatváraná do tuhej obuvi v ranom detskom veku (predstavte si, že by ste celý deň chodili v lyžiarkach), bude mať s veľkou pravdepodobnosťou negatívne ovplyvnené základy chôdze. Je veľmi dôležité, aby mala noha možnosť rozvíjať sa a trénovať.
Ak je to také vhodné, prečo pediatri či iní špecialisti odporúčajú topánky s pevnou pätou a podobné?
To je otázka na pediatrov a iných špecialistov. Ja som síce barefoot pozitívna, ale viem si predstaviť, že v niektorých prípadoch nemusí byť tento spôsob vhodný. Ako som spomínala, každý človek je iný. Ak má niekto voľnejšie väzy, alebo môže mať iné zdravotné problémy, ktoré by barefoot obúvanie mohlo negatívne ovplyvniť.
Aj k barefoot obúvaniu treba pristupovať s rozumom a nie je možné očakávať, že iba barefoot obuv vyrieši každý problém a každú situáciu. Nie je to univerzálny všeliek.
Pokiaľ niekto potrebuje pravidelne cvičiť, ale spoľahne sa, že stačí, ak si obuje barefoot topánky, tak samozrejme je pravdepodobné, že samotná obuv jeho problém nevyrieši.
Pre koho nie je barefoot vhodný?
Neodporúčala by som ho v niektorých prípadoch u ľudí, ktorí máju výrazne voľné väzy, napríklad aj v kombinácii so zníženým svalovým napätím.
Ďalej u niektorých neurologických ochorení, pri deformáciách chodidla a pri bolestiach chodidiel, ako kohútia ostroha či zápal achillovej šľachy.
Čo je to alternatíva barefoot, ktorá sa často spomína v rôznych barefootových skupinách?
Alternatíva barefoot sú topánky, ktoré nemajú všetky parametre barefoot obuvi, napr. tvar špičky nekopíruje úplne špičku podľa anatomického tvaru, ale je, povedzme, mierne do guľata, no svojimi ostatnými vlastnosťami sa k barefoot obuvi približujú.
Aké sú vaše najobľúbenejšie značky, ktoré sa vám osvedčili?
Barefoot značiek je už našťastie na trhu veľa. Majú krásny dizajn a každá je niečím špecifická. Jedna sedí na širšiu nohu, iná na užší členok atď.
Dôležité je, aby topánka sadla presne na nôžku. Nechcem konkretizovať žiadnu značku ani robiť reklamu, ale mám ich rada viacero. Pokiaľ sa ma niekto osobne spýta, rada sa na túto tému porozprávam.
Ako správne odmerať nohu a vybrať topánky? Čo je to nadmerok a aká je tolerancia?
Chodidlo treba merať vždy v zaťažení. To znamená dieťatko postaviť oboma nohami na zem, pretože pri zaťažení sa chodidlo predĺži aj rozšíri.
Najlepšie je, keď si nožičku obkreslíte a zmeriate jej rozmery v najširšom a najdlhšom mieste. K tomuto rozmeru treba ešte pripočítať nadmerok. To je priestor, ktorý je medzi chodidlom a vnútorným okrajom topánky. Mal by merať minimálne 7 mm a maximálne 12 mm.
Samozrejme, že je to individuálne, každému vyhovuje iná veľkosť nadmerku. Vždy je dôležité si pozrieť, ako dieťatko v topánke chodí, či nezakopáva atď. Do šírky by mal byť priestor aspoň milimeter z každej strany.
Aký je váš názor na topánočky z bazárikov? Predsa len, nové barefoot modely stoja aj vyše 50 eur, čo si každý nemôže dovoliť.
Ideálne je, keď má dieťatko nové topánky. Máte pravdu, že to nie je lacná záležitosť. Dá sa ale topánky kupovať vo výpredajoch, rôznych akciách, prípadne mnohé alternatívy sa dajú nájsť za rozumné ceny.
Zdroj: freepik
Potrebuje dieťa topánky, keď ešte nechodí?
Naozajstné topánky nepotrebuje. Kým nechodí, dieťatku skôr zavadzajú. Ak je chladno, stačia protišmykové ponožky alebo capačky, ale také, čo sa dajú celé stlačiť v dlani. Samozrejme, treba sa riadiť aj počasím.
Čo vy na argument – aj my sme tak vyrastali a sme tu? Keď nám staršia generácia núka klasickú pevnú obuv.
V ambulancii mi rukami prechádzalo aj mnoho dospelých, ktorí mali veľmi veľa problémov nielen s chodidlami. Ak chodidlo nefunguje správne, tak sa to odrazí aj v ostatných častiach tela, či sú to problémy s kolenami, bedrovými kĺbmi alebo chrbticou.
Máloktorý laik vie, že s tým môžu súvisieť nohy. Správne prenášanie a tlmenie nárazov pri chôdzi sa reťazí až cez chrbticu a pokiaľ ten mechanizmus nefunguje ako má, vždy sa to niekde prejaví. Takže áno, vyrastali sme tak a sme tu, ale často to má svoje následky.
Aké následky spôsobí nevhodne zvolená obuv?
Ako som už hovorila, môže narušiť základy chôdze. Ďalej sú to rôzne deformity chodidla, oslabovanie svalov, narušenie správnej biomechaniky chodidla, rýchlejšie opotrebovanie kĺbov, chrupaviek, problémy s chrbticou, bolesti hlavy a migrény a mnohé ďalšie. Ono to nie je iba o chodidle, ale ovplyvní to aj zvyšok tela. U niekoho sa to môže prejaviť viac, u iného vôbec.
Titulná foto – archív K. Šulavíkovej
Autorka: Marína Gorghetto
Dlhoročná novinárka so skúsenosťami z obľúbených týždenníkov, mesačníkov, webov či televízie Markíza. Žila a pracovala v Španielsku a tri roky strávila v Indonézii, kde prednášala na jednej z najväčších jávskych univerzít žurnalistiku. Milovníčka cappuccina a špagiet sa v súčasnosti naplno venuje dcérke, písaniu pre portál Promama, ako aj materskému centru Obláčik, ktorého je štatutárkou.
