Dôvodom plaču a prejavom separačnej úzkosti vám pomôžu porozumieť zákonitosti vzťahovej väzby. O tom, ako lepšie porozumieť vášmu dieťatku a zmene, ktorou práve prechádza, sme sa porozprávali so psychologičkou Máriou Majetićovou.
„Vzťahová väzba je trvalé a hlboké emocionálne puto medzi dvoma osobami. Známy anglický psychoanalytik John Bowlby, ktorý pracoval s deťmi, ktoré boli v rannom veku od matky odlúčené, poukazuje na to, že vzťah s matkou má obrovský vplyv na vývin dieťaťa v emocionálnej a sociálnej oblasti a aj na schopnosť dieťaťa spoznávať svet,” hovorí Mária Majetićová.
Tip od nás
Vzťahová väzba, trvalé a hlboké emocionálne puto, sa u dieťaťa dá pozorovať už v ôsmom mesiaci. To, ako je matka dostupná a ako reaguje na signály od dieťaťa je dôležité pre vytvorenie žiaduceho typu vzťahovej väzby, pri ktorom mama symbolizuje pre dieťatko akýsi bezpečný prístav a pri odlúčení dieťatko prejavuje separačnú úzkosť.
Mame v pätách
Tento vzťah k matke, ktorá je najčastejšie pre dieťa hlavnou osobou pre vzťahovú väzbu, má aj evolučný význam. Zohráva totiž dôležitú rolu v ochrane dieťaťa pred nebezpečenstvom.
„Dieťa vás sleduje a udržuje si s vami blízkosť, aktívne pozoruje, kde sa nachádzate a keď sa vzdialite, nasleduje krik, plač alebo volanie. Keď sa už dieťatko dokáže samo pohybovať, začne vás prirodzene nasledovať,” dodáva.
Už v prvých týždňoch pozorujeme, že dieťatko zaujíma ľudská tvár a uprednostňuje pozorovanie predmetov, ktoré sa hýbu. Spomedzi zvukov preferuje ľudský hlas a dokonca už ako päťtýždňové dokáže rozlíšiť hlas svojej mamy od ostatných ľudí.
Psychologička vysvetľuje: „Ako matka svojmu dieťatku prirodzene poskytujete rôzne podnety. Napríklad pri dojčení je vaša tvár vo vzdialenosti 18 – 20 centimetrov od tváre bábätka, a presne na takúto vzdialenosť novorodeniatko najlepšie vidí. Keď držíte bábätko v náručí, umožňujete mu okrem fyzického kontaktu aj možnosť priamo skúmať vašu tvár. Reakcia dojčaťa zameraná na vás vedie k tomu, aby ste sa mu ešte viac prihovárali a venovali a tým mu zase vy pomáhate ďalej sa rozvíjať. Napríklad vtedy, keď dieťatko začne prejavovať záujem o váš hlas a vy vidíte, že na vás reaguje, začnete sa s ním rozprávať alebo mu spievať ešte viac. Pre vytvorenie žiaduceho typu vzťahovej väzby musí matka byť dostupná, bezprostredne a primerane reagovať na signály od dieťaťa, utešovať ho, keď to potrebuje, a s láskou ho chrániť.”
Zdroj: pexels.com
Našťastie, vrátila sa!
Základným kritériom pre určenie vzťahovej väzby je to, či matka slúži pre dieťatko ako akýsi symbol bezpečného prístavu. Pozorovať to môžeme vtedy, keď sa dieťa po skúmaní okolia vracia k matke. Toto správanie sa začne prejavovať zvyčajne v ôsmom mesiaci, a je ešte silnejšie, keď dieťa niečo vystraší alebo znepokojí.
Tip od nás
„Všímajte si tiež, ako dieťatko reaguje pri odlúčení od matky, či protestuje a plače, prirodzene ju hľadá a ak to dokáže, či ju nasleduje. Dôležité je aj správanie dieťatka po matkinom návrate. Pri prejave bezpečnej vzťahovej väzby býva privítanie radostné,” tvrdí Mária Majetićová.
Separačná úzkosť značí silné puto
Psychológovia Rudolph Schaffer a Peggy Emersonová pri svojom výskume vyvíjajúcej sa vzťahovej väzby u detí zistili, že zvyčajne medzi siedmym a deviatym mesiacom sa začne prejavovať separačná úzkosť a tiež strach z neznámych ľudí.
Ak je dieťa nepokojné, keď ste preč, plače alebo reaguje krikom, znamená to, že si už s vami vzťahovú väzbu vytvorilo, a teda ochranu, bezpečie a pohodlie hľadá u vás. Vzťahové väzby k ďalším osobám si deti zvyčajne vytvoria v období od desať mesiacov do roka a pol, kedy sú už samostatnejšie. Pozrite si naše video, ako môže prebiehať separačná úzkosť u bábätiek zo skúseností iných mamičiek.
„Separačná úzkosť je ukazovateľ pokroku vo vývoji dieťatka. Znamená to, že u neho prišlo k porozumeniu a uvedomeniu si ako matku potrebuje. Keďže ešte nerozumie, že veci existujú aj mimo jeho prítomnosti, protestuje, keď matka odíde, pretože zrazu jeho bezpečná základňa zmizne. Dieťatko približne okolo druhého roku začne chápať, že aj keď je objekt alebo človek schovaný, naďalej existuje,” vysvetľuje Majetićová.
Plač ako lakmusový papierik vzťahu
Dieťa si zvyčajne vzťahovú väzbu tvorí s viacerými osobami. Okrem mamy môže byť naviazané napríklad na otca, brata, sestru, dedka, babku, opatrovateľku. Podľa toho, ako veľmi protestuje pri odchode osoby z miestnosti, v ktorej ostatné osoby zostávajú, posudzujeme hierarchiu hlavných a vedľajších osôb pre vzťahovú väzbu.
Podľa psychoanalytika Bowlbyho by prvé dva roky života dieťa malo dostávať hlavnú starostlivosť od osoby, s ktorou má vytvorenú hlavnú vzťahovú väzbu.
Väzba na deku alebo medvedíka? Nič sa nedeje
V detskej psychológii je známe aj pripútanie sa na neživé objekty ako napríklad na cumlík, prikrývku alebo hračku.
Psychologička radí: „Väzba na hračku alebo podobný objekt nie je nič nezvyčajné a vytvorí sa preto, že ju dieťatko potrebuje. Pre prípad, že dieťa svoj obľúbený predmet stratí alebo len zapatroší, je praktické mať po ruke jeho kópiu, keďže jeho strata môže byť stresujúca nielen pre dieťa, ale aj pre celú rodinu. Väzba na predmet sa môže vyskytnúť aj v situácii, keď má dieťa k matke vytvorenú bezpečnú vzťahovú väzbu. Táto potreba sa môže objaviť aj len na chvíľu, trebárs, keď dieťa trápia rastúce zúbky.”
Zdroj: pexels.com
Otázky a odpovede o vzťahovej väzbe
Otázka: Je v poriadku, keď moje dieťa plače, keď od neho odchádzam, lebo si potrebujem odskočiť k lekárovi? Ako mu mám jeho úzkosť uľahčiť? Je dobré, keď zmiznem tak, aby ma nevidelo?
Mária Majetićová: V období vytvárania vzťahovej väzby je normálne, že bábätko pri matkinom odchode protestuje, má to tak byť. Neznamená to však, že sa mama nesmie od bábätka ani pohnúť. Pre dieťa je to citlivé obdobie, takže keď mama odchádza, napríklad k lekárovi, je dobré, keď dieťa zostáva s otcom alebo s babičkou, teda inou blízkou osobou, ktorá ho ľúbi. Odporúčam, aby sa mamina prišla krátko rozlúčiť a povedať bábätku, že sa vráti. Plaču sa netreba báť, je pri ňom otec alebo babka, ktorí ho utíšia a pomôžu mu zvládnuť stresovú situáciu. Objímu ho, vtiahnu do hry, čím zároveň pracujú na budovaní svojej vlastnej väzby s bábätkom.
Otázka: Čo mám robiť v situácií, keď musím ísť na týždeň do nemocnice v období kritickom pre vytvorenie vzťahovej väzby?
Mária Majetićová: Dieťa by malo byť s inou blízkou osobou, ktorá jemnocitne reaguje na jeho podnety. Možno je to vo vašom prípade otec dieťaťa alebo babka. Pokiaľ je to možné, buďte denne aspoň v krátkom kontakte cez telefón alebo videohovor, ideálna je aj návšteva a to aj v prípade, že dieťa reaguje plačlivo – chce vás pri sebe a nerozumie, prečo to nie je možné.
Otázka: Čo ak sa musím vrátiť do práce skôr, než dieťa oslávi tri roky?
Mária Majetićová: V takom prípade je pre dieťa najlepšie, keď sa oň počas vašej neprítomnosti stará osoba, ku ktorej má druhú najsilnejšiu vzťahovú väzbu. Ak sa vzťahová väzba ešte nevytvorila, je pre dieťa najlepšie byť s inou blízkou osobou, ktorá dokáže adekvátne a láskavo reagovať na jeho podnety. Doprajte svojmu dieťatku čo najviac spoločne stráveného času a pokúste sa naň čo najlepšie naladiť.
V druhej časti článku si prečítate, aké typy vzťahových väzieb medzi matkou a dieťaťom existujú a akým spôsobom ich vedci skúmajú. Prinesieme tiež praktické modelové situácie, ktoré vám pomôžu problematiku lepšie pochopiť a pozorovať vzťahové väzby u vášho dieťatka.
Autorka: Mgr. Maria Majetić
Psychologička, lektorka, konzultantka a mama dvoch detí. Pre svojich klientov je sprievodcom k bližšiemu sebaspoznaniu, sebaprijatiu, odhaleniu a pochopeniu súvislostí, ktoré nie sú na prvý pohľad viditeľné. Život je dobrodružná cesta, ku ktorej mapu môžeme nájsť len sami v sebe.
