Keď to nejde, tak to nejde. Sú maminy, ktorým sa nepodarí dojčiť napriek veľkej snahe a podpore okolia, či laktačných poradkýň. Niekedy dojčenie znemožní vážny zdravotný stav mamičky (HIV vírus, neliečená, aktívna tuberkulóza, drogová závislosť, chemoterapia…) či bábätka (galaktozémia, fenylketonúria a podobne).
Práve takéto mamičky ešte viac zabolia vyčítavé pohľady ostatných žien, keď miesto prsníka vyťahujú fľašu s umelým mliekom. Všetko je v poriadku. Nemusíte sa ospravedlňovať ani nikomu nič vysvetľovať. Ste skvelá mama, bez ohľadu na to, akým spôsobom kŕmite svoje bábätko.
Stojte si za svojím rozhodnutím
Možnosť voľby – právo každej ženy, právo každej matky. Nech sú jej dôvody akékoľvek, je to jej rozhodnutie.
„Už počas tehotenstva som sa rozhodla, že nebudem dojčiť. Tešila som sa na bábätko, no mala som aj iné ciele. Nechcela som sa vzdať pripravovaných kooperácií v milovanej práci, na ktoré som sa tak tešila. Dva mesiace po narodení Zoe som sa vrátila na pár hodín do práce. Samozrejme, že mi malá chýbala. Vedela som, že je o ňu dobre postarané. Nechcela som si ani len predstaviť, že by som si mala odsávať mlieko počas krátkych prestávok medzi prezentáciami. Prekvapilo ma, ako veľmi ľudí zaujíma, prečo nedojčím. Akoby to bolo to najdôležitejšie na svete,” delí sa Jana.
Priznáva, že najťažšie pre ňu boli dobre mienené rady okolia, pričom jej kamarátky „nenápadne” podsúvali články zamerané na výhody dojčenia. Vtedy nadobúdala pocit, že nie je plnohodnotná mamina. Tak to zastavila. „Pochopila som, že vždy sa nájde niekto, kto nebude spokojný s mojím rozhodnutím. Mne vyhovovalo, že nedojčím. Uľahčilo mi to fungovanie a Zoe je napriek tomu šťastné a spokojné dieťatko,” dodáva Jana.
Podporu, nie kritiku
Každá mama je iná. Čo vyhovuje jednej, nemusí vyhovovať inej. Pokiaľ skutočne budete chcieť ťahať za jeden koniec, určite nájdete témy, ktoré vás spoja. V prvom rade je to láska k dieťaťu. Tu cítia všetky mamy rovnako. Bez ohľadu na štýl výchovy, či (ne)dojčenie.
„Medzi mojím synom a dcérkou mojej najlepšej kamarátky je len dvojtýždňový rozdiel. Naše dlhoročné priateľstvo ohrozilo práve dojčenie. Kamarátke to šlo ľahko. Ja som sa pokúšala beznádejne dojčiť prvé tri mesiace. Bola som nervózna a podráždená nielen ja a synček, ale aj nevyspatý manžel. Najprv mi kamarátka dávala najavo, že som zlyhala. Keď sme si to však vydiskutovali a vysvetľovala som jej, že potrebujem podporu a nie kritiku, našli sme si k sebe cestu. Deti vychovávame inak a vzájomne sa rešpektujeme. Máme svoje spoločné témy, ako aj témy, ktoré sú medzi nami absolútne tabu,“ tvrdí Barbora, mamička, ktorej kŕmenie umelým mliekom uľahčilo každodenné fungovanie.
Tip od nás
Prečítajte si aj článok Jedináčik a výčitky? Kvalita materstva sa nedá zmerať počtom detí
Užívajte si chvíle pri kŕmení
Intímne chvíľky medzi mamou a dieťaťom si môžete užívať kedykoľvek, nie sú len výsadou dojčiacich mamičiek. Aj Kristínka o tom vie svoje: „Kŕmenie fľaškou som nikdy nevnímala len ako spôsob príjmu potravy a nič viac. Porodila som počas maturitného ročníka a po narodení dcérky som sa musela vrátiť do školy. Užívala som si chvíle, kedy som ju mohla nakŕmiť ja sama. Bola to pre mňa vzácnosť. Pozorovala som dcérku, ako pije, hladkala som ju a pri pohľade na ňu som v sebe našla silu zdolávať všetko na svete,“ dodáva.
Dojčenie je podľa WHO najlepším a najprirodzenejším spôsobom kŕmenia bábätka, pretože mu poskytuje všetky potrebné živiny. Aby bolo úspešné, je dôležitý správny začiatok dojčenia už počas prvej hodiny po narodení bábätka. Ak však mamina nemôže alebo nechce dojčiť, nemala by sa stať predmetom negatívneho hodnotenia okolia. Oveľa dôležitejšia je láska k dieťatku, než spôsob kŕmenia.
Autorka: Michaela Galambošová
Spisovateľka, redaktorka a dobrovoľníčka. Taktiež je obyčajná mamina Grétky, ktorá jej ukázala, aké obohacujúce môže byť materstvo.
