Čo by ste ako odborník odporúčali rodičom, ktorí sú doma so svojimi školákmi a okrem ich povinností sa musia sústrediť aj na vlastnú prácu? Ako nepodľahnúť frustrácii pri „vyučovaní“ detí?
Aby sa pokúsili pozrieť na vzdelávanie inak, ako boli zvyknutí doteraz. Vyučovanie nemusí byť o tom, že niekto vymýšľa nekonečné množstvo zadaní, ktoré žiaci plnia a dospelí kontrolujú. Vedomosti nemusíme získavať len počúvaním učiteľa/rodiča, resp. pod jeho detailným vedením. Deti stačí zaujať. Motivujte ich k tomu, aby boli zvedavé – pýtali sa otázky.
Dajte im čas, aby samy našli odpovede (nemusia byť nutne správne) aspoň na časť otázok, ktoré si ony samy položili. Pre dieťa je dôležité, aby dostávalo primerané výzvy, ktoré ho zaujmú. Tak sa intelektuálne posúva dopredu.
Dieťaťu stačí dať zdroje (knižky, internet) – ono už si nejako poradí. Ak z neho chceme vychovať rozmýšľajúceho človeka, musíme mu dávať práve také podnety, ktoré ho podnecujú na riešenie problémov. A, samozrejme, je potrebné, aby si domácnosť zorganizovala svoj život tak, aby každý stíhal svoje povinnosti. Rodič nesmie byť otrokom dieťaťa. Deti je potrebné zapojiť do domácich povinností, bežnými činnosťami sa tiež učia. Možno nie vybrané slová, ale empatii, láskavosti, pomoci druhým, a mnohým ďalším potrebným zručnostiam.
Peter Halák je vyštudovaný ekonóm, ale roky pôsobí v oblasti vzdelávania a školstva. Je zriaďovateľom neziskovej organizácie Indícia a základnej školy FELIX Bratislava.
Vyučovanie vo vašej škole sa, podobne ako na iných školách, presúva do online prostredia, žiaci dostávajú interaktívne zadania. Sú na to naši pedagógovia pripravení?
Vo FELIXE to učitelia zvládajú výborne. Sme mladý a dynamický kolektív, technológie našim učiteľom nie sú cudzie. Je obdivuhodné vidieť, ako sa kvôli svojim žiakom doslova vrhajú do dobrodružstiev na internete. Aj s rizikom, že niektoré online nástroje nebudú dokonale fungovať alebo že sa to nepodarí na 100 %. Táto ochota vynaložiť úsilie na dobrú vec aj s neistým výsledkom, tá ich túžba viesť žiakov k poznaniu, sú veľmi dôležitým signálom pre žiakov. Práve tým ich učia viac, ako si možno dokážeme predstaviť.
Dôležité je uvedomiť si, že rodičia majú svoje povinnosti a nemôžu nahradiť učiteľov. My sme preto rozdelili aktivity pre žiakov na povinné, ktorých je minimum, a veľa dobrovoľných a doplnkových, z ktorých si deti môžu vybrať podľa ich aktuálnej situácie a nálady. Nečakajme, že deti sa v domácom prostredí budú vedieť učiť v rovnakom tempe a po návrate do školy budú vedieť všetko z našich zadaní.
V online prostredí vzniká každý deň množstvo kultúrno-vzdelávacích aktivít. Ako sa môže rodič „neutopiť“ v tom množstve možností, podkladov a zdrojov informácií?
V prvom rade si treba povedať, čo je naším cieľom. Doma sa naháňať a za každú cenu suplovať školu? Asi nie. Aktuálna doba nás možno naučí spomaliť, zmeniť priority v živote. Treba sa asi zamyslieť aj nad zmyslom života.
Ak sme teraz neplánovane doma s deťmi, využime to ako príležitosť viac sa s nimi rozprávať, hrať, zabávať. Samozrejme, ak na to máme čas popri práci a domácich povinnostiach.
Odporúčame v rámci rodinnej rady rozplánovať harmonogram dňa, aby každý vedel, kedy je čas na učenie, prácu, domáce povinnosti a kedy je čas na hranie – či už samostatné alebo spoločné v rodine. Doteraz sme počúvali hlasy, aby deti neboli toľko pri počítačoch. A zrazu chceme, aby pri nich sedeli hodiny? Moje odporúčanie preto je, nezblázniť sa z množstva ponúk na internete, žite skutočný život doma. Naučme sa znova byť ľuďmi.
zdroj: archív RTVS
Vaša n.o. Indícia sa podieľa na tvorbe novej relácie pre školákov Školský klub, ktorá vznikla vo verejnoprávnej televízii ako reakcia na to, že sú školy zatvorené. Čo je vaším cieľom?
Chceli by sme čo najviac aktivizovať a zapájať deti. Pripraviť vysielanie tak, aby učitelia žiakom odkryli kúsok nejakej témy a potom im zadali úlohy na rozmýšľanie a vlastné objavovanie. Chceme ukázať, že škola nemusí byť o vymenovávaní faktov a memorovaní, o delení na predmety a ročníky. Vieme s deťmi pracovať tak, aby si ani neuvedomovali, že sa učia. Berú to ako hru a pritom objavia hrozne veľa nových poznatkov a zlepšujú si dôležité zručnosti.
Čo by ste odkázali všetkým žiakom na Slovensku?
Aby využili tento čas bez klasickej školy na objavovanie svojej zvedavosti. A aby jej podľahli – nech urobia všetko, čo dokážu, nech prídu na to, čo ich zaujíma. Je jedno, či je to v osnovách. Inokedy nemajú toľko času na vynaliezavosť.
Aby otvorili svoje skrine doma a pohľadali dávno zabudnuté spoločenské hry. Aby sa spýtali svojich rodičov, aké hry hrali, keď neboli počítače.
Aj bez mojich rád a odporúčaní budú deti veľa času tráviť na počítačoch a internete. Skúsme ich ale my dospelí viesť k tomu, aby našli naplnenie aj v bežných činnostiach. Nech sa naučia hrať šach, nech si vyrobia vlastnú spoločenskú hru, nech veľa čítajú. Aj takýmito aktivitami sa deti veľa naučia, podnecuje to ich fantáziu, zmysel pre systém, rozvíja to logické myslenie, a čítaním majú možnosť lepšie rozumieť svetu.
Autorka titulnej fotografie: Dáša Barteková
