Katka nám prezradila aj to, ako prežila dva dni v nemocnici na Rhodose s ročným bábätkom a čo ju tam najviac prekvapilo.
Plánovanie prázdnin s tromi deťmi
Sú pre vás letné prázdniny mesiacmi pohody a stmeľovania rodiny alebo máte už teraz stiahnutý žalúdok z toho, ako to dva mesiace spolu doma zvládnete?
Letné prázdniny sú pre nás jednoznačne obdobím spoločných zážitkov a cestovania. Je to čas, kedy si všetci trochu oddýchneme od stereotypu a náhlenia počas školského roka. Obvykle už v polovici júna bývame všetci unavení z povinností, z režimu vstávania do školy, chystania sa, odchodu z domu, rozvozu na záujmové krúžky a ich absolvovania. Tento rok bol pre nás obzvlášť náročný, lebo do školy nastúpila aj najmladšia dcérka Alžbetka. Takže tieto prázdniny sme očakávali ako soľ. Hoci cez leto je to tiež náročné, skĺbiť prácu na plný úväzok a robiť pri tom deťom zmysluplný program, ale funguje sa nám celkom dobre.
Ako sa dajú vykryť dva mesiace s tromi deťmi? Kto vám bude pomáhať?
S manželom sme tím, ale pomáha nám aj svokra. Druhá babka býva ďaleko. Našťastie, v lete sa dá iným aktivitám celkom vhodne prispôsobiť aj naše pracovné nasadenie a v práci čerpáme dovolenky. V prvom prázdninovom mesiaci nás čaká cesta lietadlom k moru. A druhý mesiac sme deťom naplánovali denné tábory v meste. Ponuka v Piešťanoch je celkom pestrá. Deti sa už teraz tešia napr. do športového, knižničného, či ART tábora.
Aké máte plány okrem letných táborov ešte máte? Čo ste si vymysleli na letné prázdniny?
Máme v pláne veľa cestovať, hlavne autom po Slovensku, a veľa toho deťom ukázať. Spoznávať krásne miesta a zážitkovou formou ich veľa naučiť.
Máte nejaký dobrý tip, ktoré miesta by sme mali navštíviť?
Áno. Deti majú rady zvieratká, takže sa snažíme objavovať nové mini farmy alebo zážitkové ZOO. Celkom ich baví história, a teda aj návštevy hradov a zámkov. A keď to skĺbime aj s posedením na zmrzline, či s inými detskými atrakciami v dosahu, je to pre ne „siedme nebo“. Čo sa týka kúpania, pre zdravotné problémy musíme voliť iba bazény so slanou vodou. Prírodné jazerá a bazény s chlórovou vodou nevyhľadávame. A tu je náš tip jednoznačne malý rodinný bazén v komplexe Apartmány Vlnka neďaleko Piešťan, kde sa cítime ako v dovolenkovom rezorte.
Cestujte poistení doma aj v zahraničí.
Cestovné poistenie si u nás vyskladáte podľa seba. Pribaľte si poistenie batožiny, úrazu, zodpovednosti za škodu a iné. Rýchlo a jednoducho online.
Ísť či neísť s bábätkom k moru?
Preferujete výlety v štýle „nech sa hlavne deti zabavia a sú kľudné“ alebo „nech aj my rodičia z toho niečo máme“?
Určite volíme kompromis. A darí sa nám to celkom dobre. Hoci z každého výletu prichádzame oveľa viac unavení ako deti, sme radi, že sme výlet absolvovali.
Čo by ste poradili rodičom, ktorí majú malé dieťa (do roka) a zvažujú, či už ísť na dovolenku k moru alebo možno ešte rok radšej počkať?
Jednoznačne cestovať. Veľa ľudí je toho názoru, že veď dieťa si to aj tak nebude pamätať. Ale nie je nič krajšie, ako keď si teraz už s väčšími deťmi listujeme v albume s fotkami a vidia sa ako bábätká pri mori. Sú z tých záberov nadšené. S prvým dieťaťom sme išli na dovolenku k moru, keď malo desať mesiacov. Bolo to letecky do Turecka, a keď si tak zaspomínam, bola to dovolenka, kde sme si manželom asi najviac oddýchli, lebo batoliatko ešte veľa spalo, nechodilo, len štvornožkovalo, alebo z kočíka spoznávalo okolie. Keď sú deti vo vyššom veku a vedia chodiť, vtedy dovolenka naberá úplne iný rozmer.
Ako im pomohli asistenčné služby k cestovnému poisteniu?
Spomínate si aj na svoju najhoršiu dovolenku?
To bola jednoznačne dovolenka na Rhodose. Prvýkrát sme išli k moru ako štvorčlenná rodina. Lukáško mal necelé štyri roky a Katka jeden rok. Hneď na druhý deň po prílete dostala Katka vysoké horúčky a z nich následne aj febrilné kŕče. Ruky sa mi trasú len pri spomienke na to. Nevedela som o čo ide, veľmi som sa bála. Hneď som ju začala chladiť. Keď jej teplomer nameral viac ako 40 stupňovú horúčku, schmatla som ju obmotanú chladivým zábalom a vybehla cez balkón nášho apartmánu do hotelovej záhrady. Manžel bosý vybehol tiež do noci a obaja sme na plné hrdlo kričali o lekársku pomoc – v angličtine, nemčine, slovenčine… Pribehol k nám po nemecky hovoriaci lekár, tiež hotelový hosť, ktorý Katku skontroloval a jednoznačne skonštatoval, že musíme ísť do nemocnice.
To musel byť enormný stres!
Bol! Zabalila som príručnú tašku, do ktorej som nahádzala doklady, plienky, lieky, oblečenie pre Katku. Manžel ju zatiaľ držal v náručí v lobby, zatiaľ čo personál hotela zavolal taxík. Dýchala, spala. Vložila som si ju k sebe do babyvaku a neustále kontrolovala jej teplý dych. Lukáška sme zatiaľ v polospánku obliekli a všetci štyria sme čakali. Manžel vytiahol kartičku nášho cestovného poistenia. Bez toho by sme už po týchto skúsenostiach naozaj nikde nikdy necestovali! Na kartičke bolo napísané telefónne číslo v prípade núdze. Na to sa manžel pokúšal niečo po polnoci zavolať. A naozaj to po pár zazvoneniach na druhej strane zdvihli. Už sme sedeli v taxíku. Taxikár bol veľmi milý a zaujímal sa, čo sa stalo. Sám mal deti, aspoň tak som vyrozumela z jeho lámanej angličtiny, takže vedel, aký strach prežívame. Veľmi milá a profesionálna pani z asistenčnej služby poisťovne Union nás nasmerovala do konkrétnej nemocnice až do hlavného mesta Rhodos, čo bola asi hodina cesty. Bola to moja najdlhšia jazda plná strachu a pocitu bezmocnosti ďaleko od domova v cudzom svete. Padlo nám dobre, že sme mali „priateľa na telefóne“ v podobe poisťovne Union.
Čo sa dialo v nemocnici?
Lekári nám oznámili, že Katka musí zostať na pozorovanie, nepovedali na ako dlho, ale zostať s ňou som mohla len ja. Manžel s Lukáškom sa vrátili do hotela. Nás zaviedli do malej príjmovej izby prepojenej s druhou, menšou. Boli sme tam samy. Hneď pri vstupe sa mi v zornom uhle objavil svätý obraz visiaci na stene oproti. Tak veľmi som sa k nemu modlila a prosila, aby bolo všetko zase dobré… teplota malej stále nezliezla, držala sa na 39,5 stupňov Celzia, a tak sme dávkovali lieky, dojčila som ju a nosila. Nemocnica nám síce zabezpečila jedlo trikrát denne, pre mňa musím povedať, že aj celkom fajn v porovnaní so slovenskými pomermi v štátnych nemocnicach, ale mala som taký stiahnutý žalúdok od stresu, že som to nedokázala zjesť. A navyše „menu“ pre Katku bolo skôr pre staršie dieťa. Ona ešte nevedela rozžuť väčšie kúsky jedla. Takže mixované príkrmy, ktoré doniesol manžel taxíkom z hotela, nám padli vhod. Keď sa teplota vrátila po dvoch dňoch do normálu, na moje prekvapenie, lekári zhodnotili, že dovolenkový pobyt môžeme pokojne dokončiť. Že morský vzduch a voda Katke pomôžu rýchlejšie sa zotaviť. Z našej jedenásťdňovej dovolenky sme mali pred sebou presne týždeň pobytu pri mori.
Ten už prebehol bez problémov?
To vám poviem – po tom všetkom sme si prežili, sme si to ešte nikdy nikde tak neužili. Katka bola ako vymenená. Tešila sa z vodičky, krásne papala a po chorobe ani stopy. V pamäti nám zostane sedem krásnych dní strávených na Rhodose a štyri dni mojej najťažšej, hraničnej životnej skúsenosti, ktorá mi ako matke ukázala, čo znamená bojovať za svoje dieťa ako levica.
