Niekedy (hlavne pri prvom pôrode) je ťažké nájsť ten správny spôsob tlačenia. Pôrodník by mal rodičku povzbudzovať a slušne usmerniť. Hlúpe poznámky zo strany personálu sú absolútne nevhodné a nepomôžu nikomu, naopak, mnoho žien si tieto vety pamätá celý svoj život. Na druhej strane, rodička a partner by mali byť vhodným spôsobom informovaní o situácii, o stave plodu, progrese pôrodu a prípadných odchýlkach od normy.
Čo sa môže pokaziť?
Plod sa nemusí mať dobre, srdce môže začať biť príliš pomaly a plod je ohrozený nedostatkom kyslíka (hypoxia). Hlavička nemusí rotovať tak, ako má (keď neurobí prvý pohyb flexia, sú to deflekčné polohy), može sa zrotovať do iného rozmeru a nevie ďalej prejsť. Preto by malo byť pri každom vaginálnom vyšetrení (hlavne keď sa prvá doba už blíži k záveru) posúdenie naliehania, šípového švu a fontanel.
Niekedy sa polohovaním plod „umúdri“ a zrotuje sa, ako treba. Niekedy sa však presvedčiť nenechá a musí vyjsť von cisárskom rezom.
Aj počas druhej doby musíme sledovať srdcové ozvy plodu cez CTG. Pomocou elektródy na bruchu nemáme kontinuálny monitoring, iba náhodný, zvyčajne medzi kontrakciami. Tu sa s veľkou výhodou používa skalpová elektróda (je na hlavičke plodu), ktorá nie je ovplyvnená pohybmi matky. Vtedy vieme dobre posúdiť aj krivku, nie iba náhodné čísla.
Pokiaľ plod signalizuje, že sa nemá dobre, alebo sme našli inú odchýlku, je vhodné to oznámiť, a to aj s predbežným plánom.
Napr. bábätko musí ísť von, vyskúšame zatlačiť ešte niekoľkokrát, ak to nepôjde, pomôžeme vám porodiť bábätko vákuumextraktorom/kliešťami/cisárskym rezom.
Pôrod je náročný proces sám o sebe, ktorý sa z veľkej časti nedá ovplyvniť a kontrolovať. Preto by sa personál mal snažiť o pokojné prostredie, kde sa rodiaca žena aj jej partner cítia bezpečne. Samozrejme, že často nie je čas podrobne vysvetľovať, ale aspoň jedna veta, deje sa to a idem robiť to, stačí.
Nástrih hrádze je tiež operácia
Epiziotómia, čiže nástrih hrádze, je rovnako pôrodnícka operácia. Pozor, neslúži na ochranu hrádze. Ochrana hrádze sú teplé obklady, protitlak rukou, brzdenie hlavičky.
Nástrih pri normálnom vaginálnom pôrode neznižuje počet závažných pôrodných poranení. Na druhej strane, nástrih sa urobí vtedy, keď potrebujeme pôrod urýchliť, a to hlavne z hľadiska plodu. Keď vidíme, že sa dostáva do nebezpečenstva z nedostatku kyslíka.
Ďalej nástrih robíme, pokiaľ potrebujeme viac s plodom manipulovať a pomery sú úzke, napr. keď sa zaseknú ramienka. Správne urobený nástrih nebolí. Robí sa na vrchole kontrakcie, keď už je hrádza úplne napätá. Má sa robiť mediolaterálne (zo stredu do boku) a pod istým uhlom, v dĺžke toľko, koľko je potrebné.
Neexistuje pravidlo, ktorú ženu treba nastrihnúť. Vždy je to podľa aktuálnej situácie. Nástrih by sa mal robiť zriedka. Vo Švédsku je to približne pri 6 % pôrodov, na Slovensku 65 %.
Koľko času na tlačenie je už priveľa?
Odkedy počítame druhú dobu pôrodnú? Od zájdenia bránky? Od hlavičky na panvovom dne? Od začiatku tlačenia? Konsenzus neexistuje. Druhú dobu môžeme rozdeliť na aktívnu a pasívnu. Pasívna je vtedy, keď je bránka zájdená, ale hlavička ešte nie je dostatočne vstúpená v panve.
Koľko môže byť bránka zájdená? Aké sú postupy? Ako dlho máme aktívne tlačiť? Toto všetko sú hamletovské otázky súčasného pôrodníctva.
To, ako sa má plod, vieme monitorovať veľmi dobre, a to pomocou CTG a najlepšie skalpovou elektródou. To, či mama ešte vládze a ako sa má, nám môže povedať. V hre je však aj panvové dno. Pokiaľ je bránka dlho zájdená, môže to poškodiť panvové dno a taktiež vyčerpať maternicu a z toho vyplývajúce krvácanie po pôrode. Podľa WHO by druhá doba pôrodná (celkovo) nemala presiahnuť 3 hodiny u prvorodičiek a 2 hodiny u viacrodičiek.
Americká spoločnosť pre gynekológiu a pôrodníctvo definuje ako prolongovanú (predĺženú) druhú dobu viac ako 2 hodiny bez epidurálnej analgézie, 3 hodiny s epidurálnou analgéziou pre prvorodičky a 1 hodina bez „epidurálky“, 2 hodiny s „epidurálkou“ pre viacrodičky. Samotné tlačenie trvá od cca 5 minút až po cca hodinu. Samozrejme, viacrodičky to majú jednoduchšie.
Keď sa pôrod zastaví
Ak sa pôrod zastavil v druhej dobe, tak mu hovoríme nepostupujúci pôrod v 2. dobe pôrodnej, po anglicky obstructed labour. Ako to riešime?
Možnosti, ktoré máme, závisia od stavu matky (ako sa má celkovo, ako to znáša, či nie je extrémne vyčerpaná) a plodu (ako vyzerá CTG, teda či máme podozrenie, že nastáva nedostatok kyslíka, ako je hlavička vstúpená v panve, ako je hlavička zrotovaná). Každá situácia je veľmi individuálna.
Môžeme posilniť kontrakcie oxytocínom, meniť polohu. Pokiaľ je potrebné pôrod ukončiť operatívne, zvolíme vhodnú metódu. Na výber máme vákuumextraktor, kliešte a cisársky rez. Ak je hlavička veľmi hlboko vstúpená v panve, tak cisársky rez môže byť ťažšie vykonateľný (a tiež pomalší) ako extrakčná operácia (väčšinou vákuumextraktor). Pokiaľ je hlavička vysoko, zvolíme cisársky rez.
Na záver opäť pripomínam, že väčšina pôrodov prebieha dobre, ľahko a hladko. Niektoré bábätká však potrebujú pomoc, aby sa mohli dostať von.
Zdroje:
[Analysis of maternal morbidity and mortality in Slovak Republic in the years 2007-2012]. National Library of Medicine [online]. [cit. 2020-12-08]. Dostupné z: pubmed.ncbi.nlm.nih.gov
Defining and Managing Normal and Abnormal Second Stage of Labor. National Library of Medicine [online]. [cit. 2020-12-08]. Dostupné z: pubmed.ncbi.nlm.nih.gov
Klipp (episiotomi). Backenbottenut-Bildning [online]. [cit. 2020-12-08]. Dostupné z: backenbottenutbildning.se
WHO recommendation on definition and duration of the second stage of labour. World Health Organization [online]. 17. 2. 2018 [cit. 2020-12-08]. Dostupné z: extranet.who.int
Autorka: MUDr. Denisa Marcišová
Gynekologička/pôrodníčka. Lekárka. Žena. Človek.
“V pekle je vyhradené specialne miesto pre ženy, ktoré nepomáhajú iným ženám.”
Madeleine Albright
Tento výrok vystihuje, prečo som si vybrala gynekológiu. Chcem svojím dielom prispieť k tomu, aby bol svet pre ženy lepším miestom.
Ako lekárka pracujem od roku 2011. Pracovala som v Bratislave ako gynekologička, ale najmä pôrodníčka. V roku 2018 som sa naučila po švýédsky a prestahovala som sa do mesta Norrköping. Tu pracujem na Ženskej klinike na gynekológii, ale keďže pôrodníctvo je láska, tak sčasti aj v pôrodnici. Keď práve nepracujem, nečítam medicínsku literatúru a nespím, tak si ťukám DuoLingo, pečiem, diskutujem o “živote, vesmíre a vôbec”, alebo nakupujem pleťovú kozmetiku.
O mojom švédskom živote píšem na instagrame @myswedish_gynlife.
