Nehovorím, ale komunikujem! Ako sa vyvíja reč dieťatka od narodenia do prvého roku života

Keď príde na svet bábätko, reč, ktorá bola doposiaľ samozrejmou a podvedomou súčasťou života rodičov, zrazu pre nich nadobúda celkom nový rozmer. Rodičia pozorne sledujú vývin svojho dieťaťa, čakajú na prvé slová či vety a radujú sa z každej novej schopnosti, ktorú sa ich malý drobček naučí. Aj vy možno pozorujete, ako sa vyvíja reč vášho dieťatka a zamýšľate sa nad tým, či prebieha vývin reči tak, ako by mal.

Aby sme vám ponúkli odpoveď, s logopedičkami Svetlanou Kapalkovou, Ľudmilou Mičianovou a Monikou Nemcovou z Katedry logopédie Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského sme pre vás pripravili seriál, ktorého cieľom je popísať všetky oblasti a štádiá vývinu detskej reči u zdravých detí. Tak si to zoberme od začiatku…

Prostredie je kľúčové

Vývin reči predstavuje zložitý proces, pri ktorom si dieťa osvojuje ako produkciu, tak aj porozumenie slovám. Okrem týchto dvoch schopností, si však privlastňuje aj správne použitie reči, čiže to, kedy a ako komunikovať. Tento vývin však prebieha pod vplyvom vonkajších, ako aj vnútorných faktorov.

Tie vnútorné sú schopnosťami motorickými (napr. pohyblivosť artikulačných orgánov), senzorickými (zrak a sluch) a rozumovými, čiže schopnosťami, ktoré sú vrodené. Pod vonkajšími faktormi rozumieme vplyvy sociálneho (rodinného) prostredia, teda to, akým spôsobom je dieťaťu poskytovaný kontakt s rečou a jazykom. Logopedičky zdôrazňujú, že ide o veľmi dôležitý faktor vo vývine reči dieťaťa. Pretože ak by sa aj narodilo dieťatko s ideálnymi senzorickými, motorickými a rozumovými schopnosťami, ale vyrastalo by izolované bez kontaktu s jazykom, reč by si napriek vhodným vrodeným predpokladom neosvojilo.

V minulosti, no i v súčasnosti, sa objavujú ojedinelé a extrémne prípady detí, ktoré z rôznych dôvodov vyrastali v izolácii bez kontaktu s ľudskou rečou. Tieto deti si komunikáciu ľudskou rečou neosvojili. Ak však žili v prítomnosti zvierat, komunikovali zvukmi, či pohybmi, ktoré používali zvieratá.

Mami, ja ťa počujem! Alebo čo sa deje v maminom brušku

Je pre vás prekvapením, že celý proces rečového vývinu sa začína už v brušku matky? Odborníčky na reč tvrdia, že dieťa sa na rozprávanie pripravuje už počas vnútromaternicového vývinu. Objavujú sa tu aktivity ako cmúľanie palca, pohyby perami či vyplazovanie jazyka, ktoré nepriamo ovplyvňujú vývin reči dieťaťa.

Okrem pohybu „hovoridlami” sa rozvíja tiež sluch, ktorý je kľúčový vo vývine reči. Výskumy ukazujú, že už od 19. týždňa sú pozorované reakcie dieťaťa v brušku matky na vonkajšie zvukové podnety. Dieťa napríklad otáča hlavu tým smerom, odkiaľ prichádza zvuk, respektíve pozná hlas mamy medzi inými hlasmi hneď po narodení.

Tip od nás

Prečítajte si náš článok o hrách, ktoré pomáhajú bábätká rozvíjať.

Dieťa od narodenia do 8. mesiaca: Gagaga, bababa alebo prvé zvuky vášho dieťatka

Prvé, čo mama po pôrode počuje, je plač dieťatka. A tak je to správne. Detský plač totiž prirodzene sprevádza rodičov prvé týždne po narodení ich bábätka. Počas týchto týždňov je správanie dieťaťa nešpecifické, to znamená, že ak je dieťatko hladné, smädné, bolí ho bruško alebo nevidí mamu, reaguje takmer stále rovnako – kričí a plače. Až okolo 6. týždňa sa krik stáva aj vyjadrením pozitívnych pocitov – napríklad spokojnosti.

V tomto najranejšom období (do cca 8. mesiaca) dieťatko nevie zámerne ovplyvniť správanie druhých osôb, preto ho označujeme ako obdobie nezámernej komunikácie. Práve tu Svetlana Kapalková poukazuje na geniálnu rolu rodičov v tom, že dokážu tieto nešpecifické prejavy bábätka interpretovať, intuitívne im priradiť význam a adekvátne ich okomentovať: „Prečo plačeš? Si hladný? Poď, napapáme sa.“

Tip od nás

Prečítajte si aj ďalší článok o rozvoji reči u bábätiek od jedného roka.

Koncom 2. mesiaca sa objavuje úsmev, ktorý predstavuje silný komunikačný nástroj, neskôr sa k nemu pridáva smiech. Dôležitá je tiež schopnosť očného kontaktu, ktorý dieťa nadväzuje s matkou pri kojení, kúpaní a iných aktivitách.

Približne v 3. mesiaci sa u dieťaťa objavuje prvý významný medzník: začína produkovať prvé artikulované zvuky. Hovoríme o pudovom džavotaní. Ide o akúsi „hru“ s artikulačnými orgánmi. Dieťa experimentuje s perami, hlasivkami a jazýčkom. Zaujímavé je, že tieto zvuky sa objavujú u detí po celom svete rovnakým spôsobom a približne v rovnakom čase.

Zmena nastáva v 6. mesiaci, kedy sa do produkcie artikulovaných zvukov zapája sluch. V tomto období dieťa začína produkovať tie zvuky, ktoré počuje u ľudí, keď sa mu prihovárajú, alebo sa v jeho blízkosti rozprávajú. Prestáva produkovať širokú plejádu zvukov, ale napodobňuje a pokúša sa opakovať len zvuky svojho materinského jazyka. U slovensky hovoriacich detí sa objavujú zvuky pripomínajúce hlásky p, b, m, k a g, neskôr ich spájanie so samohláskami ako guu, du, či ba. Tento jav označujeme ako napodobňujúce džavotanie.

Odborníčky poukazujú v období napodobňujúceho džavotania na špecifické postavenie detí s poruchou sluchu. Tie dokážu rovnako ako ich zdraví rovesníci džavotať pudovo, ale približne v 6. mesiaci, keď sa do napodobňovania zvukov reči zapája už sluchová kontrola, prestávajú vydávať zvuky. Ak teda polročné dieťatko stíchne a nenapodobňuje zvuky reči, treba zbystriť pozornosť a sledovať, či reaguje na zvuky, napr. či sa otočí, ak mame spadne s rachotom z kuchynského pultu hrniec.

S obdobím nezámernej komunikácie sa viaže nielen produkcia zvukov, ale aj porozumenie. Na začiatku je porozumenie veľmi globálne, dieťa reaguje a spoznáva skôr situáciu, ktorá sa opakuje (čas kúpania, alebo mama chystá jedlo), prípadne reaguje na intonáciu hlasu respektíve jeho silu, či výrazné pohyby komunikačného partnera.

Dieťa vo veku 8 až 12 mesiacov: Daj pápá alebo zrod gest

Schopnosti dieťaťa sa postupne rozvíjajú a dieťa vo veku 8. mesiacov zvyčajne dokáže reagovať na svoje meno, rozumie niektorým vašim gestám a slovám. Napríklad rozumie slovám „pá-pá“, „ťap“, „hore“, „nerob to!“ alebo “kde je mama?”.

Významná zmena v reči dieťaťa nastáva v období okolo 8. mesiaca života. Po období nezámernej komunikácie totiž prichádza štádium, kedy dieťatko začína komunikovať svoje správanie prispôsobovať konkrétnej požiadavke, ktorú sa snaží vyjadriť neverbálne. Jednoducho začína komunikovať zámerne. To znamená, že sa aktívne snaží ovplyvniť správanie ľudí navôkol.

Takéto ovplyvňovanie sa spočiatku deje prostredníctvom gest, s ktorých pomocou dieťatko dokáže komunikovať na neverbálnej úrovni. Napríklad načahovanie ruky za fľašou má význam – prosím si piť. Zároveň gestá predstavujú nevyhnutný predpoklad toho, aby sa vôbec objavili prvé slová.

Ak sa dieťatko rukou naťahuje za istým predmetom alebo ukazuje prstom na nejaký objekt (používa gesto), rodič automaticky vyhodnotí situáciu tak, že dieťatko daný predmet chce, a preto mu ho podá. Dieťa takto prostredníctvom rodiča získava predmety okolo seba.

Nie vždy však ukazovanie prstom na istý predmet musí znamenať, že si ho vyžaduje na uchopenie. Svetlana Kapalková hovorí, že „v istom štádiu je pravdepodobné, že sa dieťa chce s mamou alebo otcom podeliť o zážitok zo svojho objavu, chce pritiahnuť ich pozornosť. Rozdiel medzi týmito dvoma situáciami spozná rodič podľa očného kontaktu.“

Tip od nás

„Dlhý a sústredenejší pohľad na predmet a mamu predstavuje snahu o zdieľanie zážitku a naopak, krátke striedajúce sa pohľady, raz na rodiča a raz na predmet, značia skôr žiadosť dieťaťa.“ Dá sa povedať, že dieťa zdieľa komunikačnú situáciu s dospelým bez slov.

Špecifické postavenie v tomto období majú deti s poruchou autistického spektra, ktoré využívajú gestá zvyčajne ako žiadosti a len zriedka ako snahu o zdieľanie a radosť zo spoločnej pozornosti medzi ním a rodičom. Medzi prvé najčastejšie sa objavujúce gestá patrí ukazovanie rukou či prstom na predmet, ukazovanie alebo podávanie predmetu inej osobe, či očakávanie predmetu, pod ktorým si môžeme predstaviť napríklad načahovanie sa za hračkou. Okrem týchto gest sa postupne objavujú aj ďalšie gestá ako krútenie hlavou v zmysle nesúhlasu, mávanie rukou na rozlúčku („pápá“) či rôzne gestá spájajúce sa s hrou (napr. varila myšička kašičku a iné).

Keď tu nie je, stále existuje

Avšak nielen zrod gest je nevyhnutným predpokladom pre objavenie sa prvých slov. Dieťa musí tiež pochopiť, že predmety alebo osoby, ktoré práve nevidíme, neprestali existovať, len sú momentálne neprítomné. Táto schopnosť sa objavuje približne od 8. mesiaca. Vyskúšajte pri hre s dieťaťom skryť macka pod deku a sledujte reakcie dieťaťa. Ak nenasmeruje svoju pozornosť inam, ale začne hračku hľadať vtedy viete, že vaše dieťa tuší, že macko stále existuje, len ho práve nevidí, vysvetľujú odborníčky z Katedry logopédie.

Obdobie zámernej komunikácie sa vyznačuje aj tým, že deti začínajú produkovať prvé zložitejšie zvuky, ktoré predstavujú akýsi predstupeň skutočných slov. Tieto zložitejšie zvuky ešte nie sú reálne slová. V komunikácii s dieťaťom však dokážeme tieto slová správne interpretovať a priradiť im význam, a to v závislosti od prítomnej situácie, kontextu. Predstavme si, že dieťatko povie „ba“. Tento zvukový komplex môže pri hre s bábikou znamenať bába, avšak pri jedení ovocia banán a pri ukazovaní na starú mamu to môže vyjadrovať význam babka.

Postupne sa zdokonaľuje aj porozumenie. Okolo 12. mesiaca dieťa, ktoré sa vyvíja v norme, reaguje na mnoho výziev či pokynov. Dieťatko reaguje na príkaz Poď sem! Zapni! alebo Daj mi!, hovorí Svetlana Kapalková s kolegyňami. Toto porozumenie je však stále veľmi situačne viazané a dieťa sa opiera pri počutí výzvy aj o nejazykový kontext – kde mama ukazuje, pri čom stojí, alebo čo práve vidí.

Zdroje

Horňáková, K., Kapalková, S., Mikulajová, M. (2005). Kniha o detskej reči. Bratislava: Slniečko.
Kapalková, S. (2016). Vývin jazykových schopností detí v ranom veku. In Logopedická propedeutika (s. 105- 128). Bratilava: Univerzita Komenského v Bratislave.
Inštitút detskej reči. (n.d.). Problémy s vývinom reči. Dostupné z http://detskarec.sk/problemy-s-vyvinom-reci
Kapalková, S. (2019, 12. marec). Vývin reči do 1.roka alebo Prečo musia babky rozprávať o dve oktávy vyšším hlasom. Dostupné z https://mamaaja.sk/clanky/batola/vyvin-reci-do-1-roka-alebo-preco-musia-babky-rozprava-o-dve-oktavy-vyssim-hlasom