Ak sa chceme zaoberať vplyvom pohybu na demenciu alebo náročný stav nazývaný Alzheimerova choroba, je potrebné najskôr definovať, o čo pri týchto zmenách ide.
Demencia verzus Alzheimerova choroba
Demencia je pojem používaný na opis symptómov, ktoré ovplyvňujú pamäť, výkon každodenných činností a komunikačné schopnosti, neskôr sa zhoršuje a ovplyvňuje pamäť, jazyk aj myslenie.
Najčastejším typom je demencia pri Alzheimerovej chorobe, pričom riziko vzniku sa zvyšuje s vekom, nie je bežnou súčasťou starnutia. Nie je to „len“ senilita, pri ktorej občas niečo zabudnete.
Čo je to demencia?
Demencia nie je choroba, je to syndróm. Výrazom syndróm nazývame skupinu symptómov, ktoré môžu byť značne heterogénne.
Demencia zahŕňa príznaky, ktoré ovplyvňujú mentálne kognitívne úlohy, predovšetkým pamäť a uvažovanie. Môže byť súčasťou rôznych stavov, z ktorých najčastejším je Alzheimerova choroba.
Dokonca sa môže súčasne vyskytovať aj viac ako jeden typ demencie – vtedy hovoríme o zmiešanej demencii.
Postupujúca demencia má obrovský vplyv na schopnosť osoby samostatne fungovať. Je to hlavná príčina zdravotného postihnutia starších dospelých. Predstavuje tiež emocionálnu a finančnú záťaž pre rodiny a opatrovateľov. Podľa WHO na celom svete žije až 47,5 milióna ľudí s demenciou.
Príznaky demencie
Včasné príznaky demencie si nemusíte všimnúť. Neraz začína jednoduchými epizódami zabúdania. Postupne pribúda problém sledovať čas, strata orientácie v známych prostrediach, zábudlivosť a zmätok. Medzi zjavné príznaky demencie patria opakované otázky, nedostatočná hygiena a problém sa rozhodovať či nelogické rozhodovanie.
Pre rodinu je mimoriadne bolestivé sledovať, ako ich milovaná bytosť v pokročilých fázach ochorenia nedokáže rozoznať známe tváre. Neraz ani partnerov či deti, s ktorými žila desaťročia.
Čo je to Alzheimerova choroba?
Alzheimerova choroba je špecifické ochorenie mozgu, zodpovedné za približne 50 až 70 percent všetkých prípadov demencie. Poškodenie mozgu chorobou začína roky predtým, ako sa objavia príznaky. Vinníkmi sú abnormálne proteínové usadeniny, ktoré tvoria amyloidné plaky v mozgu. Narušia kontakt medzi bunkami a tie začnú odumierať. V pokročilých prípadoch mozog vykazuje výrazné zmršťovanie (atrofiu).
Alzheimerovu chorobu môže definitívne potvrdiť až pitva. Dnešní špecialisti sú však schopní stanoviť správnu diagnózu až na 90 percent.
Na liečbu psychických ochorení máte nárok z verejného zdravotného poistenia
Máme zazmluvnené stovky psychiatrických a psychologických ambulancií po celom Slovensku. Pomôžeme vám vyhľadať odbornú psychologickú alebo psychiatrickú pomoc.
Symptómy Alzheimerovej choroby
Príznaky demencie pri Alzheimerovej chorobe:
Kto môže poberať rodičovský príspevok:
- problém zapamätať si nedávne udalosti alebo rozhovory;
- apatia;
- demencia;
- narušený úsudok;
- dezorientácia;
- zmätok;
- zmeny správania;
- ťažkosti s rozprávaním, prehĺtaním alebo chôdzou v pokročilých štádiách ochorenia.
Môže pohyb vo vyššom veku zabrániť strate pamäti a zlepšiť kognitívne funkcie mozgu?
Cvičenie má mnoho známych výhod pre fyzické aj duševné zdravie vrátane zníženia rizika kardiovaskulárnych ochorení a cukrovky, posilnenia kostí a svalov a zníženia stresu.
Štúdie ukazujú, že ľudia, ktorí sú fyzicky aktívni, majú menšie riziko vzniku demencie vrátane Alzheimerovej choroby. Fyzická pasivita je dnes považovaná za jeden zo známych ovplyvniteľných rizikových faktorov demencie.
Pravidelné cvičenie vás ochráni aj pred ďalšími rizikovými faktormi Alzheimerovej choroby – depresiou a obezitou.
Cvičenie niekoľkokrát týždenne v rozsahu 30 až 60 minút:
- udržiava zdravé fungovanie mozgu vrátane pamäti, myslenia a rozhodovania;
- zlepšuje pamäť, uvažovanie, úsudok a myslenie (kognitívne funkcie) u ľudí s miernou formou demencie pri Alzheimerovej chorobe alebo miernou kognitívnou poruchou;
- odďaľuje začiatok Alzheimerovej choroby u ľudí s rizikom vzniku ochorenia alebo spomaľuje postup choroby.
Zdá sa, že fyzická aktivita pomáha mozgu nielen tým, že udržuje prietok krvi, ale aj tým, že zvyšuje tvorbu chemikálií, ktoré chránia mozog.
Cvičenie pôsobí proti prirodzenému starnutiu mozgových spojení. Štúdia z roku 2019 ukázala, že predovšetkým aeróbne cvičenie pomáha spomaliť zmršťovanie v hipokampe – v časti mozgu, ktorá má na starosti pamäť. Vedci porovnávali kognitívne funkcie a veľkosť mozgu medzi dvoma skupinami starších ľudí so sedavým zamestnaním a problémami s pamäťou.
Zároveň je to prvá randomizovaná a kontrolovaná štúdia, ktorá skúma vplyv cvičenia na štruktúru mozgu, funkciu a amyloidný plak u starších ľudí s pamäťovými problémami.
Takto vyzerajú amyloidné plaky v mozgovom tkanive. Sú znakom Alzheimerovej choroby. Zdroj: Adobe Stock
Kľúčom je aeróbne cvičenie
Súčasťou štúdie bolo aj porovnávanie rôznych druhov cvičení a ich vplyvu na mozog účastníkov. Jedna skupina vykonávala 4- až 5-krát týždenne približne 30 minút aeróbne cvičenie, druhá strečing.
Aj keď si obe skupiny zachovali svoje kognitívne schopnosti zamerané na pamäť a riešenie problémov, len aeróbne cvičenie dokázalo znížiť atrofiu hipokampu u tých, ktorí už mali v mozgu veľa plakov. Strečing nie.
Aerobik zvyšuje funkciu ciev a srdca a ďalšie faktory, ktoré podporujú rast a prežitie neurónov. Práve to môže znížiť škodlivé účinky amyloidných plakov na neuróny v hipokampe.
Záver je teda jasný: cvičenie vedie k lepšiemu zdraviu mozgu a do istej miery ochráni pred starnutím i demenciou. Funguje tiež ako brzda, ktorá spomalí proces týchto stavov.
Vysoký krvný tlak a demencia
Ďalšia štúdia ukázala, že aj vysoký krvný tlak súvisí s demenciou. Keďže je už dávno známe, že pohyb je veľmi prospešným spôsobom, ako dostať krvný tlak do normy, znamená zároveň zníženie rizika vzniku demencie.
Demencia nie je bežnou súčasťou starnutia
Ako sme už uviedli vyššie, demencia rozhodne nie je prirodzenou alebo nevyhnutnou súčasťou starnutia. A to aj napriek tomu, že vek je najväčším rizikovým faktorom a najväčším prediktorom toho, či niekto bude mať Alzheimerovu chorobu. Jednoducho, keď cvičením zmeníte rizikový faktor, znížite riziko.
Najdôležitejšie zo všetkých faktorov, ktoré ovplyvňujú zdravie mozgu vo vyššom veku, sú tieto:
- pravidelný pohyb resp. cvičenie;
- zdravá strava s minimom priemyselne spracovaných potravín a množstvom zeleniny, ovocia, rýb;
- kontrola krvného tlaku;
- neustále „trénovanie“ pamäti, učenie sa novým veciam, vystavovanie mozgu novým podnetom a ich spracúvanie.
Ak zaradíte do bežného života tieto aktivity a budete ich pravidelne dodržiavať, dokážete riziko demencie výrazne znížiť.
Union zdravotná poisťovňa pravidelne prináša zaujímavé informácie pre širokú verejnosť aj na tému duševného zdravia.
Autorka: Sabína Zavarská
Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Dagmar Breznoščáková, PhD., psychiatrička, psychoterapeutka, viceprezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti, predsedníčka Psychofarmakologickej sekcie SPsS SLS, krajská odborníčka MZ SR pre psychiatriu, členka CPT Rady Európy za SR, členka Rady vlády SR pre duševné zdravie, výkonná riaditeľka ODOS, o. z.
Zdroj:
https://www.healthline.com/health/alzheimers-disease/difference-dementia-alzheimers
