Vychovávať deti pomocou prírody odporúčal už Ján Amos Komenský. Eva Šeböková z Asociácie detských lesných klubov na Slovensku k tomu vraví: „Deti berú všetky naše činy ako bežnú súčasť života. Čiže aj k prírode ich vieme viesť cez naše konanie a postoje“.
Kde sa vzali?
Pojem lesná škôlka pochádza z Dánska, kde v roku 1954 vyriešili nedostupnosť materskej školy pobytom s deťmi v lese. V krajinách ako Anglicko, Nemecko, Švajčiarsko a Rakúsko sú škôlky známe pod týmto pojmom. Na Slovensku sa používa názov detský lesný klub, pretože zatiaľ nie sú zaradené v sieti materských škôl a školských zariadení. V Česku sa už tak nazývať môžu, asociácia tam funguje od roku 2011 a legislatíva je ústretovejšia – a aj to je určite dôvod, prečo je na Slovensku založených cca 25 lesných klubov, kým v Česku až 150.
Nie je to o nižšom záujme o lesné škôlky, ale o legislatíve, ktorá celý proces neuľahčuje. V roku 2018 vznikla už aj na Slovensku Asociácia detských lesných klubov, kde sa členovia navzájom informujú o pokrokoch, tvoria ďalšie výzvy do budúcna a udávajú smer vývoja lesných klubov.
Zdroj: unsplash.com
Čo znamená lesná škôlka
Lesná škôlka je alternatívou ku klasickej materskej škole, vzdelávanie tu prebieha v úzkom kontakte s prírodou, hlavné rozdiely sú v menšom počte detí (2 pedagógovia na maximálne 16 detí), deti trávia v prírode za každého počasia väčšinu dňa. V súčasnosti existuje poldenné aj celodenné využitie, záleží od konkrétneho klubu. Náplň dňa závisí aj od podmienok, ktoré konkrétna škôlka má, pretože inak sa dá fungovať v malej maringotke a inak pri väčšom zázemí, kde je dostatočný priestor.
Sú lesné škôlky, kde deti obedujú aj spinkajú vo vonkajšom priestore. V zahraničí je veľmi populárne dávať deti spávať von, v Česku už aj na to majú prepracovaný systém. Záleží to od samotného zriaďovateľa. No aj rodičia si vyberajú podľa toho, ako sa im priestor škôlky pozdáva, ktorý im je bližší. Každému vyhovuje niečo iné a lesná škôlka tiež nie je pre každého.
Vo väčších mestách ako je Bratislava je už veľké množstvo rodičov, ktorí lesné škôlky vyhľadávajú cielene. Alebo ich navedie dieťa, ktoré nie je kompatibilné s klasickou škôlkou. Deti v lesných škôlkach nie sú rozdelené podľa veku, sú všetky spolu a tým sa starší učia pomáhať mladším a mladší sa zase inšpirujú staršími. Zriaďovatelia lesných škôlok sa zhodujú v tom, že považujú za dôležité podporovať v deťoch ich prirodzenú túžbu po aktivitách vonku, v prírode. Nechať ich objavovať vlastnými zmyslami svet okolo seba.
Namiesto hračiek les
Deň v lesnej škôlke sa začína o 9.30 desiatou a ranným kruhom, kde sa zvykne rozobrať téma podľa ročného obdobia alebo aktuálnych sviatkov a následne sa ide do lesa. Tam sa deti hrajú s rôznymi pomôckami, ktoré im vyprodukovala príroda, lezú po kmeňoch stromov, mláky sa premieňajú na šíre moria a je len na detskej fantázii, čo všetko dokáže. Tvorivosť našťastie nemá hranice.
„My nemusíme dávať deťom žiadne hračky, nájdu si ich samy“ ozrejmuje pani učiteľka. Z lesa sa vracajú až na obed. V letných mesiacoch sú deti vonku prakticky neustále, v zime sa viac sťahujú dovnútra, ale zároveň sú vedené prijať akékoľvek počasie. Sú deti, ktoré byť vonku milujú a iným vadí napríklad už dážď. Taktiež deti s poruchami pozornosti a hyperaktivitou pracujú každý deň s telom a nadbytočnú energiu dostanú behaním von. Je na každom pedagógovi, aby našiel zdravú mieru a vycítil, čo deti potrebujú. Funkčné nepremokavé oblečenie je nevyhnutnosť a rodičia dostanú ako prvú informáciu, že dieťa bude chodiť z lesa špinavé a zablatené. Lesné škôlky navštevujú aj deti s autizmom rôzneho stupňa.
Zdroj: unsplash.com
„Malé deti sa učia napodobňovaním a vnímajú, čo má človek vnútri, základné postoje k životu a svetu. Tým sa najviac učia a tvarujú. Deti nám ukazujú veci, ktoré musíme ešte v sebe spracovať, čiže práca dobrého pedagóga a samozrejme aj samotného rodiča je psychicky aj fyzicky veľmi náročná,” hovorí pani Šeböková. „Na úprimnosť a otvorenie dospelého reaguje každé dieťa v akomkoľvek veku a ak sa nájde kombinácia vyštudovaného učiteľa so srdcom na správnom mieste, je to úžasné”. Je aj na nás rodičoch, aby sme vedeli deťom povedať, ako sa my sami v prírode cítime.
Postupná zmena k návratu k prírode
Zaujímavosťou v lesných kluboch je aj vytvorenie komunity podobne zmýšľajúcich ľudí, ktorí budujú piliere, ktoré chcú, aby boli pre ich deti prítomné. „Napríklad ak chce človek niečo zmeniť, potrebuje zobrať do rúk tú aktivitu a vykonať ju,” vysvetľuje pani Šeböková. Všetci si spolu vytvárajú prostredie, v ktorom každý prikladá ruku k dielu.
S rodičmi prebieha veľmi úzka spolupráca či už vo forme varenia pre deti alebo upratovania.
Tip od nás
Lesná škôlka nefunguje na princípe služby, za ktorú sa platí, ale vzájomného obohatenia sa v rôznych formách.
„Deti v sebe majú základné kamene lásky, úcty a rešpektu, pokiaľ my im to vo vývoji nepokazíme. Formuje ich to, akými dospelými sú obklopení, ako tí dospelí žijú, myslia a konajú. Dôležitá je aj otázka odvahy, bezpečia a schopnosti zvládať prekážky, toho, že život nie je len vydláždená cesta, ale je na nej aj kopec hrboľov. Každý z nás môže zakopnúť, len je potrebné nájsť rovnováhu. To, že dieťa samo zvládne veľkú prekážku v podobe kmeňa stromu, mu dáva do budúcna veľmi veľa,” približuje pani Šeböková. Lesné kluby kladú dôraz na opätovné spojenie s prírodou.
Každá jedná cesta má svoje výhody aj nevýhody
Deti z lesných škôlok nemajú problém sa zaradiť do systému klasickej základnej školy. Za náročnejšie môžeme považovať stáť si za svojim rozhodnutím pred širšou rodinou či partnerom. Ideálne je, keď obaja partneri súhlasia s týmto konceptom – stačí aj pasívne, hlavne aby ani jeden nebol proti a nenarušovala sa tým atmosféra v rodine. Detské lesné kluby na Slovensku zväčša nie sú financované žiadnym spôsobom zo strany štátu, takže si dotujú všetko samé v spolupráci s rodičmi, dvoma percentami z daní či rôznymi darcami.
Zdroj: freepik.com
Užime si dary prírody
Z ľudí, ktorí sa podieľajú na chode lesnej škôlky, cítiť prirodzenosť a otvorenosť, ktoré sa snažia odovzdať aj deťom. Prijímajú ich tak, ako ich samých prijíma matka príroda. Pretože keď vy vidíte zmysel v tom, čo robíte, vidno to aj na vašej práci. V dnešnej dobe si ani neuvedomujeme, ako veľmi sme oddelení od prírody, ktorá je základom nášho života. Dôsledky sú veľmi citeľné: znečistená planéta, deti narodené s rôznymi poruchami, extrémne vysoké teploty v mestách či pomalé miznutie jari a jesene. Je len na každom z nás, aký postoj zaujme a ako môže sám prispieť ku zdravšej planéte. Ide najmä o detaily z každodenného života.
Tip od nás
Skúsme každý deň sledovať, ako sa správame k svojmu okoliu a ako sa nám to vracia naspäť.
Ak budeme naše deti viesť k úcte k prírode a vďačnosti za všetko živé vôkol nás, sami pocítime väčšiu radosť. Motiváciou pre staršie deti môže byť napr. stále populárnejší geocaching (hľadanie skrytého objektu, o ktorom sú známe len geografické súradnice). Mladšie dievčatá môže baviť viazanie kytíc kvetov a chlapcov hra na indiánov.
Únava, stres a nedostatok času sa na rodičoch podpisuje čoraz viac, preto si skúsme dopomôcť častejším pobytom v prírode. Všade okolo nás niečo rastie a žije, stále je čo skúmať a tomu sa určite malí bádatelia potešia. Či už budú navštevovať lesnú škôlku alebo nie.
Autorka: Hana Šebanová
Volám sa Hana Šebanová. Študovala som sociálnu prácu, som mamou štvorročného Jonáša pred ktorým som behala po svete a objavovala jeho zákutia. Teraz sa venujem všetkému krásnemu aj náročnému čo materstvo prináša.
