Keď vystúpite z lietadla, mali by ste už mať zakúpený Jordanpass. Sú v ňom zahrnuté víza a návšteva takmer všetkých turistických atrakcií vrátane Petry. Samotný vstup do Petry bez Jordanpassu sa odvíja od počtu dní, ktoré v Jordánsku strávite a pohybuje sa od 50 do 70 eur, čiže vôbec to nie je lacná záležitosť. Pre porovnanie, Jordanpass stojí 100 eur a viac za atrakcie ani za víza nebudete musieť platiť.
Cestujte poistení doma aj v zahraničí.
Cestovné poistenie si u nás vyskladáte podľa seba. Pribaľte si poistenie batožiny, úrazu, zodpovednosti za škodu a iné. Rýchlo a jednoducho online.
Pozor na retardéry!
Na víza som mal šťastie a bol som veľmi rýchlo vybavený. Teraz prichádza ten pravidelný letiskový rituál. Prenájom auta, rýchla kontrola auta a podpísanie papierov. Až po nasadnutí do auta zisťujem, že sedačka je roztrhaná a nedrží na svojom mieste. Nevadí, štartujem a snažím sa správne naladiť miestnou hudbou. Zisťujem, že autorádio nemá tlačidlá, ale pomerne rytmické klepotanie vychádzajúce z nápravy hudbu slušne nahradilo. Ráno, keď auto vidím vo svetle, nie je v najlepšom stave, no už večer som zistil prečo. Na cestách sa nachádzajú stovky veľmi zle označených retardérov… A tak ich s pravidelnosťou budete na svojom autíčku doslova preskakovať.
Cesta z Ammanu bola dlhá, no fascinovalo ma ich šoférovanie. Keď bolo na ceste veľa áut, stiahli sa na kraj a v strede vznikol predbiehajúci pruh pre oba smery. To, že sa tadiaľ radi predbiehali aj kamióny, snáď písať nemusím, ani to, že plná čiara v tom prípade neplatila. Najskôr to bolo zaujímavé, ale ukázalo sa to ako ohromné zrýchlenie celej dopravy. Vtedy si uvedomíte, že mnoho našich zákonov je zbytočných a len obmedzujú plynulú premávku.
Pamiatkami obsypaná Citadella
Hlavné mesto Amman je neskutočne preplnené a v kolónach pri presune do centra trávim podľa mňa celé hodiny. V strede mesta sa nachádza malý kopček s názvom Citadella, a práve tu sú najvýznamnejšie pamiatky mesta. Citadella bola centrom historického diania a okupovaná v mnohých obdobiach. Nachádza sa tu rozsiahla zmes architektonických nálezov, či už najstarších sošiek ľudí na svete, jednoduchých jaskynných príbytkov, ale tiež chrámov.
Do pozornosti mi hneď padne vlajka Jordánska, ktorá veje až vo výške 126,8 m a má rozmery 60×30 m. V čase jej výstavby to bola najvyššia vlajka na svete, momentálne je až siedma. V prípade nepriaznivého počasia ju však musia sťahovať, pretože produkuje obrovský hluk.
Pri prechádzke mi vyhladlo a neviem sa dočkať miestneho jedla. Tradičné jordánske jedlo je falafel a humus, ktorý ja veľmi nemusím. Ako tak vyjedám falafel, mimochodom ten najlepší, aký som doposiaľ mal, pozorujem kuchárov a čašníkov, ktorí nemajú práve najštíhlejšie postavy. Po niekoľkých rozhovoroch s domácimi zisťujem, že najmä deti sa falafelu boja, aby nemali tučný zadok.
Mesačná krajina
Veľkú časť Jordánska tvoria púšte, a tak nie je práve tou najhostinnejšou krajinou. Nájdete tam však nádherné kaňony, kde sa tečúca voda po tisícky rokov zarývala do pieskovcov. Miesto, odkiaľ sa viete dostať do púšte na výlety, túry či jeeptours, je malá dedinka Wadi Rum, nachádzajúca sa na juhu Jordánska.
Zdroj: archív Patrika Paulínyih
Pred dedinkou Wadi Rum sa nachádza turistické centrum. Len čo výdem z auta, prichádza za mnou chlapík a skoro v každej vete spomína, že kemp aj výlet si musím zarezervovať cez nich, majú najlepšie ceny a vlastne sa to inak ani nedá. Ďakujem pekne, ale nie. Sadám do auta a na Jordanpass sa dostávam až do dediny. Ale ešte pred tým, priamo pred autom, v momente, ako mi strážnik vracia Jordanpass do ruky, domáci beduín skúša na retardéri akúsi myšičku a prudko naráža do obrubníka…
Zdroj: archív Patrika Paulínyiho
Na začiatku dedinky je veľké odstavné parkovisko. Hneď ako som odparkoval auto, stál pri mne mladý chalan, s ktorým dohadujem cenu za noc v kempe. Dohodneme sa a sadám k nemu do auta, pričom sa dozvedám, že Patrik v ich reči znamená tučniak a má z toho poriadnu zábavu. Idem ešte k nemu domov, údajne na čaj. Tam zisťujem, že cenu, ktorú sme s ním už mali dohodnutú, musím zjednať ešte u jeho brata. Trvalo to asi 10 minút a prehadzujú si ma dodruhého džípu. Po asi polhodine jazdy sa dostávame do nášho kempu.
Zdroj: archív Patrika Paulínyiho
Púšť Wadi Rum je plná kempov, kde môžete prenocovať
Nachádzajú sa tu kempy jednoduchšie, tradičné, no tiež “luxusné” so sklenenými strechami, kde môžete stráviť romantickú noc pod hviezdami. Každopádne je jedno, aký kemp si zvolíte, na túto noc v púšti budete určite dlho spomínať!
Zdroj: archív Patrika Paulínyiho
Na západ slnka pri Wadi Rum som sa vyšplhal na blízku skalu.
Celá púšť je červená a množstvo skál rôznych tvarov pripomína mesačnú krajinu. Aj preto je lokalita obľúbená pre filmárov, natáčal sa tu tiež film Mars.Vyhladnutý sa vraciam do kempu, kde ma už čakali so skvelou večerou pripravenou tradičnou formou, kedy sa jedlo varí v diere vykopanej v zemi.
Zdroj: archív Patrika Paulínyiho
Zdroj: archív Patrika Paulínyiho
Autor: Patrik Paulínyi
Nerád pri cestovaní plánujem program dopredu. Najkrajšie zážitky mi vždy prinieslo zdanlivo nezmyselné túlanie sa bez plánov.
Zdroje: pakujsa.sk
