Pomočovanie u detí v noci, odborne enuréza, je téma veľmi náročná. Pomerne dlho bola tabuizovaná a nesie so sebou veľký sociálny a psychologický diskomfort.
Pre rodiča je to neustále prezliekanie posteľnej bielizne, pre dieťa najskôr hanba a pocit viny. Dieťa môže mať problémy s navštevovaním podujatí, kde sa spí mimo domova.
Močenie je riadené zložitými procesmi, ktoré naviac dozrievajú len postupne. Je preto prirodzené, že deti sa učia sociálnym návykom s pribúdajúcimi rokmi.
Do 5 rokov nie je problémom
Najskôr je to udržanie moču a stolice cez deň, postupne sa pridáva aj nočná kontinencia. Nie u každého dieťaťa je tento proces rovnaký. Vo všeobecnosti je možné povedať, že nočné pomočovanie sa do piatich rokov nepovažuje za problém, ale za fyziologický jav postupného dozrievania.
Rodič má však často pocit, že je v tomto probléme sám. Tu narážame na fakty, ktoré sú málo známe, teda že vo veku 5 rokov sa v noci pomočuje stále približne 15 % detí, vo veku 7 rokov 10 %, niekedy ale pomočovanie pretrváva až do dospelosti.
Toto číslo sa odhaduje niekde na úrovni 0,5 až 1 % ľudí. Ak sa rodič v detstve pomočoval, je oveľa pravdepodobnejšie, že jeho deťa sa bude tiež pomočovať.
Problém postupne ubúda s vekom aj bez liečby, avšak existuje možnosť, že u konkrétneho pacienta bude problém napriek adekvátnej liečbe pokračovať aj v dospelosti.
Alarmujúcim faktom však je, že hoci je problém častý a nie je zavinený dieťaťom samotným, až jedna tretina týchto detí je trestaná, niektoré deti sú dokonca týrané.
Presný dôvod ťažkostí nie je stále objasnený, do procesu vstupujú rôzne premenné. Predpokladá sa, že ide o nepomer medzi tvorbou moču a kapacitou močového mechúra.
U niektorých pacientov je nižšie vylučovanie antidiuretického hormónu, ktorý zabezpečuje nižšiu tvorbu moču v nočných hodinách.
Tvrdý spánok sa rovnako považuje za príčinu ťažkostí (hoci táto hypotéza nebola nikdy dostatočne preukázaná), pravdepodobnejšia je hypotéza o nezrelosti nervového systému.
Podrobná diagnostika
Ako už bolo spomínané, nočné pomočovanie považujeme za problematické po piatom roku života. Potrebné je však rozdeliť si pomočovanie na viacero skupín. Je dôležité odlíšiť, či je pomočovanie primárne, teda dieťa nikdy nemalo tzv. suché obdobie, pomočuje sa neustále od narodenia.
Druhou skupinou sú deti, ktoré už suché obdobie mali, teda mali obdobie, keď sa najmenej pol roka v noci nepomočovali. Sú to pacienti s tzv. sekundárnou enurézou.
Zvyčajne je spôsobená stresovou situáciou (rozvod rodičov, narodenie mladšieho súrodenca…), ale na vine môže byť aj infekcia. Riešenie problému v tomto prípade treba hľadať u psychológa, prípadne vyriešením infekcie močového mechúra.
Pacienti, ktorí sa pomočujú aj cez deň, nespadajú do tejto skupiny. U nich je dôležité vyriešiť problém s denným pomočovaním.
V diagnostike ochorenia je veľmi dôležitá anamnéza pacienta, teda všetky údaje, ktoré s ochorením súvisia. Lekár sa pýta na všetky potrebné informácie, často sa k tomuto využívajú rôzne dotazníky, kde na základe jednoduchých otázok zistíme priebeh ochorenia.
Pomôžu nám vylúčiť už spomínaných pacientov, ktorých problém je iný (pomočujú sa aj cez deň, majú sekundárny problém, trpia zápchou…).
Veľmi dôležitým aspektom je aj takzvaný mikčný diár alebo denník močenia, do ktorého rodič minimálne 2 dni zaznamenáva všetky údaje, ktoré s močením súvisia. Kedy a koľko dieťa močilo, či došlo k pocikaniu počas spánku, ale aj mimo neho, príjem tekutín.
Lekár dieťa vyšetrí, aby vylúčil iné ochorenia, ktoré môžu viesť k nočnému pomočovaniu, urobí rozbor moču, ktorý rovnako môže odhaliť problém, ktorý vedie k tomuto stavu (infekcia, diabetes…).
Primárna enuréza
Do kompetencie urológov patrí dieťa s primárnou nočnou enurézou, teda s nočným pomočovaním, ktoré pretrváva nepretržite od narodenia a nemá organický podklad. To znamená, že pacient nemá neurologické ani urologické ochorenie, ani iné ochorenie, ktoré môže viesť k únikom moču.
Už sme spomenuli, že pacientov s nočným pomočovaním postupne ubúda s pribúdajúcim vekom. Je teda možné zvoliť vyčkávaciu taktiku so zavedením takzvaných režimových opatrení, ktoré u mnohých pacientov fungujú. Na začiatok je veľmi dôležité pochopiť, že problém je bežný a nie ste v tom sami.
Základné pravidlá sú netrestanie dieťaťa ani obviňovanie, či už zo strany rodiča, ale aj súrodencov. Je vhodné viesť si denník suchých nocí, kedy si dieťa do kalendára alebo tabuľky značí suché noci. Tento proces by mal byť sprevádzaný pochvalou od rodiča. Naopak noci, kedy sa dieťa pociká, sa nezapisujú, akoby ani neexistovali.
U niektorých detí je nutné upraviť príjem tekutín. Dieťa má prijímať nesladené nápoje. Dôležité je, aby bol príjem tekutín vyšší v prvej polovici dňa a k večeru sa postupne znižuje, vhodné je už hodinu pred spaním tekutiny neprijímať.
Pomerne častým problémom je, že dieťa v dopoludňajších hodinách prijíma len malé množstvo tekutín a následne to dobieha popoludní, čo vedie aj k vyššiemu výdaju moču.
Aj vyšší príjem bielkovín alebo solí vo večerných hodinách nie je vhodný, nakoľko tieto môžu tiež zvýšiť nočnú produkciu moču.
Zdanlivo samozrejmou súčasťou režimových opatrení je aj kompletné vyprázdnenie močového mechúra pred spánkom. Tieto opatrenia nám zvyčajne vystačia v prvej časti liečby, niektorí odborníci odporúčajú režimové opatrenia do veku 6 až 7 rokov.
Tip od nás
Zaujal vás článok? Prečítajte si aj o dennom pocikávaní detí.
Lieky alebo enuretický alarm
Pokiaľ však zmena návykov nezaberá, dieťa sa stále pomočuje a ťažkosti vedú k výraznému diskomfortu, prichádzajú na rad špecifické liečebné metódy.
Štúdie potvrdili dva druhy liečby, ktoré preukázateľne zaberajú v liečbe nočného pomočovania. Je to liek Desmopresín a enuretický alarm. Lekár zhodnotí, ktorá z týchto možností by mala byť pre daného pacienta vhodnejšia.
Enuretický alarm je metóda, ktorá sa používa už od roku 1938, najviac je využívaná v severských krajinách. Mechanizmus jeho pôsobenia nie je úplne objasnený, predpokladá sa reflexné ovplyvnenie kapacity močového mechúra. Dieťa má v bielizni senzor vlhkosti, ktorý spustí alarm vždy, keď dieťa v noci začne močiť. Močenie sa preruší a dieťa pokračuje na toalete.
Výsledok nie je okamžitý a nastupuje zhruba o 8 až 12 týždňov. Liečba sa prerušuje, až keď je dieťa bez pomočenia 14 po sebe nasledujúcich nocí. Najväčšou nevýhodou je náročnosť metódy v počiatočnom období, má však najlepšie potvrdenú účinnosť.
Desmopresín je náhrada antidiuretického hormónu, ktorý znižuje tvorbu moču v noci. Jeho účinok závisí od podávania. Je nutné ho užiť každý večer zhruba hodinu pred spaním a následne už neprijímať tekutiny, lebo by mohlo dôjsť k nežiaducim účinkom.
Efekt nastupuje postupne. Ak sa stav nezlepší ani po 4 až 6 týždňoch, liečba sa považuje za neefektívnu (zníženie počtu mokrých nocí). V prípade, že liečba zabrala, vysadzuje sa len postupne, lebo náhle prerušenie liečby môže viesť k návratu ťažkostí. U niektorých pacientov je ešte možné zvažovať aj iné lieky, ktoré však nemajú dostatočne potvrdenú účinnosť liečby.
Na záver chcem zdôrazniť, že problematika nočného pomočovania je veľmi rozšírená a jej riešenie je behom na dlhú trať. V žiadnom prípade to však nie je chyba vášho dieťaťa, práve jeho podporou mu zabezpečíme správny psychický vývoj a sebahodnotenie.
Autorka: MUDr. Petra Ďubjaková
Lekárka v odbore detská urológia. Štúdium ukončila v roku 2009 na LF UK Bratislava v odbore Všeobecné lekárstvo, od roku 2009 pracovala na Klinike pediatrickej urológie NÚDCH Bratislava. V roku 2014 úspešne absolvovala kvalifikačnú atestáciu v odbore Urológia a od roku 2015 sa stala súčasťou tímu lekárov kliniky Centrum Kramáre, spol. s r.o. Svoje vedomosti si rozšírila aj na zahraničnej staži v Londýne (Great Ormond Street Hospital) na Salzburg seminars pre doktorov v odbore pediatrická urológia. V súčasnosti je maminou na plný úväzok.
