Nízky krvný tlak: Môže byť hypotenzia nebezpečná?

Počuli ste už o tom, že ľudia s nízkym tlakom žijú dlhšie? Tak vedzte, že zovšeobecňovanie pri akejkoľvek zdravotnej odchýlke nie je namieste.

I keď častejšie počúvame o hrozbách vysokého tlaku, aj nízky tlak, odborne hypotenzia, nás môže nepríjemne prekvapiť.

Na druhej strane, nízky tlak väčšinou nie je nebezpečný. Navyše ho vieme oveľa ľahšie ovplyvniť, ako práve vysoký tlak.

Kedy je nízky tlak ozajstným problémom?

A kedy sa návšteve u lekára nevyhneme?

Hypotenzia – kedy hovoríme o nízkom tlaku?

Hypotenzia je lekársky termín pre tlak nižší ako 90/60. Nízky tlak väčšinou neznamená nič vážne, veď mnohí ho majú po celý život, ani o tom nevedia. Problematickejšie je, ak máme dlhodobo veľmi nízky tlak, alebo nám poklesne náhle.

Čo je to krvný tlak? A ako sa meria?

Pri meraní krvného tlaku sledujeme 2 dôležité hodnoty. Prvé číslo, to vyššie, znamená systolický tlak. Ide o tlak v tepnách v momente, keď srdce vypudí do tepien krv. Druhá hodnota predstavuje diastolický tlak, čo je tlak v tepnách medzi 2 údermi srdca.

Optimálny krvný tlak

Optimálny krvný tlak je približne 120/80 (systolický/diastolický). Pokiaľ je to o niečo menej, zdravému človeku to nespôsobuje žiadne problémy, takže sa nemusí nijako liečiť. Dlhodobé hodnoty nízkeho tlaku sú nebezpečnejšie u starších ľudí, keďže sa znižuje prietok krvi do srdca, mozgu a iných dôležitých orgánov.

Chronický, resp. náhly nízky tlak

Mnohí z nás žijú roky s chronickou hypotenziou, ani o tom netušia. Ak je totiž tlak vyrovnaný, „neskáče“, pričom nemáme žiadne fyzické ťažkosti, nemusíme sa ničoho obávať.

Problémy vznikajú najmä vtedy, ak krvný tlak poklesne náhle. Napríklad ak dlhšie stojíte na jednom mieste, mozog je nedokrvený, a tak sa môžu objaviť poruchy videnia, závraty, výnimočne mdloby. Tento typ nízkeho tlaku sa odborne volá neurálne sprostredkovaná hypotenzia.

K poklesu krvného tlaku prirodzene dochádza aj v prípade, že prechádzame z ľahu do sedu, alebo zo sedu do stoja. Tento druh poklesu tlaku sa nazýva ortostatická hypotenzia.

Ak máte často točenie hlavy, alebo aj odpadnete, poraďte sa s lekárom. Môže ísť o negatívne vplyvy liekov, ktoré pravidelne užívate, alebo o iný zdravotný problém.

Príznaky hypotenzie (nízkeho tlaku):

závraty, točenie hlavy,
tmavšie alebo rozmazané videnie,
slabosť, únava,
nevoľnosť,
studená, vlhká alebo bledá pokožka,
chvenie tela,
mdloby.

Diagnostika hypotenzie

Vyšetrenie u lekára sa začína obyčajným rozhovorom. Lekárovi poviete o svojich „nízkych tlakoch“, stravovaní, cvičení alebo užívaní liekov. Nezabudnite ho informovať aj o doplnkoch výživy alebo vitamínoch, ktoré momentálne užívate.

Keď spolu preberiete všetky aktuálne problémy, lekár si prezrie vašu zdravotnú históriu, urobí základné vyšetrenie, pošle vás na EKG, prípadne aj ECHO srdca. Takisto vám spraví krvné testy.

Keďže nízky tlak často súvisí s anémiou alebo nízkou hladinou cukru v krvi, lekár podľa výsledkov určí ďalšie testy.

Príčiny hypotenzie

Príčiny nízkeho krvného tlaku nie sú vždy jednoznačné. Zložitejšie stavy vyžadujú podrobnú, kvalitnú diagnostiku, resp. dlhodobejšie sledovanie. Napriek tomu – čo sú najčastejšie príčiny nízkeho tlaku? Kedy nám hrozí nízky tlak?

dehydratácia,
úpal,
vyčerpanosť,
opitosť,
tehotenstvo,
nedostatočná funkcia štítnej žľazy,
cukrovka, alebo nízka hladina cukru v krvi (hypoglykémia),
užívanie voľne predajných liekov (niektoré môžu znižovať tlak),
užívanie liekov na vysoký krvný tlak,
užívanie liekov na depresiu, či Parkinsonovu chorobu,
rozšírenie alebo dilatácia krvných ciev,
ochorenia pečene.

K najhorším príčinám nízkeho tlaku patrí vnútorné krvácanie, srdcová arytmia, alebo zástava srdca.

Kedy je nízky tlak nebezpečný?

Najmä vtedy, ak k poklesu došlo náhle. Napríklad ťažká dehydratácia, sprevádzaná zvracaním, hnačkami alebo horúčkou, výrazne znižuje krvný tlak. A toto sú ďalšie prípady:

veľká strata krvi (pri úraze, operácii),
sepsa (otrava krvi),
vysoká teplota, alebo (naopak) podchladenie,
ochorenie srdcového svalu,
ťažká alergická reakcia – anafylaxia.

Anafylaxia spôsobuje aj vážne problémy s dýchaním, a ak rýchlo neprivoláte alebo neposkytnete človeku pomoc, jeho život je v ohrození!

Existuje prevencia voči nízkemu tlaku alebo čo je dobré na nízky tlak?

Aj keď mnohé z toho, čo sme uviedli, vyznieva hrozivo, väčšinou sa z nízkeho tlaku vieme dostať aj sami, dokonca bez pomoci lekára. Ak je hypotenzia vaším takmer každodenným spoločníkom, pite veľa vody, o trochu viac soľte, no obmedzte alkohol. Okrem toho – pravidelne cvičte, alebo chodievajte na dlhšie prechádzky.

Pozor však na saunovanie!

Mnohým pomáha tiež káva, čierny, zelený čaj, alebo keď jedia viac ovocia a zeleniny. Dobrým pomocníkom sú aj kompresné pančuchy alebo podkolienky. Tie obmedzia prietok krvi do nôh, a tak sa krv drží viac v hornej časti tela, kde je to najdôležitejšie.

Kolísavý tlak

Ak v priebehu pár dní, či dokonca v rámci jedného dňa, máte nízky, ale aj vysoký krvný tlak, hovoríme o kolísavom krvnom tlaku. Vysoký krvný tlak, na rozdiel od toho nízkeho, má už aj jasné negatíva, napríklad vysoké riziko zlého cholesterolu v krvi.

Bez ohľadu na to, aký ste mali krvný tlak pred rokom, mali by ste poznať jeho aktuálne hodnoty. Tlak sa totiž mení nielen s pribúdajúcim vekom, ale aj kvôli iným faktorom, ako stres, nadváha/obezita, resp. hormonálne výkyvy.

Hoci zo zákona máte nárok na vyšetrenie cholesterolu len v 18. a 40. roku života, poistenci UNION ZP majú na toto vyšetrenie nárok každé 2 roky v rámci preventívnej prehliadky. Samozrejme, všetko je bezplatné.

Požiadajte svojho lekára, aby vám pravidelne kontroloval hladinu cholesterolu. Viac o nebezpečenstve cholesterolu a vašom nároku na vyšetrenie, si prečítate tu: Vysoký cholesterol a nárok na jeho vyšetrenie.

Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Jana Straková, praktická lekárka pre dospelých s atestáciou z endokrinológie, člen výboru Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.

Autor: Sabína Zavarská

Zdroje: