Našťastie si čoraz viac mamín uvedomuje, že každé dieťa je iné a určité procesy v ňom dozrievajú postupne. Jednou z horúco diskutovaných tém je odplienkovanie dieťatka. Občas je náročné ustáť si svoje, pozerať sa na vysmiatu tvár dvojročného či staršieho dieťaťa, ktoré už len pri pohľade na nočník spustí poriadny rev.
Skúste sa však zhlboka nadýchnuť a vydržať. Každé dieťa má svoje tempo. Pri odplienkovaní rozhodne neplatí, že ten, kto sa odučí od plienky najskôr, jednoznačne vyhráva. Ak dieťa nebolo na to pripravené, čoskoro to vyjde najavo. S odplienkovaním sa spája množstvo mýtov a omylov. Toto sú tie najčastejšie z nich:
Mať plienku na oslave druhých narodenín je hanba
Naše mamy sa nevedeli dočkať obdobia, kedy konečne nebudú musieť vyvárať a žehliť tony látkových plienok, ba základe čoho robili všetko preto, aby urýchlili proces prechodu na nočník. Na jednej strane ich chápeme, pretože klasické látkové plienky sa diametrálne líšili od moderných variantov, ktoré netreba žehliť, ani prácne vyvárať. Súčasné mamičky majú našťastie k dispozícii aj jednorazové plienky, ktoré im šetria vzácny čas (o ich neekologickosti však nepochybujeme).
Kedysi sa však dieťa sfukujúce prvú sviečku na torte s plienkou na zadočku považovalo za zlyhanie rodiča. Deti sa dávali na nočník neraz ešte skôr, než vedeli sedieť. Dnes je ešte stále v mnohých rodičoch zakorenený mýtus o tom, že dieťa by sa malo zbaviť plienky najneskôr do druhých narodenín. Oproti očakávaniam generácie našich rodičov sme dostali rok „k dobru.“ Aj na tento mýtus však môžete pokojne zabudnúť. Nosiť plienku aj po 24. mesiaci nie je žiadna hanba. Každé dieťa je pripravené zbaviť sa plienky v iný čas.
Dieťa sa to naučí samé, keď bude pripravené
Toto je zasa opačný extrém, ktorému by ste nemali veriť. Nech je vaše dieťa akékoľvek šikovné, netreba očakávať, že na toaletu začne chodiť samo od seba a jedného dňa jednoducho zahodí plienku do koša. Hoci samozrejme, i tu sa môžeme stretnúť s výnimkami potvrdzujúce pravidlo. Vaše dieťa však môžete začať oboznamovať s nočníkom či záchodovou redukciou, keď si všimnete nasledovné signály:
• Nemusíte meniť plienky až tak často: ak zaregistrujete, že váš syn či dcérka vydrží v suchej plienke aspoň hodinu až dve, je to dobrý signál, že už dokáže ovládať močový mechúr.
• Veľkú potrebu vykonáva približne v rovnakom čase: pravidelná stolica je ďalší dôležitý znak. Dieťatko sa tak môže naučiť vykonávať veľkú potrebu každý deň približne v tom istom časovom intervale.
• Rozumie jednoduchým pokynom: je nevyhnutné, aby vaše dieťa rozumelo, čo od neho chcete. Zistíte to pomerne ľahko. V komunikácii s dieťatkom budete cítiť spätnú väzbu, ktorá je dôkazom, že sa vzájomne chápete.
• Zaujíma ho, čo sa to s ním deje: do určitého obdobia je dieťatku vykonávanie potreby ľahostajné. Ak si však začne všímať, čo práve robí, je to ďalší dobrý signál, že je pripravené vyskúšať nočník. Detičky zvyčajne zahlásia, že cikajú alebo kakajú. Samozrejme, túto prirodzenú fyziologickú potrebu môžu nazývať rôznym spôsobom, ale každá mamina sa skôr či neskôr naučí rozumieť svojskej reči svojho dieťatka.
• Vadí mu špinavá plienka: u každého dieťaťa raz príde obdobie, že sa nebude cítiť príjemne v špinavej plienke. Dá vám to vedieť a vy mu môžete ukázať, že nemusí vykonávať potrebu len do plienok.
Stačí ho len donútiť, potom pochopí, čo má robiť
Detská dušička je veľmi citlivá a zapamätá si zradu zo strany rodičov. Mnohí z nich sa snažia urobiť všetko možné a nemožné, aby si dieťa konečne sadlo na nočník. Aj keď si naň váš poklad sadne bez protestov, automaticky to nemusí znamenať, že doňho vykoná to, čo od neho očakávate. Dôležité je, aby sa najprv naučilo rozumieť signálom svojho tela, inak bude akékoľvek sedenie na nočníku neproduktívne. Ak dieťa budete nútiť na to, na čo nie je pripravené, vyvoláte v ňom iba odpor. Pohľad na nočník v ňom vyvolá nepríjemnú asociáciu, a to v konečnom dôsledku len oddiali samotný proces odplienkovania.
Pri odplienkovaní je dôležitá vaša trpezlivosť. Áno, a to tiež v prípade, ak dieťa vysiela všetky uvedené signály a vy cítite, že je pripravené urobiť tento dôležitý krok. Pokiaľ vás prepadá nervozita, odložte trénovanie na nočník na neskôr. Inak dieťa veľmi rýchlo vycíti, že nie ste v poriadku. To sa samozrejme odzrkadlí aj na jeho emočnom stave.
„Všetci sa ti budú smiať!“
Je dôležité naučiť sa psychicky podržať dieťatko, a to i vtedy, keď nespĺňa naše predstavy. Snažte sa byť jeho partnerom, ktorý ho nezradí v dôležitých momentoch. To je niečo, čo si dieťa odnesie. Pocit, že mama ho neodsúdi, keď nesplní očakávania okolia. „Náš syn, Marek, nosil plienku ešte ako 2,5 ročný,“ prezrádza Tereza. „Kvôli tomu som prežívala poriadny stres. Vedela som, že o pár mesiacov nastúpi do škôlky, v ktorej jedna z podmienok bola tá, aby sa dieťa vedelo pýtať na záchod. Ten náš valibuk akosi bral plienku ako prirodzenú súčasť života. Párkrát som ho nútila na nočník, kričala som na neho, tvrdiac, že je malé sopľavé decko, ktorému sa budú v škôlke všetci smiať. Samozrejme, že som po takomto výstupe vôbec nebola na seba hrdá. Keď som sa pozrela do jeho uslzených očí, povedala som si, že stačilo. Problémom odplienkovania som sa rozhodla nezaoberať, kým konečne Marek nezačne vysielať signály. A ono to prišlo. Cez letné prázdniny sa začal viac zaujímať o to, čo sa s ním deje a plienky sa zbavil za dva týždne. Do škôlky nastúpil už bez nej. Veľmi som sa tešila. Je pravda, že každé dieťa má svoj čas. Náš syn je toho dôkazom,“ zveruje sa Tereza so svojou skúsenosťou. Sama tvrdí, že niekedy je náročné nepodľahnúť tlaku, najmä keď okolo seba vidíte kopec detí, ktoré už dávno behajú bez plienok.
Chlapci to majú ťažšie
Naozaj sa chlapci zbavujú plienky ťažšie než dievčatá? Našťastie je to len mýtus, ktorému nemusíte veriť. Žiadna štúdia ho nedokázala. Práve naopak, chlapci to v istom zmysle majú o niečo ľahšie. Aspoň počas prechádzok v prírode. Stačí, keď si nájdu miesto a diskrétne sa otočia. Dievčatám sa oveľa nepríjemnejšie ciká vonku, a to najmä keď je nepriaznivé počasie.
Plienky sa zbaví raz a navždy
Väčšina detí sa po odplienkovaní síce k plienke nevráti, no u mnohých sa môže prejaviť určitý regres, ktorý je však prirodzený. Môže to byť v dôsledku veľkej životnej zmeny, ktorá je pre dieťaťa príčinou stresu. Nástup do škôlky, narodenie súrodenca, alebo iná dôležitá udalosť sa často stane dôvodom, kvôli ktorému sa dieťa opäť začne pocikávať. Nič sa nedeje. Stačí, keď mu na určitý čas opäť vrátite plienku a počkáte, kým obdobie regresie pominie. Aj my, keď je toho na nás veľa, sa túžime vrátiť do obdobia, kedy sme nemali toľko povinností. To isté robia i deti. Občas sa uchyľujú k predchádzajúcim vývinovým obdobiam, aby opäť našli stratenú pôdu pod nohami. Ak sa váš škôlkar začne opäť pocikávať, nerobte z toho paniku. Ukážte mu, že sa vám môže zdôveriť so svojimi obavami. Dovoľte mu byť nachvíľku malým dieťatkom a ubezpečte ho, že pri vás je v bezpečí.
Odmena je tá najlepšia motivácia
Keď sa dieťatko po prvýkrát vyciká do nočníka, pre všetkých je to zlomová udalosť. A my, ako rodičia, máme z toho obrovskú radosť. Sme hrdí, že naše dieťa pochopilo, na čo slúži nočník, a preto ho za to adekvátne odmeníme. Či už hračkou, sladkosťou alebo nejakou inou maličkosťou. Neustále odmeny však podľa viacerých odborníkov určite nie sú tou najlepšou motiváciou. Dieťa by malo vnímať vykonávanie potreby ako prirodzenú, fyziologickú vec, nie niečo, za čo ho treba zakaždým odmeniť. Samo príde na to, že bez plienky je to pohodlnejšie a chodenie na toaletu mu uľahčí každodenné aktivity. Ak ho zahltíme odmenou zakaždým, keď sa vyciká do nočníka, nielenže čochvíľa skrachujeme, ale dieťa si môže vyžadovať odmeny tiež za iné prirodzené činnosti. Jednou z najnešťastnejších metód je dieťa odmeniť sladkosťami. Škodí to nielen zubom, ale aj zdraviu. Keď vaša milovaná ratolesť vykonala potrebu do nočníka, môžete ju samozrejme pochváliť či objať. To je pre ňu dostatočnou motiváciou.
Za deň to zvládnete
Pri odplienkovaní sa netreba nikam ponáhľať. Všetko má svoj čas. Veď ani Rím nebol postavený za deň. Očakávať od dieťatka, že zo dňa na deň bude cikať výlučne do nočníka a nikdy sa mu nestane nehoda, je jednoducho nereálne. Pri hľadaní správneho prístupu na internete nájdete množstvo „zaručených“ metód, ktoré vám budú sľubovať zázraky na počkanie. Čím je v nich uvedený kratší čas potrebný na odplienkovanie, tým je vyššia pravdepodobnosť, že vaše dieťatko bude mať nehody aj po ich absolvovaní. Netlačte naň, ani sa sami nedostávajte zbytočne do stresu. Ak však zbadáte, že dieťatko je skutočne pripravené, nezabudnite brať odplienkovanie s nadhľadom. Čas, kedy sa to podarí, v tomto prípade vôbec nezohráva kľúčovú úlohu.
Verte, že vášho dieťaťa sa nikto nikdy nebude v dospelosti pýtať, kedy sa zbavil plienok. Koniec koncov, pre úspešný a spokojný život to vôbec nie je podstatné. Držíme vám palce.
Autorka: Michaela Galambošová
Spisovateľka, redaktorka a dobrovoľníčka. Taktiež je obyčajná mamina Grétky, ktorá jej ukázala, aké obohacujúce môže byť materstvo.
