Neuroatypickí môžu byť, samozrejme, aj dospeláci, avšak kedysi neboli takto diagnostikovaní, pretože tento termín nemá ani 30 rokov.
Pojem neurodiverzita
Pojem neurodiverzita zjednodušene označuje stav, keď niečí mozog prijíma, spracúva informácie, učí sa a správa sa odlišne od toho, čo považujeme za typické.
Hoci kedysi boli skutočnosti vyplývajúce z neuroatypickosti považované za psychiatrické ochorenia (vo vyhrotených stavoch boli takíto ľudia neraz diagnostikovaní ako schizofrenici, pacienti s obsedantno-kompulzívnou poruchou, maniodepresiou a podobne), a teda za problém, respektíve abnormálny stav, vedecká komunita sa dnes na neurodiverzitu pozerá inak.
Vedia, že nie všetky prejavy neurodivergencie sú problémom alebo postihnutím, znamenajú však rozdiely v tom, ako funguje mozog. Zjednodušene povedané: dnes už lekárska obec nepovažuje neurodiverzitu za vrodenú chorobu, ale za inú formu fungovania mozgu.
Na liečbu psychických ochorení máte nárok z verejného zdravotného poistenia
Máme zazmluvnené stovky psychiatrických a psychologických ambulancií po celom Slovensku. Pomôžeme vám vyhľadať odbornú psychologickú alebo psychiatrickú pomoc.
Iný spôsob fungovania mozgu
Ak chcete pochopiť neurodiverzitu, musíte si uvedomiť, že niektorí ľudia spracúvajú informácie a správajú sa inak ako ostatní. Neznamená to, že zle alebo problémovo. Moderný koncept neurodiverzity uznáva, že tieto odlišnosti vo fungovaní mozgu a správaní sa sú jednoducho dôsledkom rozmanitosti ľudskej populácie.
Ukazuje sa, že táto inakosť môže byť prospešná aj pre spoločnosť, i keď vyžaduje iný prístup v školách a v spoločenskom fungovaní.
Termín neurodiverzita zaviedla austrálska sociologička Judy Singer, ktorá sa netajila tým, že sama trpí autizmom.
Prvýkrát pojem použila v roku 1997. Na základe tohto termínu môžeme rozdeliť ľudí do dvoch kategórií: neurotypickí a neurodivergentní (neurologicky odlišní). Pôvodne sa označenie neurodivergentní používalo iba v súvislosti s ľuďmi na autistickom spektre, odvtedy sa používanie tohto termínu výrazne rozšírilo.
Čo znamená neurotypický?
Slovo neurotypický opisuje osobu, ktorej mozgové funkcie, správanie a spracovanie informácií sú považované za štandardné alebo typické.
Neurotypickí ľudia zvyčajne ani nemajú tušenie, že patria do tejto skupiny, kým sa nestretnú s človekom s odlišným fungovaním mozgu, teda neuroatypickým. V praxi to znamená, že zvyčajne dosiahnu všetky vývojové a behaviorálne míľniky v čase a vo veku, ktorý všeobecne považujeme za štandardný.
V priebehu života sa nemusia zamýšľať nad tým, či ich mozog funguje rovnakým spôsobom ako u ostatných.
Tip od nás
Pridajte sa do facebookej skupiny Union pre zdravú dušu, ktorá obsahuje množstvo zaujímavého a užitočného obsahu týkajúceho sa duševného zdravia.
Prejavy neurodiverzity
V prípade neuroatypických, a teda neurodivergentných ľudí mozog funguje inak (jedným alebo viacerými spôsobmi), než sa považuje za štandardné alebo typické. Existuje mnoho rôznych znakov, ktorými sa neurodiverzita prejavuje. Niektoré sú veľmi mierne, aké si všimne len najbližšie okolie, iné môžu byť zreteľnejšie. Vedú k tomu, že sa človek správa inak, ako je v bežnej spoločnosti štandardné.
Najčastejšie typy neurodiverzity
Autizmus
O autizme sa hovorí ako o poruche autistického spektra (PAS). Spektrum preto, že rôzni ľudia, ktorí sem patria, majú rôzne autistické črty – je ich celé spektrum. K PAS patria rôzne druhy autizmu – napríklad Aspergerov syndróm.
Autizmus je široký súbor stavov, ktoré zahŕňajú problémy so socializáciou (komunikáciou a fungovaním v spoločnosti) a sociálnymi zručnosťami. Môže sa prejavovať opakujúcim sa správaním, nadmernou citlivosťou voči hluku, pachom, dotykom i rečovými ťažkosťami.
Avšak aj tu platí, že každý človek je iný. Na druhej strane ľudia s autizmom majú neraz schopnosti, aké neurotypický človek nemá – u niektorých je to výborná pamäť, neobyčajné matematické schopnosti, technické nadanie.
ADHD
Porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) je dysregulačná porucha výkonných funkcií. Znamená to, že osoby s ADHD môžu mať problémy s kontrolou myšlienok, pozornosti, správania i so zvládaním emócií. Často pôsobia ako nepokojní, neposední, nervózni. Keď zažijú silné emócie, môžu sa správať prekvapivo a nevhodne.
Dobrou správou je, že ľudia s ADHD sú vďaka svojmu mysleniu neraz výbornými riešiteľmi problémov, majú množstvo energie a okolie ich môže vnímať ako zábavných.
Dyslexia
Dyslexia súvisí s nesprávnym čítaním, písaním alebo hovorením slov (napríklad prehadzovanie slabík). Môže zahŕňať chaos pri určovaní podobných písmen, ťažkosti s organizovaním slov do viet, problémy s osvojovaním si slovnej zásoby, s vyslovovaním slov, ale tiež problémy s dodržiavaním pokynov.
Na druhej strane ľudia s dyslexiou sú často výbornými mysliteľmi a ako kreatívci vynikajú vo vizuálnom – obrazovom, grafickom – spracovaní.
Ďalšie typy neurodivergencie zahŕňajú Tourettovu chorobu, dyspraxiu, synestéziu, dyskalkúliu, Downov syndróm, epilepsiu a niektoré chronické ochorenia duševného zdravia.
Ako zistíte, či ste neuroatypickým človekom?
Ak máte podozrenie, že uvažujete a správate sa inak ako väčšina ľudí, najdôveryhodnejším spôsobom, ako zistiť, či fungujete neurodivergentne, je odborná diagnostika.
U detí si túto inakosť najčastejšie všimnú rodičia, ktorí bojujú s problémami dieťaťa v bežnom živote, a to najmä po zaradení kolektívu. Avšak dnes je veľa ľudí diagnostikovaných až v dospelosti, pretože je podstatne väčšie povedomie o PAS ako pred pár rokmi.
Diagnostika nie je žiadny strašiak – naopak, pomôže nájsť spôsoby, ako fungovať v pracovnom prostredí či vo vzťahoch, a často pomáha vysvetliť veci, ktorým tieto osoby predtým nerozumeli. Prináša pochopenie toho, prečo a ako fungujú a ako s tým najlepšie pracovať. Navyše, existuje množstvo terapií, ktoré pomáhajú takýmto ľuďom fungovať bez problémov v spoločnosti.
Väčšina foriem neurodiverzity je vrodených – sú súčasťou vývoja a fungovania mozgu. Môžu k nej však viesť aj poranenia mozgu, mŕtvica či Alzheimerova choroba.
Koľko ľudí je „iných“?
Podľa amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) má poruchu autistického spektra 1 zo 44 osemročných detí. Je 4,2-krát častejšia u chlapcov ako u dievčat. Ďalšie informácie CDC hovoria, že približne 9,4 percenta všetkých detí je v určitom okamihu pred dosiahnutím dospelosti diagnostikovaných s ADHD. Dyslexia podľa Yale Center for Dyslexia and Creativity postihuje 20 percent populácie.
Aké je byť neurodivergentnými?
Každý jeden z nás – či sme neurotypickí, alebo naopak – je individuálnou, jedinečnou bytosťou. Na otázku, aké je byť odlišným od väčšiny, sa preto odpovedá len veľmi ťažko a jednoznačná odpoveď ani neexistuje.
Každý z nás prežíva svoj život inak a ovplyvňujú ho iné skúsenosti – bez ohľadu na to, či náš mozog funguje podobne ako u väčšiny ľudí alebo veľmi odlišne. Neurodiverzita nie je problém ani choroba, je to len iný spôsob fungovania, ktorý treba pochopiť a akceptovať.
Union zdravotná poisťovňa vám pravidelne prináša aj témy týkajúce sa duševného zdravia.
Autorka: Bc. Sabína Zavarská
Odbornú kontrolu zabezpečila Mgr. Alexandra Kaiser, klinická psychologička (znalkyňa v odbore psychológia, odvetvia – klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality).
Zdroje:
https://academic.oup.com/bmb/article/135/1/108/5913187
https://www.cdc.gov/mmwr/volumes/70/ss/ss7011a1.htm
https://www.cdc.gov/ncbddd/adhd/data.html
https://dyslexia.yale.edu/dyslexia/dyslexia-faq/
