Tieto deti majú ťažkosti správne artikulovať niektorú hlásku alebo viac hlások (písmeno je napísané, môžeme ho prečítať; hláska je vyslovená, môžeme ju počuť – pozn. autorky). Deti môže k logopédovi odporučiť detský lekár, pani učiteľka v škôlke alebo si samotní rodičia všimnú, že výslovnosť ich dieťaťa nie je v porovnaní s rovesníkmi v poriadku.
V prípade, že chcú rodičia s dieťaťom navštíviť klinického logopéda, budú potrebovať výmenný lístok od pediatra alebo iného lekára (ORL, neurológa atď.). Z vlastnej skúsenosti odporúčam neodkladať objednanie u logopéda. Podobne ako pri iných lekároch môžete na termín vyšetrenia čakať.
Pri niektorých zlozvykoch (napr. rotacizmus – „ráčkovanie“) je dôležité zbaviť sa ich čím skôr. Čím dlhšie sa automatizujú, tým ťažšie sa odstraňujú. Najmä u predškolákov, ktorí majú ťažkosti s artikuláciou viacerých hlások, určite nie je namieste odkladať stretnutie s logopédom až do zápisu do školy.
Balík výhod pre váš zdravý zrak vo výške až 150 eur. Na zdraví našich poistencov nám záleží, preto majú v rámci očného balíka komplexné vyšetrenie očí a OCT vyšetrenie úplne zdarma. Okrem toho prispejeme deťom na okuliare.
Logopéd zisťuje anamnézu
A čo môžete čakať po osobnom alebo telefonickom dohodnutí termínu? Keď prídete prvýkrát s dieťaťom na logopédiu, logopéd najprv dieťa vyšetrí. Pravdepodobne sa bude pýtať základné anamnestické otázky:
-
ako prebiehalo tehotenstvo a pôrod;
-
či bol psychomotorický vývin dieťaťa v poriadku;
-
ako prebiehal vývin reči – kedy začalo dieťa džavotať, hovoriť prvé slová a prvé vety;
-
či sa dieťa lieči na iné ochorenia, ktoré by mohli súvisieť s rečou (najmä časté zápaly stredného ucha – kvôli vylúčení miernej poruchy sluchu, zväčšená nosová alebo krčná mandľa, alergie – je dôležité, aby dieťa dýchalo nosom, ale ak má prekážku v nosovej dutine, nie je to možné, chýbajúce zuby alebo nesprávna poloha čeľuste a sánky, neurologické ochorenia);
-
či sa v rodine vyskytli problémy s rečou – napr. u súrodencov, rodičov;
-
či dieťa navštevuje materskú / základnú školu.
Ďalšie anamnestické otázky budú závisieť od konkrétnej situácie.
Diagnostika hravou formou
Samotná diagnostika väčšinou prebieha hravou formou, napríklad tak, že dieťa pomenováva obrázky na kartičkách. Obrázky sú zámerne vybraté takým spôsobom, aby logopéd počul, ako dieťa vyslovuje jednotlivé hlásky na začiatku, v strede a na konci slova. Napríklad hlásku Š v slovách šaty, uši a myš; hlásku S v slovách sedí, misa, pes a podobne. Keďže ide o hodnotenie výslovnosti dieťaťa, rodič by mal zaujať rolu pasívneho pozorovateľa.
Logopéd potrebuje vidieť skutočné schopnosti dieťaťa. V závislosti od zvyklostí logopéda alebo od úrovne spolupráce dieťaťa môže logopéd požiadať rodiča, aby počkal v čakárni. Stáva sa to hlavne v prípadoch, keď niektorí rodičia zasahujú do vyšetrenia a odpovedajú namiesto dieťaťa, alebo naopak, keď dieťa v prítomnosti rodiča odmieta spolupracovať.
Naopak, niektoré deti potrebujú sedieť rodičovi na kolenách a len tak sú ochotné spolupracovať s logopédom. Každé dieťa je iné a má svoje špecifické silné a slabé stránky, ktorým by sme sa mali podľa možností prispôsobiť.
Zdroj: fotoarchív Márie Košútovej
Lenivý jazýček alebo problém so správnym počutím?
Keď logopéd zistí, s ktorými hláskami má dieťa problém, snaží sa zistiť príčinu, prečo dieťa nevyslovuje dané hlásky správne. Príčinou môžu byť oslabené artikulačné orgány alebo fonologická porucha.
Príkladom pre oslabený artikulačný orgán je slabý jazykový sval, ktorý „nevládze“ zdvihnúť sa k horným predným zubom, a preto dieťa nedokáže vysloviť hlásku L a/alebo R. V tomto prípade bude hlavnou úlohou posilniť jazyk rôznymi oromotorickými cvikmi, ale i samotnou artikuláciou daných hlások v slabikách a slovách.
Fonologická porucha znamená, že dieťa má problém sluchom si uvedomiť rozdiel medzi podobne znejúcimi hláskami, napríklad S a Š. Dieťa si neuvedomuje, že tieto dve hlásky majú schopnosť zmeniť význam slova – napríklad, ak v slove myška povieme namiesto Š hlásku S, vznikne slovo miska, ktoré má úplne iný význam.
Alebo môžeme ukázať dieťaťu obrázok, na ktorom budú supy (vtáky) a šupy (z banánu). Na podobných príkladoch dieťa pochopí, prečo je dôležité vyslovovať hlásky S a Š odlišne a začne sa o to naozaj aj snažiť.
Často si dieťa na príklade druhých uvedomí nesprávnu výslovnosť, ale u seba ju ešte „nepočuje“. Preto napríklad opravuje kamarátov, ktorí skomolia jej meno: „Ja ša nevolám Šilvia, ale ŠILVIA!“. Silvia z nášho príkladu si uvedomuje, že deti povedali jej meno nesprávne, ale neuvedomuje si, že aj ona ho tak vyslovila.
Je preto dôležité zistiť príčinu, prečo dieťa danú hlásku netvorí – dve rôzne deti môžu mať rovnakú nesprávnu výslovnosť, ale každé z iného dôvodu. Preto aj logopéd každému navrhne inú terapiu, ktorá bude šitá na mieru práve pre dané dieťa.
Súčasťou diagnostiky bude pravdepodobne aj skúška oromotoriky, čiže pohyblivosti artikulačných orgánov. Logopéd zisťuje, či dieťa dokáže zdvíhať jazyk smerom k nosu, robiť s ním rýchle pohyby do strán, špúliť pery a podobne. Všíma si, aké sú podmienky v ústach dieťaťa – aké má podnebie, vzťah medzi horným a dolným zuboradím (napr. či dieťa nemá protrúziu – tzv. „predkus“), aký silný a pružný je jazyk, či nie je „ťarbavý“ a podobne.
Ak ide o predškoláka, logopéd môže zisťovať, či dieťa „počuje“ prvú hlásku v slove. Napríklad sa môže spýtať: Čo počuješ na začiatku slova mmmmmačka? U mladších detí môžeme zisťovať, či dokážu slabikovať.
Väčšinou je slabikovanie pre deti prirodzené (mač-ka), hláskovanie (m-a-č-k-a) je náročnejšia úloha, ktorú zvládajú väčšinou až prváci v základnej škole. Najmenšie deti vnímajú len význam slova. Neuvedomujú si, že slovo má aj svoju formu, svoje „kocky“ – hlásky, z ktorých je poskladané. Preto 3 až 4-ročné deti často odpovedia „Hm, mačka, mačka pije mlieko.“ Tieto schopnosti označujeme ako fonematické uvedomovanie.
Slovná zásoba i praktické použitie reči
Logopéd ďalej aspoň orientačne zisťuje, akú slovnú zásobu má dieťa. Či je dostatočne široká vzhľadom na vek dieťaťa, či si dokáže primerane rýchlo vybaviť slovo, ktoré chce povedať a či je jeho slovná zásoba utriedená. To znamená, či vie zatriediť predmety do kategórií, ako napríklad ovocie, hračky, zvieratá a podobne. Približne od 5 rokov sa môžeme pýtať aj na názov nadradenej kategórie, napríklad „Modrá, žltá, červená – čo sú to?“
Pri rozhovore si logopéd všíma, či je reč dieťaťa gramaticky správna. Ak je potrebné, realizuje ďalšie testy zamerané na gramatiku. Vo väčšine prípadov deti po 4. roku už dokážu hovoriť gramaticky správne. Ak dieťa po 4. narodeninách vynecháva zvratné zámená sa a si , ak vynecháva predložky („Ocko je robote.“), väčšinou už nejde len o artikulačný problém.
Počas celého vyšetrenia si logopéd všíma aj pragmatické schopnosti dieťaťa. To znamená, či dieťa dokáže efektívne použiť svoje rečové a jazykové schopnosti v praxi. Či sa dokáže spýtať otázku, keď sa potrebuje dozvedieť nejakú informáciu. Či primerane reaguje na otázky komunikačného partnera. Či udrží tému rozhovoru alebo sa stále vracia len k svojej obľúbenej téme. Či si uvedomuje, čo komunikačný partner vie o danej téme („Keď sme tam boli, tak Riško vzal ten darček, vieš.“ – Kde ste boli? Kto je to Riško – tvoj brat? Alebo kamarát? Alebo tvoj ujo? Aký darček? Pozná človek, ktorému rozprávaš, tieto informácie?). Či nadväzuje očný kontakt. Či dokáže aj samo dieťa iniciovať rozhovor a podobne.
Občas sa stáva, že deti reagujú v neznámych priestoroch ambulancie inak. Môžu sa buď extrémne snažiť alebo sa hanbia. V prvom prípade sa môže logopédovi zdať, že dieťa všetky úlohy bez problémov zvláda. No v reálnom živote dané schopnosti nepoužíva, reaguje inak ako v testovacej situácií. Druhou možnosťou je, že dieťa napriek snahám rodiča i logopéda odmieta rozprávať a neprejaví svoj potenciál. Vtedy sa logopéd pýta, či takýmto spôsobom komunikuje dieťa i doma.
Na veku záleží
Podľa Logopedického slovníka by dieťa do 3 rokov malo vedieť vysloviť hlásky B, P, M, T, D, N, K, G, J, CH, H a samohlásky. Do 4 rokov sa deti väčšinou naučia F, V a Ť, Ď, Ň. Najťažšie slovenské hlásky sú C, S, Z, DZ, Č, Š, Ž, DŽ a L, R – tieto by mali deti zvládnuť do 5. narodenín, ale od 5 do 7 rokov je obdobie tolerancie, v minulosti sa označovalo ako „predĺžená fyziologická dyslália“.
Ak teda štvorročné dieťa nevie povedať R, ale vyslovuje namiesto neho L (napríklad ryba = „lyba“), je všetko v poriadku. Artikulačné orgány ešte nemusia byť pripravené na to, aby túto ťažkú hlásku zvládli. Ak však štvorročné dieťa začne hovoriť R hrdelne, akoby francúzske R, ide o chybu. Tento jav sa volá rotacizmus a je potrebné odstrániť ho čím skôr.
Preto sa môže stať, že ak idú dve rovnako staré deti k logopédovi, u jedného bude hneď zahájená terapia hlásky R, u druhého sa čaká, či sa nenaučí vyslovovať R spontánne. Podobne je to so „šušlavou“ výslovnosťou hlások C, S a Z.
Ak dieťa do veku 5 rokov zamieňa hlásky S a Š (napr. namiesto sova povie „šova“), ale nijako zvlášť mu to neprekáža, môže sa artikulácia upraviť aj spontánne, bez logopedickej intervencie. Ak by však dieťa vyslovovalo „S“ s jazykom medzi zubami (interdentálny sigmatizmus), je potrebné zahájiť terapiu. Pri interdentálnom sigmatizme znie hláska S podobne ako v angličtine, napríklad v slove „three“. Takúto hlásku v slovenčine nemáme, preto je táto výslovnosť chybou a nie len zamieňaním hlások.
Produkcia reči je úzko spojená s dýchaním: rozprávame iba pri výdychu, nie pri nádychu. Podľa toho, do akého tvaru „nastavíme“ ústnu dutinu, ozývajú sa rôzne zvuky.
Hlásky P, B a M sú perno-perné. To znamená, že prúd vzduchu sa zastaví až na perách. Zdravé deti s artikuláciou týchto hlások zvyčajne nemajú ťažkosti. Už malé deti dokážu napodobniť pohyby pier, keď dobre vidia na tvár dospelého. Nečudo, že prvé slová sa skladajú najmä z týchto spoluhlások – mama, bába, papá atď.
Hlásky V a F sú perno-zubné, pri ich vyslovení sa dolná pera jemne dotkne horných zubov. Hlásky T, D a N sa artikulujú špičkou jazyka za hornými rezákmi. Hlásky Ť, Ď a Ň sa vyslovujú viac vzadu v porovnaní s hláskami T, D, N a dvíha sa stredná časť jazyka, nie špička.
Niektoré deti majú problémy s hláskami Ť, Ď, Ň, posúvajú ich artikuláciu dopredu k zubom a teda sa ozve T, D alebo N. Hlásky T, D, N sa ľahšie odzerajú. Najviac vzadu sa v ústnej dutine tvoria hlásky K a G.
Hláska H sa na rozdiel od všetkých ostatných slovenských spoluhlások artikuluje v hrtane. Hlásky L, R a sykavky sú na artikuláciu najnáročnejšie, preto sa podrobnejšiemu opisu ich výslovnosti budeme venovať v ďalšom článku.
Použitá literatúra:
-
ANTUŠEKOVÁ, A.: Preventívna logopedická starostlivosť v predškolských zariadeniach. Bratislava: SPN, 1989. ISBN 80-08-00022-8.
-
BEDNÁROVÁ, J. – ŠMARDOVÁ, V.: Diagnostika dítěte předškolního věku. Brno: Computer Press, 2011. ISBN 978-80251-1829-0.
-
HORECKÁ, M.: Hry s rečou. Brno: Computer Press, 2011. ISBN 978-80-251-1805-4.
-
KEREKRÉTIOVÁ, A. a kol.: Logopédia. Bratislava: UK, 2016. ISBN 978-80-223-4165-3.
-
KEREKRÉTIOVÁ, A. a kol.: Základy logopédie. Bratislava: UK, 2009. ISBN 978-80-223-2574-5.
-
KLENKOVÁ, J.: Logopedie. Praha: Grada, 2006. ISBN 80-247-1110-9.
-
LECHTA, V. a kol.: Diagnostika narušenej komunikačnej schopnosti. Martin: Osveta, 2002. ISBN 80-8063-100-X.
-
ZUBÁKOVÁ, M.: Rozcvičme si jazýček. Veľké Leváre: Infra, 2018. ISBN 978-80-89990-01-6.
Autorka: Mgr. Mária Košútová
Mgr. Mária Košútová študovala logopédiu na UK v Bratislave. V súčasnosti pokračuje v špecializačnom štúdiu klinickej logopédie na SZU. Pracuje v logopedickej ambulancii v Žiline. Väčšinu logopedických postupov skúša aj doma na manželovi a synoch. Pre nich napísala aj pracovný zošit Sykavky zábavne.
