Dojčenie dieťaťa v akomkoľvek veku je podľa občianskeho združenia Mamila nielen ničím nenahraditeľná výživa, ale v prvom rade – na základe najnovších poznatkov z neurológie – nevyhnutný predpoklad správneho vývinu mozgu, rozvoja osobnosti dieťaťa, získavania sociálnych zručností a vytvárania základnej dôvery vo svet, do ktorého sa narodilo. Ak si ľudia ešte pred pár rokmi mysleli, že otázka dojčiť či nedojčiť je otázkou životného štýlu, tak dnes už je zrejmé, že ide o zásadnú otázku verejného zdravia, vytvárania mozgových prepojení a budúcich vzťahov dieťaťa s ostatnými ľuďmi.
Hanka, čo ste vedeli o dojčení v tehotenstve, keď ste čakali druhého syna?
V čase, keď som otehotnela, som si práve dokončila kurz laktačnej poradkyne v Mamile, takže som vedela, že dojčenie v tehotenstve je úplne v poriadku a nie je to nijaká kontraindikácia. Mala som šťastie na môjho dlhoročného gynekológa, ako aj na pani doktorku, ku ktorej som potom prestúpila, pretože som pri nej chcela rodiť. Obaja mi povedali, že to nie je vôbec žiadny problém. Vedeli o tom, že dojčím a povedali, že pokiaľ je tehotenstvo zdravé, netreba sa dojčenia obávať. Vedela som, že mnohí lekári to zakazujú, radia staršie dieťa odstaviť v momente, keď žena otehotnie, lebo by to mohlo spôsobiť potrat. Moji lekári ale nemali nijaké obavy, a tak som ich nemala ani ja.
Prečo potom lekári ženy od dojčenia odrádzajú?
Neodvážim sa to posúdiť. Mne sa napríklad stalo, že sa lekár – nie gynekológ – bál toho, že keď dojčím v tehotenstve, bábätko v brušku nebude mať dostatočnú výživu. Narodilo sa mi zdravé, 3,9 kilové dieťa, výživu teda zjavne malo dostatočnú. A výsledky testov som vždy mala ukážkové. V prvom tehotenstve mi chýbalo železo, ale v druhom, napriek dojčeniu, mi nechýbalo vôbec nič.
Ako ste sa stravovali? Dbali ste o špeciálny prísun živín?
Dlhodobo sa snažím stravovať vyvážene. Ale je pravda, že keď som bola tehotná, boli veci, ktoré som eliminovala úplne a snažila som sa vyhnúť všetkým nezdravším vybočeniam. Nasadila som zelené potraviny, ktoré boli veľmi prospešné a myslím si, že aj vďaka nim som vždy mala veľmi dobré výsledky. Pani doktorka hovorila, že mám krvný obraz lepší a lepší každú návštevu.
Ale toto všetko nesúviselo s tým, že som si myslela, že keď dojčím, potrebujem urobiť ešte niečo navyše. Jednoducho som vedela, že sa vo mne vyvíja nový život a chcela som mu dať to najlepšie ešte v brušku. Ako hovorím, nebolo to ani za cenu ťažkého obmedzenia, lebo rovnováhu v stravovaní sa snažím dodržiavať konštantne. Strava je pre mňa základ.
Stačilo vám ubezpečenie lekárov, že všetko je v poriadku alebo ste pátrali po ďalších zdrojoch a výskumoch ohľadom dojčenia v tehotenstve?
Ja som v tomto absolútne dôverovala Mamile. Toto občianske združenie sa skutočne opiera o najmodernejšie poznatky a štúdie. Netlačí na dojčenie za každú cenu. Riziko a ich odporúčania sa opierajú o štúdie lekárov, farmaceutov a iných odborníkov a tiež stavajú na 17-ročných skúsenostiach s matkami a ich deťmi. No a v mojom prípade to bolo aj posvätené konkrétnymi odborníkmi, ktorí nám to nezávisle od seba povedali priamo – tak bola spokojná celá rodina.
Zdroj: Jana Fašungová Photography
Bol na vás vyvíjaný tlak, aby ste predsa len zbytočne neriskovali?
Ľudia v mojom okolí to nejako neriešili, možno i preto, že s tými, ktorých bližšie nepoznám, som necítila potrebu rozoberať, že ešte dojčím a prečo. Nehanbila som sa za to. Keby sa ma niekto opýtal, povedala by som, že ešte stále dojčím, hoci moje dieťa nemá už rok ani dva. Ale nepotrebovala som to vykrikovať do sveta a všetkým to ukazovať a presviedčať ich. Ja som to brala ako samozrejmú súčasť života a môj syn to bral rovnako. A tí blízki, ktorí ma poznali, už vedeli, že som dlhodobo dojčiaca matka. Nepociťovala som hodnotenie ani diskrimináciu. Jediný prípad bol už spomínaný pán doktor.
Pociťovali ste zvýšenú bolesť prsníkov či bradaviek, ktorá sa vraj zvykne v tehotenstve dostaviť?
Mali sme fázu, keď mi môj syn tvrdil, že tam stále mlieko je, ale myslím si, že asi ani nebolo alebo ho bolo minimálne. Prisávanie bolo vtedy nepríjemnejšie, je to však úplne normálne, prsia sú citlivejšie, každá žena to v tehotenstve zažila. Priznám sa, že tohto som sa trochu bála, lebo som počula aj príbehy typu „…A prišlo obdobie, keď som zatínala zuby, také to bolo príšerné, nevedela som dieťa už vystáť.“ Ja som nič také nezažila. Naozaj som bola milo prekvapená, že i toto krátke obdobie prešlo bez toho, aby som mala chuť syna odstrčiť alebo by som škrípala zubami a išla proti sebe samej. Napokon, staršie dieťa sa zase už nedojčí tak často a dlho.
"Myslím si, že keby som mu v tomto období zobrala to, čo bolo preňho ešte stále dôležité, čo mal tak rád a dávalo mu to istotu, bezpečie a pocit mamy – tak by sa s novou situáciou v rodine možno vyrovnával ťažšie."
Myslíte si, že aj vďaka „predojčenému“ tehotenstvu má starší syn s bratom pekný vzťah?
Náš prvý syn, Matúško, sa narodil s obrovským odhodlaním dojčiť sa. Vďaka tomu sme prekonali všetky problémy, ktoré sme mali na začiatku. Poznajú ich asi mnohé prvorodičky, ktoré nemali prípravu na dojčenie a myslia si, že to má bolieť, to prejde, prsia si zvyknú. Toto všetko som si myslela aj ja, prešli sme si bolesťami, no ani jedného z nás to neodradilo a doslova sme sa naučili „dojčiť dojčením“.
Na príchod bábätka sme Matúška s manželom pripravovali, hovorili sme mu, že ono bude potrebovať byť pri maminke a na prsníku veľa, lebo ho potrebuje, veď ani ešte nevie nič iné papať. A napokon, sám vie, že dojčenie nie je iba o tom kŕmení, takže pochopil a vážne vyhlásil, že Kubko bude maminku a mliečko potrebovať. Myslím si, že keby som mu v tomto období zobrala to, čo bolo preňho ešte stále dôležité, čo mal tak rád a dávalo mu to istotu, bezpečie a pocit mamy – tak by sa s novou situáciou v rodine možno vyrovnával ťažšie. Lebo príchod súrodenca je pre dieťa obrovská zmena.
Matúško teda brata prijal absolútne s láskou, radosťou, tešil sa naňho od prvej chvíle. Som rada, že tam nebolo nič také, že by si povedal, že bábätko má teraz niečo, čo by som ja veľmi chcel a mne to už mama zobrala. Ja som to odstavenie nechávala na ňom, vedela som, že občas sa staršie deti práve pri poklese tvorby mlieka v tehotenstve odstavia. U nás to tak dva dni vyzeralo, ale potom si to rozmyslel.
Zdroj: Jana Fašungová Photography
Ste laktačná poradkyňa Mamily. Čo radíte ženám, ktoré sa pýtajú práve na dojčenie počas tehotenstva?
Aktívne osobné poradenstvo ešte nerobím, riešim zatiaľ len kamarátky a známe. So skúsenou laktačnou poradkyňou Katkou Eliášovou, ktorá je tiež na materskej dovolenke, vedieme podpornú skupinu dojčiacich matiek v Petržalke. Stretávame sa raz mesačne s mamičkami s deťmi v rôznom veku alebo s tehotnými ženami.
V auguste na Oslavách svetového týždňa dojčenia v Sade Janka Kráľa sme mali s Aničkou Strike workshop, kde sme hovorili práve o dojčení v tehotenstve a tandemovom dojčení. Tam nám prišlo viacero matiek, ktoré riešili otázky či môžu dojčiť a zároveň otehotnieť, dojčenie v tehotenstve až po situáciu po pôrode.
Ženám viem povedať, ako to prebiehalo u nás, viem im tiež poskytnúť informácie z Mamily, prípadne posunúť odborné informácie, keby chceli pátrať detailnejšie. Máme zdroje, ktoré im to ukážu a vďaka ktorým pochopia, že to nie je iba akési naše nepodložené uisťovanie.
Spomínali ste, že sa ženy pýtajú, či môžu otehotnieť napriek dojčeniu. Na rôznych fórach sa píše, že dojčenie je prirodzená antikoncepcia. Ako to teda je?
Súvislosti plodnosti a dojčenia treba porozumieť viac než len na úrovni klasických predstáv, že „dojčenie je antikoncepcia“ alebo „dojčenie nie je antikoncepcia“. Ide o to, ako dojčenie vplýva na plodnosť ženy. A tiež o to, ako dojčenie danej ženy funguje. Čiže v prvom rade hovoríme o výlučnom dojčení, teda dojčení, pri ktorom bábätko nie je počas prvých 6 mesiacov života kŕmené inak ako len z prsníka a nedostáva iné jedlo či pitie.
V stave výlučného dojčenia vzniká laktačná amenorea, teda situácia, keď žena nemá menštruáciu a neovuluje. Vtedy teda nemôže otehotnieť. Laktačná amenorea trvá rôzne dlhý čas pri rôznych ženách a ich rôznych bábätkách. Priemerná dĺžka laktačnej amenorey je okolo 14 – 17 mesiacov po pôrode.
To, že je takýto priemer, znamená, že existuje široké rozpätie – teda, že sú ženy, ktoré dostanú menštruáciu pri výlučnom dojčení už napríklad 6 týždňov po pôrode. Iné až po ukončení dojčenia. Pre fakt, kedy žena dostane menštruáciu, je dôležité aj to, aby sledovala príznaky návratu plodnosti, pretože ovulácia predchádza menštruácii.
Štatisticky pri výlučnom dojčení, nepoužívaní cumlíkov, fľašiek, pri neobmedzovanom nočnom a dennom dojčení a pri osobnej nepretržitej starostlivosti o bábätko vo veku do 6 mesiacov je pravdepodobnosť otehotnenia okolo 1 %, čo je porovnateľné s hormonálnou antikoncepciou.
Váš život nabral nový kurz, keď ste sa stali laktačnou poradkyňou. Plánujete sa po materskej venovať týmto témam na profesionálnej úrovni?
Určite by som raz chcela ísť týmto smerom. Vnímam to ako poslanie, rada by som takto pomáhala ženám a rada by som im pomáhala neskôr aj sprevádzaním pri pôrode. No ešte to chce veľa štúdia a naberania skúseností. Keď skončím materskú dovolenku, potrebujem sa tiež popri práci stále maximálne sústrediť na deti. Ale pevne verím, že sa mi postupne podarí začať sa venovať osobnému poradenstvu a naďalej sa snažím aj v rámci pokročilých kurzov Mamily vzdelávať a rozširovať si poznatky. Lebo vzdelávanie laktačnej poradkyne sa nekončí tým, keď si urobí základný kurz.
Je to stále o rozširovaní si vedomostí, okrem iného je na dojčenie naviazaná vzťahová výchova, stále je tam široké pole, kde sa dá niečo naučiť, posúvať sa ďalej a potom pomáhať o to lepšie.
Autorka: Marína Gorghetto
Dlhoročná novinárka so skúsenosťami z obľúbených týždenníkov, mesačníkov, webov či televízie Markíza. Žila a pracovala v Španielsku a tri roky strávila v Indonézii, kde prednášala na jednej z najväčších jávskych univerzít žurnalistiku. Milovníčka cappuccina a špagiet sa v súčasnosti naplno venuje dcérke, písaniu pre portál Promama, ako aj materskému centru Obláčik, ktorého je štatutárkou.
