Všetci to poznáme. Každý ako dieťa bojoval s neutíchajúcou túžbou vlastniť niečo superzaujímavé. Najčastejšie hračku, ktorá na neho pozerá z výkladu obchodu. Alebo takú, ktorú dostal spolužiak. Nutkanie bolo natoľko silné, že sme začali prosiť rodičov a sľubovať hory-doly, aby sme naplnili to hlodavé nutkanie v nás. Východiská boli v podstate tri: naplnenie priania a následná krátkodobá radosť, odmietnutie a reakcia naň, prísľub a vyčkávanie.
Nech už to dopadlo akokoľvek, rodič sa dostal do nepríjemnej situácie. Do role sudcu, ktorý musí rozhodnúť tak, aby boli všetci, v rámci možností, spokojní. Lenže ak sa jediným možným riešením stane radosť a pokoj na duši dieťaťa, môže to v budúcnosti napáchať peknú paseku. Starého psa totiž novým kúskom nenaučíš. A keď dieťa nezistí, že svet sa netočí preto, aby plnil jeho priania, nenaučí sa ani v dospelosti reagovať na neúspechy a nenaplniteľné túžby. Nakoniec jediné, čo dostane, sú depresívne stavy.
Hravá alternatíva
„Typické batoľa zažíva priemerne dvadsať obmedzení jeho túžob a prianí každú hodinu. Ako by ste sa cítili, keby vám niekto každé tri minúty, hodinu po hodine, deň po dni, niečo zakazoval?”, píše vo svojej knižke uznávaný psychológ Rick Hanson. Podľa neho by rodič nemal byť pásovou výrobou odpovedí typu nesmieš a nie.
Tip od nás
Každé želanie dieťaťa, ktoré nie je správne, by malo byť vždy dostatočne vysvetlené.
Ako príklad uvádza jednoduché situácie, v ktorých neexistuje iné východisko ako zamedzenie aktivít ohrozujúcich zdravie. Napríklad prejedanie sa sladkosťami.
To však platí iba pre deti, ktoré sú už schopné vnímať a spracovávať informácie. U mladších, kde sa horko-ťažko dá dieťa presvedčiť slovami, poukazuje Hanson na ponúkanie alternatív a zapojenie sa do náhradnej, správnej (alebo aspoň správnejšej), aktivity. Tak napríklad pri uvedených cukrovinkách môžeme priniesť mrkvu a do jej úpravy zapojiť aspoň čiastočne aj dieťa. A potom si na nej spoločne pochutnať.
Zdroj: freepik.com
Fastfoodové šťastie
Týmto prístupom si dieťa postupne zvykne na to, že nesplnené prianie ešte nie je koncom sveta, a že vždy existuje aj iná možnosť, ako túžbu naplniť. Fastfoodové šťastie, krátkodobú radosť z výhry, nahrádza dlhotrvajúci pocit stability a lepšie sebavedomie. Lenže akonáhle dieťa začne rásť, byť múdrejšie a stane sa súčasťou väčšieho kolektívu, tlak túžob rastie tiež.
Snáď každý rodič počul opakovane frázy v duchu „majú to všetci!”. Pri prvej bodavej poznámke rozhodne pomôže naučiť dieťa finančnej zodpovednosti. Ale opäť platí, že čím skôr, tým lepšie. „Rozprávať sa o hodnote peňazí býva veľmi ťažké – nehrá rolu, koľko má dieťa rokov a koľko peňazí máte na účte. Ideálne by sa malo začať čo najskôr,” hovorí Beth Koblinerová, finančná expertka a autorka knižného bestselleru o vzťahu detí k peniazom.
Rovnako ako doktor Hanson sa odvoláva na alternatívy. Keď v rodinnom rozpočte nie je miesto na drahý zájazd k moru, môže sa vymyslieť iný druh výletu, ktorý v dieťati nezanechá pocit absolútneho zmaru a vyčlenenosti zo spoločnosti. Najlepším riešením môže byť dobrodružstvo v okolí, ktoré mu naopak budú závidieť ostatní.
Zdroj: freepik.com
Odkaz rodiny
S tou druhou spomínanou frázou ale nastávajú oveľa väčšie komplikácie. Do výchovy sa totiž dostáva otázka hodnôt a niekedy aj rešpektovanie zákonov. Prečo nemôžem prísť až o polnoci? Ostatní si môžu dať pivo a ja nie? Takéto rozpory patria medzi tie najnepríjemnejšie, napriek tomu si z nich váš potomok môže do budúcnosti odniesť najviac. Racionálna debata nad nastavenými pravidlami dokáže vniesť do života dieťaťa hodnoty, ktoré bude v budúcnosti, keď sa stane sám rodičom, rešpektovať a odovzdávať ďalej.
Do debát možno zapojiť aj starých rodičov, ktorí sú často v očiach dieťaťa piliermi morálky a skúsenosti. Vzniká tak priestor aj pre pochopenie toho, čomu sa hovorí rodinná tradícia. Platí to však len v prípade, že ide naozaj o pozitívne hodnoty a životné postoje. Len ťažko sa odvoláte na dedka, ktorý už od deviatich rokov fajčil marsky.
Smútku čelom
Alternatíva, hra, vzdelávanie a tradície. Pravda, nie vždy to vyjde. Tak už jednoducho ľudia fungujú. Ich osobnosť neformuje len rodina, ale z veľkej časti tiež okolie. A práve tam vzniká priestor pre staré príslovie „len hlupák sa na rovnakom mieste popáli dvakrát“. Aj napriek všetkej vašej snahe bude isto-iste dochádzať k pomyselným popáleninám. Avšak so správnou prípravou sa dieťa s následkami vždy nejako vysporiada.
„Dieťaťu sa dostanú hŕby príležitostí, aby pochopilo, že život má nejaké limity a nie vždy dostane to, čo chce,” dodáva v knihe Mother Nurture Rick Hanson. V takých chvíľach tu vždy bude mamička a otecko, na ktoré sa dcéra či syn obrátia. „Namiesto toho, aby sme dieťa v ťaživej situácii iba rozveseľovali, mali by sme smútiť s ním,” hovorí Laura Markhamová, klinická psychologička a zakladateľka Ahaparenting.com.
Tip od nás
Pretože život nie je len jedna veľká jazda plná radosti, úspechov a šťastia, ale aj priestor pre bolesti, krivdy a neúspech.
A odopierať dieťaťu možnosť zoznámiť sa aj s temnou stránkou existencie spôsobí nárazy, s ktorými sa bude len ťažko vyrovnávať. Vašou úlohou ako rodiča nie je zariadiť, aby bolo vždy po jeho/jej, ale naučiť ho/ju zmieriť sa aj s tým, keď to tak nie je.
Autorka: Eva Vogelová
Pisárik pochádzajúci z moravských končín, zamilovaný do pole dance, aerial hoop a jogy. Redaktorka, ktorá si materstvo zatiaľ na vlastnej koži neskúsila, ale bola mu veľmi blízko, keď sa jej v šestnástich rokoch narodil brat. V tú chvíľu sa z nej stala veľká sestra a opatrovateľka v jednom.
