Pečniansky les, Petržalka
Lákajú vás dunajské pláže za mostom Lafranconi, no myslíte si, že sú s kočíkom nedostupné? Tak vedzte, že tesne popri nich vedie asfaltka, skrytá v bujnej zeleni Pečnianskeho lesa. Cesta je celkom tichá, cez víkend na nej stretnete len zopár bežcov a cyklistov. Cez pracovný deň maximálne zajaca. Dostanete sa aj na pláž, ktorá presvitá pomedzi Pečniansky les, stačí si vybrať niektorú z vychodených cestičiek. Ak sa po asfaltke vyberiete ďalej k hraniciam s Rakúskom, natrafíte aj na vojenský bunker s informačnou tabuľou. A ako sa tam dostať? Zaparkujte auto na mestskej strane pod mostom, alebo vystúpte na zástavke Lafranconi. Cez most prejdite pešo.
Jazero Vajspeter, Rača
Že vám jazero s takýmto názvom nič nehovorí? Vlastne sa ani nečudujeme. V skutočnosti nejde o jazero, ale o minipriehradu, ktorú väčšinou poznajú len obyvatelia Rače. Aj to len niektorí. Jazierko sa nachádza vo vinohradoch povyše Slovenskej Grafie, odbočíte naň napríklad z Peknej cesty. Chvíľu sa možno budete prepletať cez úzke vinohradnícke cestičky, ale keď ho nájdete, privíta vás pokojná atmosféra. Jazierko je obkolesné agátmi a ďalšou zeleňou, do vodnej plochy zasahuje betónové mólo. S kočíkom ho obídete raz-dva, a tak nezaškodí, keď si zájdete aj k neďalekému hospodárskemu dvoru s ovečkami, kozami a sliepkami.
Malý Draždiak, Petržalka
Nepetržalčania väčšinou poznajú len Veľký Draždiak. A ten je, povedzme si pravdu, tak trochu sídliskový. Jeho menší „brat“ je síce na kúpanie nevhodný, no zato je oveľa príjemnejší. Z jednej strany jazera nájdete spleť nespevnených lesných chodníčkov, lúku s ohniskami a informačnými tabuľami, z druhej strany zasa asfaltku s chatkami, kde sa budete cítiť ako v dedine. Dostanete sa sem ľahko autom alebo MHD, stačí vystúpiť na zástavke pri Technopole. Za poslednými panelákmi vás privíta prostredie krásnych lužných lesov s horárňou z 18. storočia, v ktorej kedysi býval hájnik Gejza Draždák. Tak, a teraz už viete, prečo sa Petržalské jazerá volajú tak čudne.
Biely kríž, Rača
Pozor, tento výlet je vhodný len pre mamy, ktoré majú kondičku a terénny kočík s brzdami. Najskôr sa totiž treba vyštverať po strmej ceste a nakoniec zasa prudko klesať. Keď ale prekonáte potrebnú výšku, čaká vás príjemná prechádzka po hladkej asfaltke, ktorá vás dovedie až do cieľa. Teda na rozľahlú lúku s prístreškom, ohniskami a drevenými preliezkami, ale najmä bufetom s čapovanou kofolou. Východiskový bod je Stará Rača, Alstrova ulica. Pri Villa Vino Rača zabočte na Popolnú ulicu a potom už len hore do Karpát. Naspäť nemusíte ísť rovnakou cestou, ale po červenej turistickej značke a neskôr po modrej, ktorá vás privedie tam, kde ste začínali.
Tip od nás
Kam s deťmi na dovolenku na Slovensku toto leto? Prečítajte zopár tipov na miesta, kam sa dostanete aj s kočíkom!
Karloveská zátoka
S Dunajom sa spája viac príjemných miest na kočíkovanie. „Klasikou“ je Sad Janka Kráľa, nábrežie pri Eurovei, ale aj pri River Parku. Koho ale láka trochu divokejšia príroda, zamieri po mestskej strane až za most Lafranconi. Cestička vedie popri lodeniciach a plážach s naplavenými kmeňmi stromov, na ktorých vidieť aj stopy po bobroch. Priam kultovým miestom je bufet na lodi Mark Twain, kde sa budete cítiť ako na brehu Mississippi. Príjemnou bodkou na záver je rozľahlé ihrisko vo Vodárenských záhradách.
Botanická záhrada
Kto by povedal, že pár metrov od hlučnej diaľnice nájdete priam zenovú oázu pokoja? Botanickú záhradu križuje množstvo chodníčkov, ktoré vás privedú do rozária, japonskej záhrady, subtropickej krajiny či k jazierkam s kačicami a kvákajúcimi žabami. Trávnaté plochy priam vyzývajú, aby sme si na nich urobili piknik, čo je aj povolené. V záhrade sú aj prístrešky na oddych, množstvo lavičiek, dokonca aj malé detské ihrisko. Rozhodne sa oplatí vidieť aj nádherné skleníky, no tie môžu byť kvôli koronavírusu ešte zatvorené. Vonkajší areál Botanickej záhrady sa otvára 6. júna, vstupné je 3 €/dospelá osoba.
Rusovecký park
Za bránami parku vás najskôr privíta civilizácia. Detské ihrisko, letná terasa reštaurácie Sľuk a kaštieľ v rekonštrukcii, ktorej začiatok si už nikto nepamätá. Prejdete mostíkom cez vodné rameno a zrazu sa necítite ako v parku, ale ako v lužnom lese s jazierkom a členitou lúkou na piknik. Zeleň je križovaná množstvom užších aj širších chodníčkov, väčšina z nich je zjazdná aj kočíkom. Ak vám cestu skríži mačka, je to jasné znamenie, že ste neďaleko horárne. Nakuknite aj za plot. Zazriete pasúcu sa kobylu, toto leto aj s malým žriebätkom.
Autorka: Silvia Gašparcová
Skúsená autorka, ktorá si prešla redakciami viacerých lifestylových magazínov. Doštudovala Kulturológiu, nedoštudovala Vedu o výtvarnom umení. Baví ju dobrá literatúra, umenie a dizajn, ale bez mučenia priznáva, že nepohrdne ani trashovou popkultúrou a povrchnými článkami o móde a kozmetike. Je mamou deväťročnej Grétky. Nechodí na rodičovské kurzy a nikdy nedočítala žiadnu výchovnú príručku. Skôr je typ easy-mamy, ktorá dá na vlastný inštinkt. Našťastie, zatiaľ to stačí 🙂
