V prvom rade je dôležité si uvedomiť, že dieťa prechádza z hravého prostredia materskej školy do prvého ročníka. Tým prichádza množstvo nárokov. Čas a rozvrh aktivít v materskej škole je podstatne menej organizovaný a dieťaťu sa ponecháva aj voľnosť zvoliť si vlastnú aktivitu počas každého dňa.
V škole je, naopak, potrebné, aby sedelo na určenom mieste, v určenom čase a bolo sústredené na konkrétne predmety podľa rozvrhu.
Každé dieťa má individuálne psychomotorické tempo, a preto by ste ako rodičia mali objektívne posúdiť, či je vaše dieťa primerane sústredené, pozorné a podľa vášho uváženia zrelé na školu.
Často sa stretávame s tým, že rodičia sú oveľa viac motivovaní, aby ich dieťa nastúpilo do prvého ročníka ako je motivované samotné dieťa.
Pokiaľ si nie ste istí, ako sa najlepšie rozhodnúť, v predškolskom veku prebiehajú testy školskej zrelosti a okrem nich môžete požiadať o názor aj ďalších odborníkov.
Ohľadom zaradenia vášho dieťaťa do prvého ročníka základnej školy, respektíve zváženia odkladu školskej dochádzky, sa môžete poradiť aj vCentrách pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.
Začiatok osvojovania si čítania
Prvý ročník v škole zahŕňa osvojovanie si písania a čítania, čo sú veľmi náročné schopnosti. Pri vykonávaní oboch činností ide o hlbšie jazykové spracovanie.
V nasledovnej časti vám chceme bližšie priblížiť Eľkoninovu metódu čítania, ktorá je aj veľmi odporúčanou práve pre deti predškolského veku. Na Slovensku tri autorky – Marína Mikulajová, Oľga Tokárová a Zita Sümegiová zostavili dnes už druhé, prepracované slovenské vydanie s názvom Tréning fonematického uvedomovania podľa D.B. Eľkonina.
Metodika vychádza z pôvodne ruského šlabikára, ktorý bol určený pre prvý ročník základnej školy.
V porovnaní s tradičnými prístupmi k čítaniu je táto metodika čítania založená na rozvoji fonematického uvedomovania.
Pokiaľ sa pozrieme bližšie na osvojovanie si gramotnosti v skorom štádiu vývinu dieťaťa, tak pre čítanie a písanie má kľúčový význam tzv. „fonematické uvedomovanie“. Znamená to, že každé slovo má okrem významu aj svoju zvukovú formu, ktorá je vytvorená z konkrétnych vyslovených hlások.
Ide o uvedomenie si konkrétnej štruktúry slova a hláskovej manipulácie s daným slovom. Hlásky daných slov môžeme meniť, rozdeľovať, spájať dokopy, spočítať, konkrétnu hlásku môžeme zo slova odstrániť alebo ju k slovu pridať. Napríklad hlásky slova „pes“ môžeme rozdeliť na tieto hlásky – „p“, „e“, „s“. Hlásku „p“ môžeme zmeniť na „l“ a vznikne slovo s iným významom – „les“.
Keď odstránime zo slova hlásku „s“, ostane nám „pe“. Dieťa si osvojuje podstatu čítania daných slov na základe spoznávania ich zvukovej štruktúry a učí sa s ňou vedome manipulovať. Získava kľúčovú spôsobilosť, ktorá nadväzuje k poznaniu písmen.
Vychádzajúc z toho, že písmená zastupujú hlásky a nie opačne, tak v absolvovaní tohto tréningu je písaná forma druhoradá. Nastupuje neskôr, po „získaní základného balíčka“ – vybudovania si fonologických schopností.
Celé vyučovanie prebieha hravou formou, deti používajú pomocné grafické schémy a žetóny. V rámci vyučovacích hodín deti vstupujú do rozprávkovej krajiny, ktorá je sprevádzaná rôznymi postavami. Stretávajú sa napríklad s Hlásulienkou, s Majstrom Slabikou či Majstrom Dĺžňom.
Viaceré výskumy dokazujú, že jednou zo základných príčin vývinových porúch učenia a čítania je to, že fonologické schopnosti nie sú dostatočne vyvinuté.
Z pohľadu mnohých logopédov a ich vlastných skúseností prináša absolvovanie tohto tréningu dôsledným a vhodným spôsobom priaznivé výsledky u mnohých detí.
Je možné praktizovať ho u detí s odloženou školskou dochádzkou, u intaktnej populácie detí či u detí s konkrétnym typom narušenej komunikačnej schopnosti ako stimuláciu daných schopností. Viac informácií o výučbe pomocou Eľkoninovej metódy nájdete na tejto webstránke.
Ako s budúcim prváčikom postupovať pri spoznávaní písmeniek a trénovaním sluchovej pamäti si prečítajte v ďalšom článku Predškolská príprava – trénujte sluchovú pamäť a spoznávajte abecedu.
Použité zdroje:
Mikulajová, M., Tokárová, O., Sümegiová, Z.: Tréning fonematického uvedomovania podľa D.B. Eľkonina: Predgrafémová a grafémová etapa. Metodická príručka, druhé prepracované a doplnené vydanie; Dialóg, spol. s.r.o., Bratislava. 2014. ISBN 978-80-968502-7-3.
Yalçintas Sezgin, E.; Ulus, L. The early literacy at preschool education: The book or the E-book? In: TOJET: The Turkish Online Journal of Educational Technology, volume 16 issue 4, 2017. Dostupné na: eric.ed.gov.
Autorka: Mgr. Barbara Trstenská
Mgr. Barbara Trstenská absolvovala študijný odbor logopédia na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Počas štúdia sa v rámci diplomovej práce venovala komplexnému spracovaniu klinického syndrómu – primárnej progresívnej afázii, ktorá sa vyskytuje u dospelej populácie.
Počas pregraduálneho štúdia pracovala v Spojenej škole internátnej pre žiakov so zrakovým postihnutím v Bratislave. V súčasnosti je zamestnaná v ambulancii klinickej logopédie, kde sa venuje logopedickej intervencii zameranej na detskú ako aj dospelú populáciu. Pokračuje v postgraduálnom štúdiu v špecializačnom odbore klinická logopédia na Lekárskej fakulte Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave.
