Michaela: „Tamarka to vedela odmalička.“
„Vyrastala som skromne, no dlho som verila, že darčeky nosí Ježiško. Najmä stará mama mi neustále prízvukovala, že mám byť poslušná, pretože mi Ježiško nič neprinesie. Napriek mojej snahe som si pod stromčekom vždy našla len papuče či pyžamo. Nikdy nie vysnívanú hračku. Nechápala som, prečo spolužiak Fero, ktorý robil každému zle, dostal od Ježiška drahú stavebnicu. Moja detská logika to akosi nebrala. Po rozhovore s manželom sme sa rozhodli, že dcére povieme pravdu. Dcérka bola odmala pri balení darčekov, keď sa naučila rozprávať, pomáhala nám vyberať vhodné a jednoduché darčeky pre každého člena rodiny. Vie, že Vianoce nie sú o materiálnych veciach.“
Simona: „Napomohla nám k tomu situácia.“
„Naším dvom synom, Jakubovi a Michalovi, sme vyzradili tajomstvo darčekov minulý rok. Keď sa začal advent, Jakub vytiahol papier, na ktorý začal nalepovať výstrižky z letákov. Chcel všetko, čo videl. Vtedy som si uvedomila, že to viac nechcem podporovať. Kvôli pandémii som prišla o prácu, ledva sme mali na splátku hypotéky. So synmi sme si sadli a otvorene sme sa porozprávali o Vianociach. Čakala som, že chlapci budú sklamaní. Našťastie to zobrali športovo. Hneď sa preladili a začali uvažovať nad tým, aké darčeky vyrobia starým rodičom. Pochopili, že obdarovať druhého taktiež prináša radosť. Nielen pasívne prijímanie darčekov.“
Barbora: „Prezradila to staršia sestra.“
„Staršia dcéra sa pravdu o darčekoch dozvedela od spolužiačky z vedľajšej triedy. Mala vtedy sedem rokov a bolo to pre ňu obrovské sklamanie. Netrápilo ju ani to, že darčeky nenosí Ježiško, ale to, že sme ju roky klamali. Vždy, keď som jej niečo po tejto epizóde tvrdila, overovala si, či náhodou neklamem. Vysvetľovala som jej, že to je rituál, že tradícii čakania darčekov od Ježiška veria deti takmer na celom svete. Keď sa jej ako desaťročnej narodil brat, prvé roky bola „parťáčkou Ježiškovi“ a tešila sa zo šťastia malého dieťaťa. Neskôr postupne začala brata pripravovať na to, že darčeky si dávame navzájom. Bolo milé pozorovať, ako sa nevie dočkať, kým konečne pod stromčekom otvoríme darček od neho.“
Hovorte s nimi
Jana: „Pýtala som sa.“
„Vôbec som nevedela, či je Matúš pripravený prijať pravdu. Aj keď bol už štvrták, ja som ho stále vnímala ako malé dieťa, ktoré má právo na svoje sny. Vyriešila som to otázkami. Pýtala som sa ho, čo si myslí o Vianociach, čo preňho znamenajú a prečo všetky deti nedostávajú rovnaké darčeky. V debate sme sa dostali až k tomu, že sám pochopil, že na svete sú deti, ktoré nemajú splnené základné potreby. Na vianočné darčeky ani len nepomyslia. „Keby darčeky nosil Ježiško, každému dieťaťu by nadelil rovnako. Takto sa o ich potreby musíme postarať my, ľudia.“ Jeho múdre slová mi dodnes znejú v pamäti.“
Zuzana: „Čakali sme na signály.“
„Máme 10-ročnú Dorotku. Otázku pôvodu darčekov sme nechali otvorenú. Rozhodli sme sa počkať, kým sa sama začne o to zaujímať. Čas pravdy prišiel v prvom ročníku. Dorotku zaujalo balenie darčekov. Všimla si, že baliaci papier sa nápadne podobá tomu, ktorý sme spolu kupovali v papiernictve. Využili sme príležitosť a povedali sme jej pravdu. Istým spôsobom mi odľahlo. Dorotka sa z darčekov teší aj naďalej, no pri želaniach sa viac drží na zemi. Vie, že darčeky pod stromčekom nie sú zadarmo.“
Tip od nás
Prečítajte si aj článok o tom, ako reagovať, keď dieťa klame.
Mirka: „Čaro Vianoc môžeme niesť v sebe celý rok.“
„Všimla som si, že 9-ročný syn 1. decembra zmenil svoje správanie. Poctivo si robil domáce úlohy, pomáhal v domácnosti, dokonca sa zahral s mladšou sestrou. „Z ničoho nič“ prepol z režimu egoistu na chlapca, ktorému nie je ľahostajné, čo sa deje navôkol. Páčila sa mi jeho premena, hoci som nechápala, čo sa deje. Odpoveď na záhadu nedala dlho na seba čakať. Z Filipa vyliezlo, že chce veľmi dostať od Ježiška nový telefón. Samozrejme, ten najdrahší, ktorý je na trhu. Filip sa správal vzorne len preto, aby za to niečo dostal. Tak som mu vysvetlila, že darčeky nosia rodičia. Objasnila som mu, že čaro Vianoc, dobro a slušnosť môžeme predsa v sebe nosiť po celý rok. A to bez toho, aby sme za to dostali kopec darčekov.“
Autorka: Michaela Galambošová
Spisovateľka, redaktorka a dobrovoľníčka. Taktiež je obyčajná mamina Grétky, ktorá jej ukázala, aké obohacujúce môže byť materstvo.
