Ako s výchovou ku kritickému mysleniu vôbec začať? Pomôže vám v tom niekoľko otázok.
Kto to povedal?
Sú ľudia, ktorí majú určité skúsenosti. Na jednoduchých príkladoch môžete dieťaťu vysvetliť, aké dôležité je nezabúdať na to, kto mu povedal danú informáciu. Spolužiačka Hanka z 1. B mu síce môže tvrdiť, že sladkosti sú zdravé. Avšak lekár na kvantum sladkostí namiesto desiaty bude mať iný názor. Ukážte dieťaťu, že sa nemusí uspokojiť s jedným tvrdením. Informáciu si môže overiť z viacerých zdrojov.
Máš na to dôkaz?
Nájsť dôkazy niekedy býva oveľa ľahšie, ako by sa zdalo: „Adam raz prišiel zo školy úplne bez nálady. Videla som, že ho niečo trápi,“ spomína jeho mama.
Tretiak Adam sa jej zdôveril, že jeho spolužiak Boris má doma všetko dovolené: „Nemusí jesť zeleninu a ovocie, môže ísť spať, kedy chce a rodičia mu kúpia všetko, na čo len ukáže. Tak napríklad včera mu kúpili chameleóna, predvčerom novú kolobežku a zajtra mu pôjdu kúpiť novú počítačovú hru.“ Samozrejme, že takýto „pohodlný život“ vyvolal u malého chlapca žiarlivosť. Borisovo tvrdenie vyzeralo na prvý pohľad pravdivo. Adam sa držal maminej rady a na druhý deň sa pýtal spolužiaka na dôkazy. Ukázalo sa, že Boris zveličoval, pretože chcel zaujať. Adam sa neskôr dozvedel, že jeho spolužiak má v skutočnosti náročný život. Nikto sa mu nevenuje a nie je mu čo závidieť.
Čo si o tom myslíš ty?
Aj keď sa to niekedy nezdá, dieťa si vie spojiť základné súvislosti. Len mu na to treba vytvoriť priestor. Keď vidíte, že vaša ratolesť tápe, spýtajte sa, čo si myslí o určitom tvrdení. Stačí trošku času a dieťa môže prísť na správnu odpoveď. „Šimon ti vravel, že dokáže zdvihnúť tonu. Myslíš, že by to zvládol?“ Ak dieťa príde na to, čo nesedí na tvrdení, narastie v ňom dôvera vo vlastné schopnosti. Už bude mať niečo, na čom bude môcť stavať aj v dospelosti. Mnohé odpovede na (ne)všedné otázky nájde v knihách. Skúste ho preto čo najviac podporiť v čítaní.
Prečo?
Veľa rodičov si všimlo, že ich ratolesť sa nerada učí predmety, ktorých význam až tak nechápe. Môžete otočiť kartu a spýtať sa dieťaťa, prečo je podľa neho určitý predmet strata času.
„V rebríčku najneobľúbenejších predmetov na druhom stupni základnej školy jednoznačne kraľuje fyzika a chémia. Občas sa k ním pridá aj zemepis,“ prezrádza Martina, ktorá učí fyziku a matematiku.
Prelomiť ľady u žiakov sa jej podarilo zadávaním jednoduchej otázky: „Pýtala som sa ich, prečo je podľa nich zbytočné učiť sa o hustote, objeme telies a ďalších fyzikálnych veličinách. Pri hľadaní odpovedí samy zistili, že všetko, čo nás obklopuje, podlieha fyzikálnym zákonom. Paradoxne táto jednoduchá otázka v nich prebudila záujem o fyziku,“ dodáva učiteľka. Pýtajte sa dieťaťa. Obaja sa naučíte myslieť iným spôsobom. A to za to stojí!
Tip od nás
Ako nevychovať z dieťaťa egoistu? Prečítajte si v našom článku!
Ako by si sa zachoval v takejto situácii?
Zmysel kritického myslenia nespočíva v tom, aby sme niekoho „nachytali na hruškách“. Pri jeho rozvíjaní sa dieťa učí vziať si na seba určitú zodpovednosť a hľadať konštruktívne riešenia. Vypadla vám doma elektrina? Pokazil sa vám vysávač? Alebo ste zistili, že nemáte vajíčka a najbližší obchod je zatvorený? Pýtajte sa dieťaťa, čo by robilo, keby bolo na vašom mieste. Dieťa sa tak naučí rozhodovať a často vás prekvapí svojím konštruktívnym riešením.
Autorka: Michaela Galambošová
Spisovateľka, redaktorka a dobrovoľníčka. Taktiež je obyčajná mamina Grétky, ktorá jej ukázala, aké obohacujúce môže byť materstvo.
