Táto sympatická dáma je bývalá profesionálna športovkyňa, ktorá patrila medzi svetovú atletickú špičku. Na svojom konte má tituly majsterky sveta v skoku do diaľky aj účasť na olympiáde. To všetko s hendikepom – Lenka sa totiž narodila bez lakťovej časti pravej ruky.
Lenka, vašej značke sa veľmi darí, chystáte teraz niečo nové?
Máme veľkú novinku, nedávno sme uviedli na trh detské barefootové topánky a novú zimnú kolekciu barefootových topánok pre dospelých, z čoho sa veľmi tešíme. Ešte chystáme sťahovanie do nových priestorov a inak sa snažíme stále robiť dobrú robotu. Samozrejme sa môžete tešiť aj na ďalšie produktové novinky.
Zdroj: Archív Lenky Cenigovej
Nie je tajomstvom, že mnohí pediatri a ortopédi nie sú z barefootovej obuvi pre deti nadšení. Skôr naopak, držia sa pevných piat a spevnených členkov...
Tak ako niektorí sú proti, mnohí pediatri a fyzioterapeuti barefoot odporúčajú. Pevne verím, že pre deti je to tá najlepšia obuv. Noha bola stvorená na to, aby chodila bosá. Žiadna noha sa nenarodila s topánkou a už vôbec nie s takou, ktorá vám bude umelo vytláčať klenbu, utláčať prsty a deformovať ich. Deti, samozrejme, môžu mať rôzne problémy s kĺbikmi či s chrbticou – vtedy treba byť opatrnejší a konzultovať nosenie barefoot obuvi s odborníkmi. Taktiež je potrebné vybrať tie správne barefootové topánky, lebo nie všetky sa hodia na každý typ detskej nožičky. Je dobré sa v obchodoch poradiť, niektoré dieťatko má vyšší priehlavok, užší členok či širšiu nohu. Treba kúpiť správne topánky, aby umožnili správny vývoj nohy.
Aj vaše deti nosia barefoot?
Samozrejme, a majú také krásne, zdravé nožičky, že ich iba obdivujem. Pršteky držia prirodzene, pekne od seba. Keď sme po prvýkrát prišli s týmito topánkami k našej pediatričke, bola zhrozená. Ale potom sa deti vyzuli a ona videla, ako krásne chodia. Už nepovedala ani slovo.
Pediater, ktorý sa vzdeláva a sleduje výskumy, vie, že to môže byť fajn. Už aj u nás v Žiline máme niekoľko pediatričiek, ktoré doslova podporujú barefoot obúvanie a odporúčajú ho. Nastavenie sa pomaly mení. Aj dojčenie sa kedysi odporúčalo iba do šiesteho mesiaca a teraz je už všetkým jasné, že čím dlhšie sa bábätko dojčí, tým je to preň lepšie.
Za tých pár rokov má značka BeLenka slušné meno aj postavenie na trhu. Ako sa vám to tak rýchlo podarilo?
Myslím si, že je to aj o určitom šťastí, cieľavedomosti, o tom, že máme skvelých ľudí, ktorí pre nás pracujú. A pred tromi rokmi, keď sme začali vyrábať nosiče, sme našli dieru na trhu. Pred dvomi rokmi sme začali s produkciou barefootových topánok, ktoré sme sa snažili inovovať a priniesť do barefootového sveta niečo nové – či už trendy farby alebo materiály. Všetky produkty robíme tak, ako keby som to robila pre seba. Snažíme sa, aby boli čo najbližšie k dokonalosti, lebo my ich naozaj nosíme a využívame, preto chceme, aby sa ľuďom čo najlepšie používali.
Nosičov slovenských značiek je množstvo. Čím sú tie vaše odlišné, že si ich mamičky popri silnej konkurencii tak rýchlo obľúbili?
Kedysi, ešte pod značkou Lenka carrier, som ako prvá prišla na slovenský trh s nápadom urobiť nosič zo šatky. Vtedy tu toho veľa nebolo a ostatné nosiče sa robili z tvrdých, „montérkových“ látok, ktoré sa vôbec neprispôsobili dieťatku. Keď sa mi narodila druhá dcérka, napadlo mi skúsiť naviazať ju do šatky len s mojou jednou rukou. Podarilo sa mi to. Bola som nadšená, aká je tá šatka mäkučká a rozmýšľala som nad tým, prečo vlastne nikto nerobí taký mäkký nosič zo šatky? Mala som šikovnú susedu krajčírku, ktorú som o to požiadala.
Prvý prototyp som navrhla, pozháňala všetky komponenty a ona mi ho ušila. Zistila som, že je skvelý a pochválila som sa ním na Facebooku. Taký úspech som však vôbec nečakala, lebo sa mi okamžite začali hrnúť objednávky. Prišla som s niečím, čo na trhu dovtedy nebolo, preto sa stal nosič taký populárny.
Doteraz ma teší, keď k nám príde mamička s tým, že s bábätkom na rukách nemôže v domácnosti urobiť vôbec nič. No akonáhle si ho zapne do nosiča, dieťatko si v ňom spokojne položí hlavičku a ona je z toho nadšená. Pre mňa je to úžasný pocit, že ľuďom vieme zlepšiť a zjednodušiť nie úplne ľahké chvíle, ktoré môžu s bábätkami zažívať.
Ste bývalá vrcholová športovkyňa. Športovci mávajú nastavenie mysle na víťazstvo. Išli ste tak aj do podnikania? S húževnatosťou a myšlienkou, že to musí vyjsť?
Áno. Odmalička sa snažím robiť všetko naplno, dať tomu maximum, skúsiť, čo to dá. Ak to nevyjde, ešte skúsim zatlačiť niekde inde a pokúsim sa urobiť ešte väčšie maximum, aby to ozaj vyšlo. Možno to vyplýva aj z môjho hendikepu, lebo som chcela odmalička dokázať, že sa vyrovnám zdravým ľuďom. Už ako trojročná som sa naučila viazať šnúrky. Sedela som a skúšala, až kým som sa to nenaučila. Ostalo mi to a prenáša sa to aj do pracovného života.
Mám známu s rovnakým hendikepom ako vy. Jazdila na motorke a intenzívne cvičila jogu. Niežeby sa len chcela vyrovnať nám ostatným, túžila byť ešte o kúsok lepšia. Ako to vnímate vy?
Asi to tak je, že to človeka ešte viac motivuje, lebo vie, že nie je jednoduché niečo dokázať.
Od vášho nápadu ubehlo už niekoľko rokov a nosiče zo šatky vyrábajú aj iné značky. Konkurencia vás kopíruje. Čo robíte pre to, aby ste boli o krok vpred?
Nevnímam to ako kopírovanie. Nech každý robí to, čo mu ide a hlavne nech to robí dobre. Konkurenčné značky sa tiež snažia, a to je v poriadku. Mám heslo ´Praj a bude ti dopriate´. Doprajem iným, aby sa im darilo a my sa stále snažíme udržať si vysokú kvalitu, materiály, krajčírky. Naše nosiče majú mamičky rady aj preto, že vedia, že to robíme srdcom. Nie je to len biznis. Zažívam ozajstnú radosť, keď vidím usmiatu mamičku, ktorá mi kýva cez celé nákupné stredisko a ďakuje za nosič.
Zdroj: Archív Lenky Cenigovej
Dá sa v oblasti nosenia detí vôbec vymyslieť ešte niečo nové?
Vždy sa dá vymyslieť niečo nové, ale teraz je to skôr už o tom, že vymýšľame nové vzory a materiály šatiek, aby boli nosiče trendové a aby sa klientkam páčili. Už to nie je o skúšaní mäkkého a tvrdého bedrového pásu, funkčné veci máme vychytané. Zvolili sme si našu cestu, máme dobré ohlasy, snažíme sa nemeniť to, čo sme dlhé roky vylepšovali.
Tip od nás
Poznáte výhody nosenia detí v šatkách a nosičoch? Prečítajte si náš článok!
Obľúbené sú aj barefootové topánky z vašej produkcie. Máte dámske, pánske a teraz už aj detské. V jednom z rozhovorov ste povedali, že ako vrcholová športovkyňa viete, čo je pre nohu dobré. Prečo teda práve barefoot obuv?
Ja som v každých topánkach už ako športovkyňa strašne trpela. Veľmi dlho mi trvalo, kým som ich vyšliapala a vychodila tak, aby som v nich mohla behať. Stále som rozmýšľala, či neexistuje aj niečo lepšie. K barefootu som sa dostala cez moje deti, keď som na rôznych fórach videla mamičky, ktoré ich odporúčali. Skúsila som ich kúpiť deťom a prišlo mi to ako logická voľba. Keď vieme, že je chôdza naboso najzdravšia, prečo by mali byť druhé najzdravšie polstrované topánky s hrubou podrážkou a úzkou špičkou? Nedávalo mi to zmysel. Keď už človek nemôže chodiť bosý, nech aspoň chodí v čo najtenšej podrážke, ktorá nohe dovolí prirodzený pohyb, nebude ju utláčať a deformovať. Potom som si povedala, že to skúsim aj ja. Kúpila som si prvé barefootové topánky a už som si nikdy viac neobula svoje staré.
Môžu s tým podľa vás začať aj dospeláci? Na rôznych fórach sa totiž píše, že barefoot nie je vhodný pre každého, ľudia majú skoliózy, lordózy, ploché nohy a keď sa s nadšením vrhnú na tento typ obuvi, môžu si aj poškodiť.
Určite to nie je úplne pre každého. Ak má niekto problémy s chrbticou či s nohami, vtedy je dobré poradiť sa s lekárom, ktorý ale má prehľad a otvorenú myseľ. Lebo ak sa pôjdete radiť s niekým, kto predpisuje vložky do topánok, tak vám ich bude chcieť nanútiť. Vo väčšine prípadov je to však tak, že keď si hocikto, trebárs aj šesťdesiatnik, po prvýkrát vyskúša barefootové topánky, tak sa už k starým nevráti. Pretože tá topánka poskytuje pohodlie.
Hovorievam, že sa už netešíte domov, kedy sa konečne vyzujete, lebo sa jednoducho nepotrebujete vyzuť. Aj po celom dni v topánkach sa nohy cítia tak komfortne, že sa človek cíti ako bosý. Nič ho nebolí, netlačí, neomína. Nové topánky si jednoducho obujete a hneď sa môžete ísť prechádzať niekoľko kilometrov.
Samozrejme, keď už má niekto zlé návyky v chôdzi, napríklad dupe na päty a podobne, vtedy je potrebné začať opatrnejšie. Treba sa naučiť správne chodiť. Našľapovať cez celú nohu. Sú rôzne videá aj cvičenia. Netreba hneď vyštartovať na túru po betóne. Ideálne je začať v lese, na mäkšom povrchu. Kým si nohy zvyknú. Môže to byť pre ne šok.
Niektorí ľudia nám hovoria, že sa cítia, ako keby mali svalovicu na chodidlách, lebo im zrazu začnú pracovať také svaly, o ktorých ani netušili, že ich majú. V klasickej topánke boli totiž zovreté a nemali možnosť sa hýbať a pracovať tak, ako by mali.
Vaše nosiče a topánky môžeme nájsť aj za hranicami Slovenska. Kde všade?
Minulý rok sme distribuovali topánky a nosiče do viac ako 50 krajín sveta. Môžete ich teda nájsť doslova po celom svete – v Austrálii, Amerike či v Singapure. Veľmi sa tešíme, nie je to len moja a spoločníkova zásluha. Je to zásluha všetkých, ktorí pre BeLenku pracujú a venujú jej svoj čas, dávajú jej svoje maximum. Veľké ďakujem všetkým, ktorí sa na tomto projekte podieľajú.
Autorka: Marína Gorghetto
Dlhoročná novinárka so skúsenosťami z obľúbených týždenníkov, mesačníkov, webov či televízie Markíza. Žila a pracovala v Španielsku a tri roky strávila v Indonézii, kde prednášala na jednej z najväčších jávskych univerzít žurnalistiku. Milovníčka cappuccina a špagiet sa v súčasnosti naplno venuje dcérke, písaniu pre portál Promama, ako aj materskému centru Obláčik, ktorého je štatutárkou.
