Už názov hydrokéla napovedá, že toto ochorenie v nejakej forme súvisí s vodou. Mohli ste počuť aj názov vodný pruh. Toto pomenovanie sa však hodí len na niektoré typy ochorenia.
Definícia hydrokély hovorí o nahromadení tekutiny medzi obalmi semenníka, teda v miešku. Rodič alebo pacient si zvyčajne všimne zväčšený miešok na strane, kde je hydrokéla prítomná. Samozrejme nie je vylúčené, že hydrokéla je na obidvoch stranách a zväčšený je celý miešok, čo je typické skôr pre vrodené stavy. Na prvý pohľad sa môže miešok zdať opuchnutý, veľmi dôležité je, že ak ide o hydrokélu, tak je miešok nebolestivý.
Aby sme problém pochopili, je nutné si rozdeliť hydrokélu na dve skupiny, ktoré vznikajú na inom podklade. U detí sa najčastejšie stretávame s tzv. primárnou hydrokélou, ktorá je vrodená a je následkom nedokončeného vnútromaternicového vývoja.
Druhou skupinou je hydrokéla sekundárna, ktorá sa objaví ako príznak nejakého iného ochorenia, prípadne nevieme príčinu jej vzniku. Je typická pre starších pacientov.
Sekundárna hydrokéla sa môže objaviť aj u malých chlapcov a opačne, niekedy sa komunikujúca (primárna) hydrokéla objaví u staršieho pacienta. Dôležité je rozlíšiť tieto dve skupiny, pretože sa líši ich liečba.
Primárna hydrokéla – vrodená
Pri téme nezostúpených semenníkov sme už hovorili o tom, ako semenník zostupuje z bruška smerom do mieška, a práve s týmto súvisí aj vznik hydrokély u malých chlapcov.
Semenník si pri ceste z brušnej dutiny akoby ťahá blanu, ktorá vystiela brušnú dutinu (peritoneum) a spolu s ňou vstupuje cez inguinálny (slabinový) kanál až dole do mieška. Tento kanál sa sám uzatvorí ešte pred narodením. Ak sa tak nestane, môže cez kanál prúdiť tekutina z brušnej dutiny až dole do mieška. Udáva sa, že hydrokélu má viac ako 5 % narodených chlapcov. Asi príliš neprekvapí, že sa oveľa viac vyskytuje u predčasne narodených chlapcov.
Nie vždy je však zjavná okamžite po pôrode, často sa problém objaví napríklad po viróze. Typicky si rodič môže všimnúť zväčšovanie a zmenšovanie mieška v závislosti od polohy (zväčšenie mieška po pohybovej aktivite) a zmeny vnútrobrušného tlaku (plač, kašeľ a pod.).
Pri kanáli, ktorý je otvorený široko, môže dokonca do mieška alebo slabiny vbehnúť aj časť čreva, vtedy už hovoríme o hernii.
Hydrokéla ale môže byť aj nemeniaca sa, ak sa kanál síce uzatvoril a v miešku zostala tekutina, ktorá sa nevie vstrebať. Variáciou je aj tekutina, ktorá uviazne v kanáli a typická je akoby hrčka v slabine. Hydrokéla teda vyzerá ako opuch mieška, ktorý nie je bolestivý, môže sa meniť, ale aj zostávať rovnako veľký.
Diagnostiku často už na základe popisu urobí váš pediater, ale vždy vás odošle na odborné vyšetrenie k urológovi, eventuálne chirurgovi. Základným vyšetrením je odobratie anamnézy, kde sa vás lekár pýta na príznaky, kedy ste si všimli zväčšenie a pod. Anamnéza je pri tomto ochorení dôležitá aj preto, že hydrokéla vôbec nemusí byť prítomná v čase vyšetrenia (ako bolo uvedené vyššie, u niektorých pacientov sa nález môže meniť tým, ako prúdi tekutina medzi mieškom a brušnou dutinou).
Ďalším krokom je prehmatanie mieška a slabiny, ďalej tzv. transiluminácia, teda presvietenie mieška na odlíšenie hydrokély a hernie. Toto vyšetrenie sa však často vynecháva, najmä v prípade, že lekár má k dispozícii ultrasonografiu, ktorou si dokáže zobraziť obsah mieška. Ultrasonografické vyšetrenie je nutné v prípade akýchkoľvek nejasností.
zdroj: freepik.com
Ak lekár stanoví diagnózu hydrokéla, neznamená to automaticky, že je potrebný chirurgický zásah. Toto ochorenie u najmenších detí súvisí s vývojom. U pomerne veľkej časti chlapcov sa ešte kanál zostupu, teda otvorená komunikácia medzi brušnou dutinou a mieškom, sám spontánne uzatvorí.
Doba spontánneho uzatvorenia kanála nie je presne známa. Udáva sa, že po 2. roku sa už komunikácia neuzatvorí spontánne a treba ju uzavrieť chirurgickou cestou.
Ak sú však akékoľvek pochybnosti o pôvode hydrokély, prípadne ide o hydrokélu veľkých rozmerov, operačné riešenie sa vykonáva aj skôr. Samotný zákrok sa u detí realizuje vždy v celkovej narkóze. Operačná rana sa nachádza v podbrušku, lebo je nutné uzatvoriť otvorenú komunikáciu. Zvyčajne je hojenie bezproblémové, miera komplikácií je veľmi nízka. Zákrok sa dá vykonať aj formou jednodňovej chirurgie.
Zotavovací proces u detí je veľmi rýchly, ale treba počítať s obmedzením fyzickej aktivity, ako sú odrážadlá, bicykle a pod. zhruba na jeden mesiac.
Sekundárna hydrokéla, idiopatická hydrokéla (nekomunikujúca)
Hydrokéla v tomto prípade nie je vrodená, a teda nie je typická pre najmenších pacientov. Už názov sekundárny nám naznačuje, že hydrokéla môže vzniknúť aj ako následok nejakého iného ochorenia.
Zvyčajne to je následok infekcie, úrazu, inej operácie, ale príčina môže byť aj oveľa závažnejšia, ako je napríklad nádorový proces, preto je vždy nutné vyhľadať lekára.
Hydrokéla však môže vzniknúť aj z neznámych príčin, vtedy ju nazývame idiopatická a je typická pre mužov po 40. roku života (práve tu sa predpokladá nepomer medzi tvorbou a vstrebávaním tekutiny v obaloch semenníka).
Príznakom je taktiež zväčšený, akoby opuchnutý miešok, ktorý sa zväčšuje postupne. Tento proces býva nebolestivý a typicky trvá niekoľko mesiacov. Niektorí pacienti mávajú aj pocit ťažkého mieška, následkom nahromadenej tekutiny.
V prípade bolestí treba byť opatrný, lebo môže ísť aj o torziu semenného povrazca, ktorá je akútnym stavom a treba ihneď vyhľadať lekára. V tomto prípade neriešenie stavu vedie k odumretiu semenníka! Bolesti sa tiež objavujú v prípade zápalu semenníka alebo nadsemenníka, čo je taktiež akútny stav, ktorého riešenie neodkladáme.
Vyšetrovací proces je veľmi podobný tomu ako u hydrokély u malých chlapcov. Obvodný lekár odosiela pacienta na odborné vyšetrenie, v ktorom sa lekár (urológ) venuje informáciám, kedy ste si stav všimli a, samozrejme, je dôležité aj to, či mu predchádzala nejaká iná udalosť (úraz, infekcia…). Nasleduje hmatové vyšetrenie a k slovu sa, samozrejme, dostávajú aj zobrazovacie vyšetrovacie metódy ako je ultrasonografia.
V prípade dokázanej hydrokély, ktorá nesúvisí s iným stavom, ktorý by si vyžadoval okamžité riešenie, máme opäť čas, aby sa stav vyriešil sám.
Zvyčajne sa čaká približne pol roka, po tomto období prichádza k slovu chirurgické riešenie, ale len v prípade, že hydrokéla je pre pacienta problém, či už z hľadiska kozmetického efektu alebo nepríjemného ťahu (ide teda o hydrokély väčších rozmerov).
V prípade už spomínaných akútnych stavov sa však s riešením nečaká a chirurgická alebo antibiotická, prípadne iná terapia sa zahajuje okamžite. Operačný zákrok sa na rozdiel od hydrokély, ktorá komunikuje s brušnou dutinou, vykonáva z mieška, kde je aj operačná rana. Rozdiel je v tom, že nepotrebujeme uzatvárať pretrvávajúci kanál. Proces hojenia je opäť rýchly.
Na záver je nutné zdôrazniť, že veľmi dôležité je samovyšetrovanie mieška u chlapcov už od pubertálneho veku. V prípade akejkoľvek zmeny je nutné vyhľadať lekára.
Autorka: MUDr. Petra Ďubjaková
Lekárka v odbore detská urológia. Štúdium ukončila v roku 2009 na LF UK Bratislava v odbore Všeobecné lekárstvo, od roku 2009 pracovala na Klinike pediatrickej urológie NÚDCH Bratislava. V roku 2014 úspešne absolvovala kvalifikačnú atestáciu v odbore Urológia a od roku 2015 sa stala súčasťou tímu lekárov kliniky Centrum Kramáre, spol. s r.o. Svoje vedomosti si rozšírila aj na zahraničnej staži v Londýne (Great Ormond Street Hospital) na Salzburg seminars pre doktorov v odbore pediatrická urológia. V súčasnosti je maminou na plný úväzok.
