Od prvých slov až po zdatného rečníka. Ako sa vyvíja reč dieťaťa medzi prvým a tretím rokom života?

V čase, keď sa blíži prvý rôčik vášho syna alebo dcéry, sa môžete tešiť na to, že v reči vášho dieťatka sa pravdepodobne objavia prvé detské slová. Tesne pred alebo po 12. mesiaci totiž zvyčajne dieťa tvorí jedno až šestnásť prvých slov. Tieto slová väčšinou odrážajú kľúčové slová, ktoré opakovane používajú blízki príbuzní v komunikácii s ním.

Medzi prvými slovami sa najčastejšie vyskytujú slabiky, skratky prvých slov či novotvary. Pod novotvarmi rozumieme zvuky, ktorými dieťa jednoznačne pomenováva predmety alebo činnosti, no nemusia sa zvukovo podobať slovám, ktoré používajú dospelí (kiki – kľúče, gogo – pero). Postupne sa bude zvuková stránka týchto slov meniť a viac podobať slovám, aké používajú dospelí. Rodičia si často myslia, že slovná zásoba ich dieťaťa je malá práve preto, lebo takéto slabiky a zvuky ešte za slová nepočítajú.

Aj citoslovcia sa počítajú

V skupine prvých slov sa tiež často vyskytujú citoslovcia ako hau, mú či bé. Medzi prvé zvuky reči, ktoré sa dieťa učí vyslovovať, patria samohlásky A, O, U, E a I, a zo spoluhlások sú to predovšetkým P, B, M a T. Z týchto zvukov dieťa zvyčajne skladá prvé slová. Zvuky, ktorými dieťa vstupuje do komunikácie, úzko súvisia nielen s motorikou dieťaťa, jeho zmyslovým vnímaním, ale predovšetkým s jeho mentálnym (kognitívnym) vývinom.

V tejto súvislosti logopedičky poukazujú na zaujímavosť vo vývine detskej reči a hovoria, že v období prvých slov dieťa prechádza fázou, kedy označuje viaceré veci rovnakým slovom. Napríklad použije slovo „kako“ na všetko, čo je špinavé, nečisté a zakázané – keď sa vykaká do plienky, ale aj keď vidí mláku, blato či dokonca kôstku v marhuli. Slovom „žiži“ pomenuje akýkoľvek zdroj svetla a tepla – lampu, rúru na pečenie, radiátor i baterku. Havom môže označovať každé chlpaté zviera, ktoré má chvost (teda i mačku alebo ovečku). Postupne sa však dostáva do fázy, v ktorej majú pre každú jednu vec jedinečné pomenovanie.

Obdobie od 18. do 24. mesiaca: Daj bábu alebo zrod dvojslovných výpovedí

Na začiatku 18. mesiaca dieťa tvorí približne 50 slov a asi 15 rôznych gest. Tieto slová a gestá rôzne kombinuje. Vyzerá to napríklad tak, že povie mama a ukáže na mamu. Môže tiež spájať slovo a gesto, pričom každé z nich má iný význam, napríklad povie daj a ukáže na čajík. Prvé spájanie dvoch slov do jednej výpovede môže rodič očakávať už medzi 16. a 20. mesiacom, keď jeho dieťa povie napríklad spojenie mama, daj! Ide o ďalší dôležitý medzník vo vývine reči dieťaťa. Keďže slovná zásoba stále viac a viac narastá, dieťatko v tomto období začína produkovať tiež prvé gramatické štruktúry, čiže rôzne ohýba vyslovované slová.

Medzi prvými gramatickými javmi, ktoré sa objavujú počas rečového vývinu, je akuzatív vyjadrený bez predložky. Spoznáte ho napríklad tak, že dieťa povie slovo bába v tvare (daj) „bábu“. Taktiež môžete očakávať, že sa objaví inštrumentál jednotného čísla, napríklad v podobe slov – lyžičkou, autom, pusou. Rovnako sa začína objavovať ohýbanie slovies. Možno u dieťaťa spozorujete vyjadrovanie rozkazovacieho spôsobu – poď!, a tak je to vývinovo správne. Tiež môžete očakávať vyjadrovanie 3. osoby jednotného čísla, napríklad v podobe slova „ide“. Postupne dieťa vyjadruje 3. osobu množného čísla a až neskôr sa môžete tešiť na to, že začne hovoriť o sebe v prvej osobe – idem, papám. Najčastejšie vyjadrovaným prvým slovesom u slovensky hovoriacich detí býva sloveso „dať“, často práve v podobe rozkazu „daj!“.

V období dvojslovných výpovedí sa prvýkrát objavuje tiež otázka typu kde je? Aj keď sa dieťaťu rozširuje slovná zásoba, výslovnosť jednotlivých slov je často zjednodušená a dlhé slová dieťa skracuje. Často vynecháva isté hlásky, napríklad nepovie sloník, ale povie soník a pod.

Tak ako sa rozvíja reč dieťaťa, skvalitňuje sa aj úroveň porozumenia. Okolo 24. mesiaca rozumie dieťa už približne 530 slovám. Keď ho požiadate, ukáže vám, kde má nos, oči či bruško a rozumie aj abstraktným výrazom ako veľký, studený alebo ťažký.

Obdobie od 24. do 30. mesiaca: Zametačka, lakovačka a obdobie viacslovných výpovedí

Bába spala. Aj takéto vety môžu zaznieť z úst detí po druhom roku ich života, keďže je to obdobie, kedy sa objavuje minulý čas slovies. Ak dieťa vo svojej výpovedi použije sloveso, môžete sa tešiť tiež na to, že okolo druhého roku sa vám začne prihovárať spôsobom – spíš, spievaš, ideš, čím vlastne vyjadrí druhú osobu slovies. Súčasne si deti osvojujú predložky ako na, do, s či v. Podstatné mená dieťa skloňuje stále rozmanitejšie a do 30. mesiaca môžete očakávať vyjadrenie príkladu každého pádu. Okrem akuzatívu a inštrumentálu teda dieťa postupne produkuje rôzne slová v datíve, genitíve a v lokáli. Otázkou „Čo je to?“ sa dieťa nepýta len na meno veci. Okrem samotného názvu konkrétneho predmetu ho zaujíma i jeho zmysel.

Tip od nás

Chce počuť načo to je, ako to funguje, čo sa s tým robí. A hneď všetko aj vyskúšať. Práve zvedavosť buduje jeho aktívnu slovnú zásobu.

Niekedy nás dieťa prekvapí i vymysleným slovíčkom – „zametačka“ je metla, „hudriak“ je moriak, slovom „strelník“ označí poľovníka. Neskôr sa dieťa začína pýtať na osoby – „Kto je to?“, ale i na udalosti – „Čo (sa) stalo?“. Po prvýkrát sa začína vyjadrovať k blízkej budúcnosti (poletíme, zamiešam, idem plávať). V reči sa objavujú slová súvisiace s časom (teraz, potom, včera). Medzi novými slovami sú prídavné mená (veľký, malý, zlé, čisté, mokré). V spoločenskej konverzácii začína používať „čarovné slovíčka“, zdvorilostné frázy (ďakujem, páči, prepáč).

Nielen v produkcii dominuje rozvoj gramatiky, ale podobný jav sledujeme aj v porozumení. Dieťa rozlišuje významy slov práve na základe ich malých rozdielov. Takým malým rozdielom môže byť napríklad koncovka slova. Je totiž rozdiel medzi slovom topánka a topánky, a to práve v množstve, čomu dieťatko začína rozumieť. Postupne dieťa rozumie aj zložitejším inštrukciám alebo príkazom.

„Napríklad, ak poviete dieťaťu „Vezmi autíčko a daj ho pod koberec,“ mladšie dieťa ho dá automaticky na koberec, keďže to vyplýva z jeho skúsenosti – hráva sa tak, že autíčkami po koberci jazdí. Staršie, dvaapolročné dieťa však túto úlohu vie splniť správne, pretože dokáže vnímať drobné rozdiely v reči, akými sú predpony, prípony a predložky,“ vysvetľujú Svetlana Kapalková a jej kolegyne.

Obdobie od 30. do 36. mesiaca: Pôjdem na hojdu, a potom na zmuzlinku

Medzi druhým a tretím rokom slovná zásoba dramaticky narastá. Kým priemerné dvojročné dieťa používa okolo 300 slov, dvaapolročné dieťa už vie povedať asi 520 slov. Tieto slová spája nielen do dvoj- ale aj troj- či štvorslovných viet. Po 30. mesiaci začína dieťa produkovať tiež prvé zložené vety – súvetia, kde vlastne vyjadruje zložitejšie vzťahy medzi dvomi slovesami. Z toho vyplýva, že v reči sa objavia spojky. Prvé, ktoré spozorujete, budú pravdepodobne spojky a, ale, a potom, keď – tak, že a mnohé iné.

Niečo sa vám v reči dieťaťa nepozdáva?

Tatinko spá – obdobie vývinových dysgramatizmov

Povie vaše dieťa „koni“ namiesto „kone“ a „povedaj“ namiesto „povedz“? Nezľaknite sa, ak v tomto období netvorí gramatiku úplne správne. Odborníčky popisujú, že takéto „dysgramatizmy“ sú v tomto veku úplne normálne a dokonca sa objavujú príležitostne aj u starších detí, najmä ak ohýbajú menej známe slovo. Dieťa v čase, keď sa oboznamuje s gramatickým systémom jazyka, spočiatku veľmi dôsledne uplatňuje nejaké gramatické pravidlo. Napríklad často dieťa počuje a používa slová „daj“, „hľadaj“, „hádaj“ a podľa nich ohýba aj ďalšie slovesá – „povedaj“, „ukázaj“… Množné číslo slov sa najčastejšie tvorí príponou i/ y – balóny, deti, hračky, báby, preto povie „koni“ namiesto „kone“ alebo „ľudi“.

Logopedičky zdôrazňujú, že po hranicu 4. roku je to normálne a ide v podstate o pozitívny fakt, že dieťa o jazyku vlastne premýšľa. Ak však deti tvoria dysgramatické slová často, dané formy sa nemenia ani po čase, keď dieťaťu modelujeme správnu odpoveď, a zvyčajne dysgramatické tvary slov vznikajú alebo ich tvorí viacerými spôsobmi (nie sú stále rovnaké) môže sa jednať o prejav vývinovej jazykovej poruchy, kde je potrebné radšej vyhľadať odborníka.

Milá mamina, k tejto téme pripravujeme aj špeciálne online testy! Zaregistruj sa a budeš medzi prvými, ktorí o ich zverejnení budú vedieť 🙂

Daj daj daj mi džúsik: obdobie vývinových neplynulostí

Vplyvom prudkého tempa vo vývine reči, ktoré umožňuje dieťaťu povedať oveľa viac ako predtým, sa stáva, že sa u dieťaťa začnú vyskytovať neplynulosti. Môže napr. opakovať viackrát jednu slabiku alebo slovo (Mo-mo-mo-moja maminka príde. Moja moja moja maminka príde). Alebo zamení slovo či spojenie s tým, že zmysel povedaného ostáva rovnaký. Napríklad chce povedať „Dnes sme boli zo škôlky na divadelnom predstavení“, ale povie „Dnes sme boli zo škôlky… videli divadlo.“, lebo je to preň ľahšie.

Aj keď tieto ťažkosti pripomínajú zajakavosť, sú sprievodným javom vývinu reči. Spomeňte si, ako dieťa začínalo chodiť – občas sa potklo, zakoplo, spadlo, poskočilo. Podobne to vyzerá v reči. Niečo zopakuje, opraví, urobí pauzu, vsunie hlásku či slovo. Dôležitým rozdielom medzi vývinovou neplynulosťou a skutočnou zajakavosťou je doba trvania. Odborníčky zdôrazňujú, že vývinová neplynulosť by nemala trvať dlhšie ako 6 mesiacov. Ak však máte akékoľvek pochybnosti ohľadom vývinu reči svojho dieťatka, netreba sa báť kontaktovať logopéda.

Orientačné medzníky vo vývine reči

Ak rozmýšľate, či prebieha vývin reči tak, ako by mal, ponúkame vám stručný prehľad toho, čo očakávať vo vývine reči dieťaťa od jedného do troch rokov.

V období od 12 do 18 mesiacov

V období od 18 do 24 mesiacov

začína predstierať, že jeden predmet predstavuje iný predmet (palička je lyžička, sveter je vankúš)
používa 50 – 70 slov
začína spájať slová do dvojslovných a trojslovných viet (mama daj, bába hajá, tati poď tu)
pýta sa jednoduché otázky (kde je?)
používa prvú gramatiku (množné číslo, rozkazovací spôsob, minulý čas)
rozumie asi 100 slovám

V období od 24 do 30 mesiacov používa 300 slov

vyjadruje sa v rozvitých vetách (3 až 5-slovných)
odpovedá na otázky (Čo je to? Kde je auto? Čo robíš?)
používa predložky (v, na, do), zámená (ja, ty, my)
skloňuje podstatné mená (napr. mame, tatovi)
rozumie, keď hovoríte o veciach, ktoré sa stali v minulosti alebo sa stanú v budúcnosti
objavujú sa prvé súvetia so spojkami (a)

V období od 30 do 36 mesiacov

hrá sa v prítomnosti iných detí so spoločnými hračkami, zatiaľ skôr vedľa nich
vie predstierať (napr. predstiera, že mieša polievku)
používa 600 - 1000 slov
používa spojky (a, že, ktorý, alebo, lebo)
rozumie trojslovným príkazom
v reči sa objavujú prvé súvislé prerozprávania zážitkov dieťaťa alebo jednoduchých príbehov

Zdroje

Horňáková, K., Kapalková, S., Mikulajová, M. (2005). Kniha o detskej reči. Bratislava: Slniečko.
Kapalková, S. (2016). Vývin jazykových schopností detí v ranom veku. In Logopedická propedeutika (s. 105-128). Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave.
Inštitút detskej reči. (n.d.). Problémy s vývinom reči. Dostupné z detskarec.sk