Pojem helikoptérový rodič má síce už 50 rokov, no v poslednej dekáde sa skloňuje čoraz viac. Čo to vlastne znamená? Je to len roztomilý trend starostlivých rodičov, alebo hotová katastrofa pre dieťa?
Len aby sa mu nič nestalo?
Je prirodzené, že chceme naše dieťa pokiaľ možno čo najviac ochrániť pred nástrahami dnešného sveta. Ak však budeme chcieť zaňho vyriešiť každú banalitu, nikdy sa nenaučí niesť zodpovednosť za svoje činy. Určite spraví chybu. A nielen jednu. Bude ich veľa. No i tie sú nevyhnutnou súčasťou osobného rozvoja. Dieťa tak silnie, dozrieva a stáva sa z neho silnejšia osobnosť. Helikoptérový rodič, ktorému u nás prischol aj pojem „stíhačka“ ale nedovolí svojej ratolesti spraviť takmer žiadne rozhodnutie. Sonduje ho, neustále ho chce mať pod kontrolou, pričom pri najmenšej nepríjemnosti zasahuje a rieši problém za dieťa. To sa skôr či neskôr odzrkadlí na jeho psychike. Z takého dieťaťa môže vyrásť človek, ktorý všetky dôležité rozhodnutia bude konzultovať s rodičmi. Nebude preňho dôležitý vlastný názor, rozhodujúce preňho bude to, čo na to povie otec či mama. Každé dieťa potrebuje rodičovskú podporu a pocit, že sa má na koho obrátiť, keď si nebude vedieť samo rady. Aj rodičovská podpora má však mať svoje hranice.
Keď nevieme prestrihnúť pupočnú šnúru
Každá mamina sa raz dostane do situácie, v ktorej bude nútená dieťa pustiť do sveta. Väčšinou tieto zmeny začínajú v malom. Dieťatko necháme na pár hodín u starých rodičov, no neskôr sa musíme naučiť prijať aj väčšiu zmenu. Nástup do škôlky a potom do školy býva obrovskou skúškou odvahy nielen pre deti, ale aj pre rodičov. Pre väčšinu milujúcich mám je to náročný proces. V neprítomnosti dieťatka sa nevieme uvoľniť, pretože si v hlave neustále premietame všetky katastrofické scenáre. Aby sme však dokázali prestrihnúť neviditeľnú pupočnú šnúru, je nevyhnutné dôverovať ľuďom vôkol nás. Či už sú to starí rodičia, alebo pedagógovia.
„Miškov nástup do škôlky som zvládala pomerne ľahko. Asi preto, že sme mali škôlku ihneď za rohom. No oveľa náročnejšie pre mňa bolo, keď nastúpil do školy na opačnom konci mesta. Bolo to manželovo rozhodnutie, blízko jeho zamestnania vybral pre Miška školu s dobrými referenciami. Ja by som s ňou v živote nesúhlasila. Dôvod som mala však len jediný: Miško bol ďaleko aj od domova, aj od mojej práce, a ja som nad ním stratila dohľad. Počas obedňajšej prestávky som doslova letela cez celé mesto, len aby som mohla vidieť syna. Niekoľkokrát za deň som volala do školy, aby som sa uistila, že je môj syn v poriadku. Nakoniec ma „zrušil“ Miško. Ten, od koho som to absolútne nečakala.
Keď som ho čakala pred školou so zabudnutou desiatou, povedal mi, že kvôli mne nemá kamarátov. Vraj sa mu spolužiaci vysmievajú za to, že ho sledujem. Rozplakala som sa, pretože sa ma to veľmi dotklo. Večer som manželovi povedala, ako ma Michal odvrhol. Ani uňho som však nenašla pochopenie. Nakoniec som sa obrátila na psychoterapeutku, ktorá mi pomohla zbaviť sa prílišného strachu o syna. Pochopila som, že nech sa budem snažiť akokoľvek, nepodarí sa mi ho ochrániť pred všetkým. A asi to tak má byť,“ tvrdí Hana, účtovníčka v malej firme, ktorá sa stala typickým príkladom helikoptérového rodiča.
zdroj: freepik
Všetko má svoje plusy. Dokonca aj helikoptérové rodičovstvo
Mnohých možno prekvapí fakt, že aj tento nezdravý trend rodičovského prístupu má niekoľko výhod. Tie však môžeme spočítať na prstoch jednej ruky. Doktor Rankin pre magazín Good Housekeeping uviedol, že deti vychovávané helikoptérovými rodičmi mali v detstve menšie percento zranení. Samozrejme, keď rodič neustále behá dieťaťu za pätami, výrazne uňho klesá riziko, že sa poraní. Na druhej strane, takéto správanie berie dieťaťu možnosť, aby samo viac objavovalo svet a nespoliehalo sa na večnú prítomnosť maminy či ocina.
Ďalšia malá výhoda môže spočívať v tom, že deti sa občas dostanú do situácie, s ktorou si skutočne nevedia poradiť. Vtedy padne vhod, ak rodič zasiahne a pomôže mu ju preklenúť. Ak však rodič prejavuje priveľa aktivity, dieťa sa nenaučí spoliehať samo na seba. Úplne iný pohľad prináša kniha Love, Money and Parenting: How Economics Explains the Way We Raise Our Kids, v ktorej Matthias Doepke a Fabrizio Zilibotti, dvojica úspešných ekonómov, poukazujú na jednu z mála výhod helikoptérového rodičovstva. Tvrdia, že tento prístup vo výchove môže pomôcť najmä deťom zo sociálne slabších rodín stať sa úspešnejšími. Títo autori vo svojom výskume zistili, že tínedžeri vychovávaní rodičmi, ktorí na nich neustále dohliadali, dosiahli vo vedomostných testoch lepšie výsledky. Či to však stojí za to, aby sa dieťa učilo len preto, že mu mama stojí za chrbtom a všetko robí s ním, stojí na zvážení každého z rodičov.
Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami
Veríme, že cielene ublížiť svojim najbližším chce len naozajstný psychopat. Väčšina rodičov miluje svoje deti, hoci svoju lásku občas prejavujú nie vždy tým najšťastnejším spôsobom. Problém helikoptérových rodičov spočíva najmä v tom, že si nevedia správne zadefinovať primerané hranice v tom, kde končí láska a začína túžba prežiť za dieťa jeho život.
Takýto typ rodičovského správania môžeme podľa intenzity zasahovania do života dieťaťa rozdeliť do troch kategórií:
1. Musím vedieť absolútne o všetkom:
Ak poznáte naspamäť rozvrh vášho školopovinného deviataka, ktorý vám vždy musí dať vedieť, kde sa nachádza a s kým komunikuje, pravdepodobne patríte medzi prvý typ helikoptérového rodiča. Asi vám nerobí problém poradiť mu, keď sa nevie rozhodnúť, čo je určite pre dieťa veľké plus. No na oplátku budete trvať na tom, nech vás informuje absolútne o všetkom. Ste pevne presvedčení o tom, že na to máte právo? Nie vždy je to tak. Každé dieťa by malo mať dostatok priestoru aj na vlastné tajomstvá. Spravidla platí, že čím je dieťa staršie, tým viac vecí si necháva pre seba. Pretože nie, rodič nemusí vedieť o všetkom.
2. V prípade problému vždy (!) zasiahnem:
Pohádalo sa vaše dieťatko v škôlke so spolužiačkou? Ak patríte k druhému typu helikoptérových rodičov, určite z toho vyvodíte patričné dôsledky. Pôjdete nielen za spolužiačkou, ale aj za jej mamou, učiteľkou, či riaditeľkou škôlky. Budete vždy nekriticky držať stranu svojej ratolesti. Kvôli nej ste schopní postaviť sa zoči-voči celému svetu. Či už má problém s ostatnými deťmi, vyviedla niečo v škole alebo si na ňu v dospelosti zasadol šéf, okamžite vstúpite do konfliktu a snažíte sa ho čo najrýchlejšie vyriešiť. A to dokonca aj vtedy, ak si to váš syn či dcéra vôbec neželá.
3. Robím to len pre tvoje dobro:
Ide do tuhého. Tretí typ helikoptérového rodiča je už naozaj silná káva. Takíto rodičia robia za svoje dieťa všetky životné rozhodnutia. Kontrolujú ich život vo všetkom, pričom na akýkoľvek odpor zo strany dieťaťa reagujú citovým útokom: „Robím to len pre tvoje dobro, čo to nechápeš?“ Väčšinou dieťa nevie nájsť adekvátnu odpoveď na takúto citovú manipuláciu.
Niektoré príklady helikoptérových rodičov nám vyvolajú len úsmev na tvári. Napríklad keď si v parku všimnete spokojne hrajúce sa dieťa, za ktorým neustále sliedi ustráchaná mamina: „Nechceš piť? A jesť? Daj pozor, aby si nespadol. Zapni sa, bude ti zima! A čiapku ti nemám doniesť? Nechaj ten piesok! Nerob to, pretože…“ Takto je dieťa neustále vyrušované, pričom často absolútne zbytočne. Nemá čas a priestor na to, aby objavovalo svet, pretože mamina z každej strany vidí skryté nebezpečenstvo. Toto je však ešte mierna forma helikoptérového rodiča a dá sa predpokladať, že mamička časom vyrastie. Čím bude jej dieťatko väčšie, tým mu dá väčší priestor na to, aby získalo vlastné skúsenosti.
Sú však aj prípady, ktoré zanechajú výraznú stopu na psychike dieťaťa:
„Mal som spolužiačku, ktorú si rodičia adoptovali ešte ako bábätko. Asi sa o ňu príliš báli, pretože ich správanie inak neviem pochopiť. Nikdy jej nedovolili chodiť do školy školským autobusom, vždy ju priviezli na aute. V detskej autosedačke musela sedieť až do nástupu na strednú školu. A nielen to. Jej adoptívna mama začala na našej škole pracovať ako dobrovoľníčka. Počas obeda si sadla oproti dcére a sledovala, či zje všetko, čo má na tanieri. Neustále chodila do našej triedy, vždy si našla nejaký banálny dôvod. A čo bolo najhoršie? Nedovolili jej byť ani na sekundu osamote, len aby sa jej nič nestalo,“ hovorí Peter, ktorý sa rozhodol držať v anonymite meno svojej spolužiačky. Tá napriek extrémnej starostlivosti rodičov to určite nebude mať v dospelosti jednoduché.
zdroj: freepik
Nebráňme prirodzenému procesu
Každé správanie má svoju hlbšiu príčinu. Nie je to inak ani v prípade helikoptérových rodičov. Bližšie sa na príčiny takéhoto správania pozrela skupina vedcov z University of Haifa v Izraeli. Vo svojej štúdii sa zamerali najmä na spôsob, akým rodičia dosahujú svoje ciele a ich výchovnú metódu. Ako uvádza portál Psychology Today, ich závery môžeme zhrnúť do troch hlavných kategórií:
-
Zlyhanie vnímajú ako negatívny faktor. Neúspech či zlyhanie nevnímajú ako prirodzenú súčasť dosahovania cieľov, ale ako nedostatok, ktorému sa snažia silou-mocou vyhnúť. Aj preto robia všetko preto, aby ich dieťa nemuselo zažiť sklamanie na vlastnej koži.
-
Hlavné je dosiahnuť svoj cieľ. To je to najdôležitejšie pre rodičov patriacich do druhej kategórie. Tí sa neboja zlyhania ani ťažkostí. Naopak, neraz si latku nastavujú poriadne vysoko, pretože vedia, čo chcú. No niekedy dosahovanie cieľa za každú cenu môže byť pre dieťa takýchto rodičov kontraproduktívne.
-
Ľútosť z vlastného zlyhania. Do tejto kategórie patria najmä maminy. Tie, ktoré si nevedia odpustiť vlastné zlyhanie a svoje dieťa vnímajú ako spôsob odčinenia vlastných chýb. Podľa Sofie Rousseau a Miri Scharf, autorov tejto zaujímavej štúdie, sú muži predsa len odolnejší. Až tak sa netrápia kvôli vlastným chybám, skôr sa vedia otriasť, a tak majú aj menšie sklony k helikoptérovému rodičovstvu.
Vždy sa dá nájsť východisko
Ak ste sa aj vy našli vo vyššie spomenutých príkladoch, nemusíte hneď prepadať panike. Starostlivosť o dieťa je prirodzená, nesmie však prekročiť zdravé medze. Dôležité je naučiť sa prepnúť pozornosť, stanoviť si vlastné ciele, budovať si svoje záujmy a nesústrediť celú svoju pozornosť len na dieťa. Nechajte ich, nech samy zistia, že život nie je vždy prechádzkou ružovou záhradou. Ak im všetko padne do lona, nebudú si vážiť takmer nič. Trošku odstupu od adolescenta vám neuškodí. Naopak, obom vám to vynikajúco prospeje. Držíme palce!
Autorka: Michaela Galambošová
Spisovateľka, redaktorka a dobrovoľníčka. Taktiež je obyčajná mamina Grétky, ktorá jej ukázala, aké obohacujúce môže byť materstvo.
