Hranične nezrelí novorodenci sú novorodeniatka, ktoré sa hmotnosťou a dĺžkou takmer nelíšia od svojich rovesníkov narodených v termíne a častokrát vážia viac ako 2500 g.
Ich orgány však nie sú dostatočne zrelé, preto majú vyšší výskyt komplikácií po narodení a zasluhujú si zvýšenú pozornosť a starostlivosť zo strany rodičov aj zo strany zdravotníkov.
V literatúre sa často stretávame s ich označením ako „novorodenci neskoro predčasne narodení“ (z anglickej terminológie „late preterm infants“) alebo ako „novorodenci takmer donosení“ (z anglickej literatúry „near term infants“).
Za hranične nezrelých sú považovaní novorodenci narodení medzi 34+0 až 36+6 týždňom tehotenstva. Ich výskyt je pomerne vysoký, tvoria cca 70 až 80 percent všetkých predčasne narodených detí.
S nami získate na bábätko zľavy vo výške viac ako 450 €. Získajte zľavu na plienky Pampers, vybrané produkty HiPP, na kurz plávania alebo na monitor dychu.
Prečo sa niektoré deti rozhodnú narodiť pred hranicou zrelosti?
Na túto otázku nie je jednoznačná odpoveď, príčiny sú zväčša komplexné a multifaktoriálne. V 50 až 75 percentách prípadov dôjde k nástupu predčasnej kontrakčnej činnosti a/alebo spontánnemu predčasnému odtoku plodovej vody.
K ďalším rizikovým faktorom patrí skracovanie krčka maternice, viacplodová tehotnosť, zápalové/infekčné komplikácie, stres počas gravidity či anomálie maternice, placenty a plodu.
Tehotenská hypertenzia a preeklampsia sú jedným z najzávažnejších rizikových faktorov a majú významný podiel na pôrodoch pred 37. týždňom tehotenstva.
Aké sú zdravotné komplikácie hranične nezrelých novorodencov?
Bábätká narodené medzi 34. a 36. týždňom majú po narodení šesť až sedemnásobne zvýšené riziko komplikácií v porovnaní s novorodencami narodenými v termíne. Toto riziko je 10 až 14-krát vyššie, ak sa k tomu pridružia ďalšie rizikové faktory ako vysoký krvný tlak u matky, tehotenská cukrovka, krvácanie pred pôrodom, infekcie, a i.
Hranične nezrelé deti bývajú po pôrode termolabilné, môžu mať problémy z hľadiska dýchania, cirkulácie a príjmu stravy. Často trpia hypoglykémiou (nízkou hodnotou krvného cukru), novorodeneckou žltačkou a infekčnými komplikáciami.
Termoregulácia
Hranične nezrelé deti majú veľký pomer povrchu tela vzhľadom k hmotnosti, nezrelú kožu, znížené množstvo hnedého a bieleho tuku, nedostatočnú termogenézu (tvorbu tepla) a kompenzačné mechanizmy, v dôsledku čoho sú po narodení v porovnaní s donosenými novorodencami vystavené chladovému stresu a majú tendenciu sa podchladzovať.
Chladový stres následne zhoršuje popôrodnú adaptáciu, zvyšuje nároky na energiu a kyslík, preto je potrebné týmto deťom zabezpečiť dostatočný teplotný komfort v priebehu prvých dní a týždňov života.
Problémy dýchania a cirkulácie
Asi tretina týchto bábätiek má dýchacie problémy. K najčastejším a najzávažnejším komplikáciám hranične nezrelých novorodencov patrí syndróm dychovej tiesne. Je spôsobený nedostatkom látky zvanej surfaktant v pľúcnych mechúrikoch.
Surfaktant zabraňuje kolapsu pľúc. Začína sa tvoriť zhruba od 24. týždňa tehotenstva a jeho dostatočné množstvo sa nachádza v pľúcach až okolo termínu pôrodu.
Čím je bábätko nezrelšie, tým menej tejto substancie pľúca obsahujú a tým je náchylnejšie na rozvoj syndrómu dychovej tiesne. Aby sa zabránilo závažným formám tohto ochorenia, mamičkám sa pri hroziacom predčasnom pôrode pred 34. týždňom tehotenstva podávajú kortikoidy, ktoré napomáhajú dozrievaniu pľúc
bábätka.
Syndróm dychovej tiesne sa prejavuje namáhavým, zrýchleným a úsilným dýchaním, nedostatočným okysličovaním tkanív a typickým röntgenologickým obrazom. Takéto deti vyžadujú starostlivosť na jednotke intenzívnej starostlivosti. Pri miernych prejavoch sa v liečbe uplatňuje respiračná podpora a kyslíková liečba, pri závažnejších formách je potrebná umelá pľúcna ventilácia a podanie surfaktantu živočíšneho pôvodu do pľúc.
Mnohé z ľahko predčasne narodených detí majú dýchacie ťažkosti v súvislosti s oneskoreným vstrebávaním fetálnej (plodovej) tekutiny z pľúc. Tento stav nazývame termínom prechodné tachypnoe novorodencov (prechodne zrýchlené dýchanie).
Klinický obraz je podobný ako pri syndróme dychovej tiesne, ale nie je taký dramatický. Väčšina novorodencov vyžaduje dychovú podporu a kyslíkovú liečbu, s tým rozdielom, že príznaky sú mierne a zväčša odznejú do 48 hodín.
K ďalším komplikáciám z hľadiska dýchania patria apnoické pauzy a epizódy hypoxémie (nedostatočného okysličenia tkanív). Pravdepodobne súvisia s nezrelosťou receptorov v pľúcach, nezrelosťou centrálneho nervového systému a zníženým svalovým napätím v horných dýchacích cestách. Ohrozujú novorodencov hlavne počas spánku.
Klinický stav hranične nedonoseného novorodenca môže komplikovať aj oneskorené uzatváranie artériového duktu (pozn. fetálny skrat medzi aortou a pľúcnicou) v dôsledku nezrelého srdcovocievneho systému.
Problémy s príjmom stravy
Ťažkosti s kŕmením sú v skupine hranične nezrelých novorodencov pomerne časté. Súvisia s nedostatočnou koordináciou dýchania, sania a prehĺtania, spomaleným vyprázdňovaním žalúdka a spomalenou pohyblivosťou čreva.
Problematické býva aj dojčenie. Tieto deti sú často spavejšie, nevládzu piť, menej sa hlásia o jedlo. S cieľom prevencie slabého prospievania a dehydratácie je potrebné ich častejšie budiť na dojčenie a v prípade nedostatočného pitia z prsníka dokrmovať odsatým materským mliekom alebo umelou mliečnou výživou.
Novorodenecká žltačka
Nezrelosť je jedným z rizikových faktorov novorodeneckej žltačky. Tá je, podobne ako u donosených novorodencov, spôsobená zvýšeným rozpadom červených krviniek, nezrelosťou pečeňových enzýmov, ktoré sú zodpovedné za spracovanie žltého farbiva – bilirubínu a nezrelým vylučovaním.
Žltačka býva u nich zväčša najvýraznejšia 5. až 7. deň života a pretrváva dlhšiu dobu v porovnaní s deťmi narodenými v termíne. K rizikovým faktorom patrí aj slabé pitie a nedostatočný príjem stravy. Liečba fototerapiou je u nich potrebná už pri nižších hodnotách bilirubínu ako u donosených novorodencov.
Hypoglykémia (nízka hodnota krvného cukru)
Hranične nezrelí novorodenci sú trojnásobne viac ohrození hypoglykémiou v porovnaní s donosenými novorodencami. Medzi predispozujúce faktory patria: nízke zásoby glykogénu, nezrelosť enzýmov, neadekvátny príjem stravy, chladový stres, a i.
Nezrelý imunitný systém
K významnému prenosu materských IgG protilátok cez placentu dochádza od 36. týždňa tehotenstva, preto majú skôr narodení novorodenci zníženú obranyschopnosť voči infekciám a sú v zvýšenom riziku infekčných komplikácií.
Dlhodobé sledovanie psychomotorického vývoja
Počas vnútromaternicového vývoja mozog rapídne narastie práve ku koncu tehotenstva, t.j. medzi 34. až 40. týždňom. Mozgová kôra sa takmer zdvojnásobí a mozog plodu v 34. týždni váži cca 65 percent váhy mozgu termínového novorodenca.
Preto je mozog týchto detí zraniteľnejší voči poškodeniu. Podľa niekoľkých porovnávacích štúdií majú hranične nezrelí novorodenci zvýšené riziko porúch správania, učenia, oneskorený vývoj reči a psychomotoriky v porovnaní s rovesníkmi narodenými v termíne.
Hranične nezrelí novorodenci bývajú po narodení hospitalizovaní dlhšie ako novorodenci narodení v termíne. Podmienkou prepustenia do domácej starostlivosti je zvládnutie starostlivosti o novorodenca zo strany rodičov, dobrý klinický stav a pravidelné hmotnostné prírastky u dieťaťa.
Pred prepustením musia byť rodičia poučení o možných komplikáciách (zvýraznená novorodencká žltačka, problémy s kŕmením, dehydratácia) a ich včasnom rozpoznaní.
Tip od nás
Prečítajte si aj článok 3 základné otázky o dojčení, ktoré trápia každú mamičku.
Čo nasleduje po prepustení z pôrodnice?
Starostlivosť po prepustení z nemocnice je v rukách rodičov a všeobecných lekárov pre deti a dorast. Sledovanie týchto detí má svoje špecifiká s cieľom včasného odhalenia možných komplikácií. Hlavne prvé dni a týždne po prepustení by mali byť častejšie návštevy u pediatra samozrejmosťou.
Od rodičov sa očakáva, aby dbali na dostatočnú výživu novorodenca, ideálne materským mliekom. Ak dieťa nevládze piť dostatočné dávky mlieka z prsníka, je potrebné ho dokrmovať odsatým materským mliekom alebo umelou mliečnou výživou.
Primeraná výživa je dôležitá v prevencii dehydratácie a zvýraznenia novorodeneckej žltačky. Pri dostatočnom množstve vypitého mlieka by sa mali hmotnostné prírastky zvyšovať v priemere o 150 až 250 g za týždeň. Materské mlieko je ideálne nielen z hľadiska výživy, ale aj ochrany pred infekciami.
V rámci prevencie SIDS (syndróm náhleho úmrtia dojčiat) je v prvých týždňoch a mesiacoch optimálne používať u novorodenca monitor dychu.
Väčšina hranične nezrelých novorodencov rýchlo rastie, napreduje a hravo dobehne svojich donosených rovesníkov. Napriek tomu je potrebné vedieť o špecifikách tejto skupiny predčasne narodených detí a možných komplikáciách, ktorým sa dá pri správnej starostlivosti predchádzať.
Autorka: MUDr. Miroslava Palonder
Som pediatrička-neonatologička a matka 16-ročných dvojičiek. Jedenásť rokov som pracovala na novorodeneckej klinike v Detskej nemocnici v Košiciach. Od roku 2011 pracujem ako neonatologička v jednej z bratislavských pôrodníc. Absolvovala som odborné stáže v Grazi, v Prahe a Salzburské semináre pre lekárov v odbore Maternal and Infant Health. Svoju vysnívanú prácu beriem zaroveň ako poslanie a pristupujem k nej s veľkým rešpektom. Je nádherné vítať nových človiečikov a pomáhať im pri ich prvých životných krokoch. Vo voľnom čase rada relaxujem v prírode, milujem svoju rodinu, knihy a hudbu.
