Operácia kolenného kĺbu: Čo vás čaká?

Kolenné kĺby sú najviac zaťažované

Operáciu kolenného kĺbu podstupujú najčastejšie pacienti nad 60 rokov. Samozrejme, niekedy sú to aj mladší ľudí, neraz športovci. 

Pre väčšinu ľudí je hlavnou motiváciou znovunadobudnutie samostatnosti. Veľmi sa tešia na chvíľu, keď nebudú viac odkázaní na pomoc okolia.

Výhody operácie sú nespochybniteľné – väčšia pohyblivosť, chôdza bez bolesti, ako sme to nezažili už roky. 

2 hlavné typy operácie kolenného kĺbu

• Čiastočná (polovičná) výmena kolenného kĺbu – je to menšia operácia, keď vám nahradia len jednu stranu kĺbu. Z tejto operácie sa rýchlejšie zotavíte, ale zvyčajne je po čase nutná celková výmena kolena.

• Celková výmena kolena – vymenia vám obe strany kolenného kĺbu, takže celé koleno. Zotavenie trvá dlhšie, ale je to trvalé riešenie.

Ľudia nad 60 rokov často potrebujú výmenu celého kĺbu. Čiastočnú náhradu kolena podstupujú najmä ľudia od 55 do 64 rokov. Lekári rátajú s tým, že im kĺby upravia pri ďalšej operácii, približne po 5 – 10 rokoch. 

Ak má pacient nad 80 rokov, operácia kĺbov je riziková. Máloktorý lekár ju v tomto veku odporučí.

Najčastejšie dôvody pre operáciu kolena

Výmena kolenného kĺbu vás pravdepodobne neminie, ak máte poškodený alebo opotrebovaný kĺb. Prejavuje sa to bolesťami pri pohybe, ale aj počas odpočinku, resp. celkovo zníženou pohyblivosťou. 

Lekári odporúčajú výmenu kolenného kĺbu najmä pri osteoartróze. No existujú aj ďalšie chronické stavy, ktoré poškodzujú kolená:

• reumatoidná artritída,

• hemofília,

• dna,

• poruchy neobvyklého rastu kostí,

• odumretie tkaniva – kvôli poškodenému zásobovaniu krvou,

• rôzne poranenia,

• deformity – spojené s bolesťou a stratou chrupavky.

Kedy vám lekár odporučí operáciu?

Operácia nie je liečbou prvej línie, práve naopak – prichádza do úvahy až nakoniec. Lekár vám ju navrhne zvyčajne až vtedy, keď iné metódy nezaberú (fyzioterapia, steroidy a podobne). Takisto  prihliada na to, ako sa cítite. Zákrok vám odporučí hlavne vtedy, ak pociťujete:

• silnú bolesť (napríklad v spánku),

• stuhnutosť v kolennom kĺbe, 

• zníženú pohyblivosť,

• opuchy,

• depresiu kvôli bolesti a zníženej mobilite.

V prípade, že sa vám už nedarí nakupovať, stúpať do schodoch, vystupovať z kúpeľa, pridá sa k tomu práceneschopnosť, či problémy v partnerskom alebo spoločenskom živote, operácia bude najlepším riešením.

Iné typy chirurgickej pomoci

Lekári sa snažia hľadať všetky možnosti liečby, aj vzhľadom na váš zdravotný stav. Nebuďte teda prekvapení, ak vám odporučia napríklad:

• artroskopické vymývanie – vymývanie kolena fyziologickým roztokom,

• osteotómiu – nápravu holennej kosti, aby vaša váha nepreťažovala koleno,

• mozaikoplastiku – prenesenie zdravej chrapavky z miesta, ktoré nie je zaťažované.

Ako sa pripraviť na operáciu kolenného kĺbu?

Ešte predtým, ako pôjdete do nemocnice, zistite si čo najviac o priebehu operácie, aj liečbe po nej. Lekár vám väčšinu faktov povie automaticky, no ak si nie ste niečím istí, vždy sa pýtajte. 

Blížiaca sa výmena kĺbov mnohých uvedie do absolútnej pasivity. Najhoršie, čo môžete pred operáciou urobiť, keď sa vzdáte pohybu. Hoci máte bolesti, pohyb je dôležitý – posilnite si svaly v okolí kolena. 

Ak vám to lekár dovolí, pokračujte v miernom cvičení (napríklad chôdza, plávanie), a to aj v týždňoch pred operáciou. Odborník vám zvyčajne odporučí aj fyzioterapeuta, ten vás naučí vhodné cviky.

Väčšina nemocníc má pre pacientov pripravené letáky, kde nájdete všetko potrebné. Dozviete sa tiež, čo si so sebou priniesť do nemocnice, alebo čo vás čaká v najbližších dňoch po zákroku. 

Kedy budete môcť chodiť?

Väčšina pacientov nie je v nemocnici dlhšie ako týždeň. Dĺžka hospitalizácie je však individuálna, čo závisí od celkového zdravotného stavu. 

Pri prepúšťaní z nemocnice vám podrobne vysvetlia, ako sa starať o kĺb doma. Fyzioterapeut vás naučí cvičenia, ktoré pomáhajú pri spevňovaní kolena.

Spočiatku budete používať oporné madlo alebo barly. Ak všetko pôjde dobre, po 6 až 8 týždňoch už tieto pomôcky nebudete potrebovať.

Celkové uzdravenie kolena však nie je také rýchle. Kým sa zjazvené tkanivo, či svaly obnovia, prejdú aj 2 roky. No po 2 rokoch od operácie by vás nemalo už nič bolieť.

Aké riziká prináša výmena kolena?

Dnes je tento zákrok bežnou operáciou. Väčšina pacientov nemá komplikácie. Nežiaduce pooperačné stavy sú zriedkavé, ale oplatí sa ich poznať. Zahŕňajú napríklad:

• stuhnuté koleno,

• infekciu rany,

• infekciu náhrady kĺbu – vyžaduje ďalšiu operáciu,

• neočakávané krvácanie do kolenného kĺbu,

• poškodenie väzov, tepien alebo nervov (v oblasti kolenného kĺbu),

• hlbokú žilovú trombózu,

• pretrvávajúcu bolesť v kolene,

• zlomenie kosti v okolí kĺbu – počas operácie, alebo po nej.

Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Jana Straková, praktická lekárka pre dospelých s atestáciou z endokrinológie, člen výboru Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.

Autor: Sabína Zavarská

Zdroje:

• https://www.union.sk/

• https://www.nhs.uk/conditions/knee-replacement/

• https://www.mayoclinic.org/tests-procedures/knee-replacement/about/pac-20385276