Vďaka čítaniu podporujete aj rozvoj jazykových schopností dieťaťa. Dávate dieťaťu dar v podobe bohatej slovnej zásoby, lepšieho porozumenia a schopností, ktoré pomôžu v rozvoji jeho gramotnosti a cibrení pozornosti aj pamäte. Pedagogička a spisovateľka detských kníh Emilie Buchwald povedala múdru vetu: „Deti sa stávajú čitateľmi na kolenách svojich rodičov.“ Ak so svojim dieťaťom čítate od útleho veku, vzbudzujete v ňom trvalý záujem o literatúru.
Odborníci zistili, že deti v jazyku napredujú viac, ak sa zameriame na obsah a význam textu, a ak sa učia neformálnym spôsobom. Pamäť detí je totiž daná hĺbkou ich porozumenia. V vjednom z výskumov sa deti pohotovo naučili informácie neformálnym spôsobom, keď ich spracovali do hĺbky, no mali ťažkosti sa slová učiť naspamäť. Ak je dieťa do činnosti aktívne zapojené, či už ide o hru alebo čítanie, profituje z nej viac.
Kedy začať s čítaním?
Čítať dieťatku má zmysel už od prvých mesiacov života. Samozrejme na začiatku ide skôr o to, aby sa dieťa zoznámilo s knihou. Do 8. mesiaca je správanie dieťaťa nezámerné – so všetkými vecami a hračkami sa hrá rovnako. „Čítanie“ v tomto veku predstavuje skôr hádzanie knihy na zem: dieťa po nej búcha rúčkou a neraz ju aj „ochutná.“
Približne od 6. mesiaca dieťa začína rozlišovať hlásky svojho materinského jazyka. Ako túto schopnosť získa? Počúvaním. Počúva, keď komentujete činnosti okolo neho. Počúva, keď pomenúvate predmety. Počúva, keď mu čítate. Približne medzi 8. a 12. mesiacom dokáže už otáčať pevné stránky knihy a v rýchlosti si prezerať obrázky.
Pozrite si, ako vyzerá čítanie s ročným dieťatkom:
Niekoľko tipov na čítanie s najmenšími deťmi:
-
Uložte knihy ako dostupné hračky.
-
Urobte si z čítania rutinu, ktorú opakujete každý deň (ako napr. kúpanie).
-
Čítajte si pri raňajkách, v parku, pred spaním, v aute...
-
Urobte čítanie zábavným – napodobňujte zvuky zvierat, meňte hlas...
-
Nemusíte čítať všetky slová, rozprávajte o obrázkoch.
-
Nechajte dieťa knihu držať, otáčať strany, ochutnať.
-
Knihu ponúkajte, ale nevnucujte.
Ako si s deťmi čítať?
Čítanie by malo byť v prvom rade aktivitou, ktorá prináša radosť. Veľa rodičov sa snaží s malými deťmi čítať „pekne po poriadku“, aby sa to správne naučili – prečítať názov, postupne otáčať po poradí strany, čítať od začiatku do konca doslova napísaný text. To však s malým dieťaťom nie je možné a ak sa o to budeme silou mocou snažiť, budeme sklamaní a ani dieťa čítanie nezaujme.
Všeobecné stratégie ako si s deťmi v ranom veku máme čítať, aby sme stimulovali ich reč, ponúka program Hanen:
-
Používanie rozmanitej slovnej zásoby. Je dobré neskĺznuť len k vymenovávaniu, čo je na obrázkoch, lebo vtedy dieťaťu predstavujeme iba podstatné mená. Vhodné je používať aj opisné slová (špinavý, lepkavý), činnosti (šplhať sa, letieť), slová vyjadrujúce pocity (vzrušený, unavený), miesto (nad, cez), čas (skoro, potom) a pod.
-
Zvýraznenie dôležitých slov. Kľúčové slová pre pochopenie textu zvýrazníme zosilnením hlasu, spomalením tempa či ukázaním slova na obrázku. Nové slovo opakujeme počas denných rutín, vďaka čomu si ho dieťa zvnútorňuje.
-
Predlžovanie výpovede. Ak dieťa povie niečo o knihe, jeho výpoveď zopakujeme spolu s pridaním doplňujúcej informácie. Ak napr. dieťa povie: „Je tu žaba.“, dospelý jeho môže predĺžiť: „Áno, je tam žaba, ktorá skáče po leknách!“ Týmto spôsobom modelujeme dieťaťu dlhšie výpovede a dávame mu viac informácii o danej téme.
-
Budovanie porozumenia. Dieťa príbehu lepšie porozumie, ak dej prepojíme s jeho vlastnými skúsenosťami. Ak si napr. rodič s dieťaťom čítajú knihu o návšteve lekára, rodič sa môže s dieťaťom porozprávať o jeho poslednom vyšetrení u doktora.
-
Budovanie predstavivosti. Vďaka knihám majú deti možnosť stretávať sa s imaginatívnym jazykom. Rozprávanie o témach ako sú duchovia, čarodejnice či piráti, ktoré dieťa nemôže zažiť v skutočnom živote, pomáha budovať nielen jazyk, ale aj hru a myslenie.
-
Presahovať „tu a teraz“. Táto stratégia odporúča presahovať rámec knihy a podnecovať dieťa k diskusii, čím sa rozšíri jeho myslenie. Dieťaťu pomôžeme predvídať, čo sa v príbehu stane („Čo myslíš, že sa stane, keď sa vlk pokúsi fúknuť do domčeka z tehál?“), porovnávať a dávať do kontrastu („Tento psík je maličký, ako pes tvojej kamarátky Janky.“), rozprávať o pocitoch („Chlapec nemôže nájsť svoj balón. Vyzerá veľmi smutný.“), spájať príbeh so skúsenosťami dieťaťa („Pamätáš sa, keď si stratila bábiku a bola si smutná?“). Takéto rozhovory nabádajú dieťa premýšľať, riešiť problémy a podporujú predstavivosť.
Viete, aké knihy vyberať pre deti do troch rokov? Prečítajte si o tom v našom ďalšom článku.
Zdroj: LOWRY, L. Which Books are Best? How the Type of Book Affects Children’s Language Learning. Dostupné z: http://www.hanen.org/Helpful-Info/Articles/Which-Books-are-Best—How-the-Type-of-Book-Affect.aspx [cit. 30.6.2019].
Autorka: Mgr. Ľudmila Mičianová
Mgr. Ľudmila Mičianová ukončila štúdium logopédie na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v roku 2014. V rámci pregraduálneho štúdia sa venovala vytváraniu metodiky interaktívneho čítania. Počas štúdia pracovala v Súkromnom centre špeciálno-pedagogického poradenstva a prevencie v Žiline. V súčasnosti pokračuje na doktorandskom stupni štúdia logopédie. Zameriava sa na získané neurogénne poruchy reči a vytvára diagnostický nástroj na hodnotenie zrozumiteľnosti reči pacientov s dyzartriou. Od roku 2017 pôsobí v Slovenskej asociácii logopédov ako viceprezidentka pre edičnú činnosť. Je spoluautorkou knihy Stratený šál (Kapalková, Mičianová, 2018).
