Daniela je po rozvode mamou na plný úvazok s 50-ročnými deťmi
Daniela svojho muža Jozefa spoznala na dedine, odkiaľ pochádzala, a rýchlo ju očaril. Netrvalo dlho a bola svadba. Krátko po sebe mali potom mladomanželia troch synov. Daniela od Jozefa prirodzene očakávala, že jej s nimi bude pomáhať, on však svoju energiu radšej míňal na iné mladé ženy. Daniela, ktorá naňho mala stále viac a viac požiadaviek (a bola stále nespokojnejšia), mu už nestačila.
Jozefove zálety mali následok – iná žena s ním otehotnela – a s Danielou, ktorá si ho stoj čo stoj chcela udržať, sa rozviedol.
Daniela po rozvode žila len pre svojich troch chlapcov. Celkom zabudla na priateľstvá a koníčky. Poznala iba prácu, z ktorej nemala potešenie, a deti. Tie – na oplátku – žili iba pre matku. Dvaja z nich však ani v dospelosti neboli schopní sa od svojej mamy odsťahovať. Ešte v 50-ke nemali rodiny, len náhodné známosti. Daniela svojim synom dodnes varí obedy a perie bielizeň.
Jitka po narodení dcéry s partnerom nekomunikovala. Manželstvo zachránila poradňa
Jitka je Pavlova druhá manželka. Jeho prvé manželstvo sa skončilo naťahovaním sa o peniaze a deti a Pavol mal pocit, že ženám sa nedá veriť. Vzťah s Jitkou bol spočiatku vášnivý, ona bola od Pavla výrazne mladšia, očarená jeho skúsenosťami a sebaistotou.
Keď sa im narodila dcérka Karolína, prišli problémy. Pre Jitku to bolo niečo nové – Karolínka bola jej prvé, vysnívané dieťa, na ktoré sa veľmi tešila. Ale pôrod i starostlivosť ju stáli veľa síl. Pre Pavla bola Karolínka už tretím dieťaťom a potreby Jitky vnímal skôr ako ďalšie ženské vrtochy. Bol sklamaný z toho, že Jitka nezvláda všetko perfektne, často plače, nevyzerá tak ako pred pôrodom a o domácnosť sa nestará tak dôkladne, ako zvykla.
Jitkina frustrácia z toho, že Karolínka málo spí, bojuje s refluxom a kolikou, sa stupňovala. Mala pocit, že je na všetko sama, a svoje sklamanie z Pavla, ktorého predtým vnímala ako silného muža, sa prenášala aj do vzťahu s jej dcérou. Mala s ňou čoraz menej trpezlivosti a ako mama si neverila. Tento stav vzbudzoval stále väčšie sklamanie až odpor aj u Pavla a bludný kruh sa stále prehlboval.
Jitka a Pavol vyhľadali odbornú pomoc u párovného terapeuta a až uňho začali obaja hovoriť o svojich potrebách, pocitoch a o nereálnych očakávaniach. Jitka sa v partnerskom vzťahu konečne dočkala väčšej podpory a ocenenia, vďaka čomu sa dokázala aj ako mama cítiť oveľa istejšie.
Nielen preto, že Pavol jej s Karolínkou viac pomáhal, ale hlavne tým, že jej ako partnerke veril, podporoval ju, hoci nebola perfektná a dokonalá. Ona zase vnímala Pavla ako partnera, snažila sa počúvať aj jeho potreby a akceptovať jeho životnú situáciu. Hoci niektoré veci pre ňu nie sú jednoduché, má priestor na to, aby ich prijala a aby partnerský vzťah plnil svoju hlavnú úlohu.
Čo nám hovoria príbehy Daniely a Jitky?
V prvom rade to, aké dôležité sú zdravé partnerské vzťahy najmä v tak krehkom období, akým je narodenie a výchova detí. A tiež aj to, že ak vzťah medzi mamou a otcom, partnerom a partnerkou zlyháva, môže dôjsť k niekoľkým nešťastným scenárom:
U Jitky vidíme, že žena môže byť natoľko frustrovaná z partnera, až začne zlyhávať aj v role matky – ak sa nemá o koho oprieť, postupne stratí schopnosť byť oporou svojmu dieťaťu.
Príbeh Daniely zas hovorí, aký dopad môže mať, keď si matka na miesto partnera dosadí svoje deti. Takýto vzťah je nesmierne zaťažujúci aj pre ne – v budúcnosti môžu mať problém sa od matky odpútať a ona môže mať problém ich „pustiť“. Za to deti síce nemôžu, ale leží to nakoniec na ich pleciach.
Čo sa stane, keď do rodiny príde bábätko?
Keď príde dieťa do rodiny, spočiatku sa celý jeho svet točí hlavne okolo matky. Je to dané biologicky – vzájomné prepojenie bábätka a mamičky je prirodzené a pre vývin dieťaťa žiadané. Mama sa do svojho bábätka vďaka neustálej blízkosti okamžite zaľúbi a splynutie s ním v jeho prvých týždňoch je pre ženu jednou z najkrajších vecí na tomto svete.
Toto obdobie však býva aj veľmi vyčerpávajúce, najmä ak sa pritrafia komplikácie ako ťažkosti s dojčením, zdravotné či psychické problémy a mnohé iné. Ako matka sa navyše (síce dočasne, ale predsa) vzdávate veľkej časti svojho predchádzajúceho života a aj svojho „dospeláckeho“ ja.
Pre vaše duševné zdravie, ale taktiež pre dieťa je nesmierne dôležité, aby ste boli v kontakte aj s „nemamičkovým“ svetom, pretože jedného dňa budete svojmu dieťaťu pomáhať vytvárať si vzťahy mimo úzkeho okruhu rodiny – k iným ľuďom, inštitúciám, prírode – a na túto dôležitú úlohu musíte byť pripravená.
Je dôležité, aby ste príliš neprepadli splynutiu so svojim dieťaťom, inak sa môže stať, že sa na výchovu a svoj vzťah s dieťaťom nedokážete pozrieť s odstupom. Rovnako, ako sa to stalo Daniele. V hraničnej situácii by ste mohli stratiť záujem o iné vzťahy než ten, ktorý máte s dieťaťom a ohrozené je aj vaše pochopenie pre iných ľudí v iných situáciách.
Zachovajte si „zdravý rozum” vďaka partnerovi
Kto iný než váš partner by mal zabezpečiť kontakt s vašim dospelým ja?
Tip od nás
Keďže partnerský vzťah je založený na partnerstve, teda na rovnocennosti, je ideálnym vyvážením vzťahu matky a dieťaťa. Zároveň je to váš najbližší vzťah, ktorý ste si vybudovali ešte pred narodením drobčeka.
S ním dokážete zvládnuť konflikty, nové situácie, nezhody, ale i pekné chvíle a nové výzvy. Môžete sa oňho oprieť, a takisto by ste mu mali dať najavo, že aj on sa stále môže spoľahnúť na vás. Áno, aj vtedy, keď je v rodine bábätko, ktoré má prioritu v mnohých situáciách.
Ako partnerka by ste si mali uvedomiť, že aj váš muž si musí zvykať na svoju novú rolu. V mnohých veciach to síce má omnoho jednoduchšie – nemusí rodiť, znášať popôrodné komplikácie, v noci dojčiť a byť dvadsaťštyri hodín nonstop k dispozícii bábätku.
Na druhej strane, v mnohých prípadoch sa stáva jediným živiteľom rodiny, čo je pre mnohých mužov veľký tlak. Po príchode z práce sú naňho kladené požiadavky, ktorým nie vždy rozumie, jeho vzťah k dieťaťu je kľukatejší a komplikovanejší ako ten váš a jeho potreby sú popri bábätku často brané ako to posledné, čo je dôležité.
Pre muža môže byť ťažké vcítiť sa do role matky na plný úväzok. Zapojte ho preto čo najviac do starostlivosti o dieťatko a domácnosť. Nemusí ísť pritom len o deľbu prác. Ak to situácia dovolí, pokojne ho nechajte s drobcom samého a odbehnite si na masáž.
Zapojte ho do riešenia bežných problémov, umožnite mu pochopiť, ako veľmi sa váš život mení. Dovoľte si navzájom luxus prežiť túto zmenu spolu aj kvôli budúcemu vzťahu otca s jeho dieťaťom.
Otcovia, ktorí sa od útleho veku svojich detí zapájajú do rodičovských povinností rovnakou mierou ako matka, sú vo finále nielen šťastnejší, ale sú tiež úspešnejší ako rodičia. Majú väčší vplyv a rešpekt, pretože chápu, aké ťažké je mať doma malé dieťa. Takýto rešpekt je navyše prirodzený, a nie vynútený. Otec nemá byť len skala, ale najmä sprievodca životom svojich detí. Tak mu dovoľte, aby ním bol po svojom.
Je dôležité, aby bol váš partner stále platnou súčasťou domácnosti – aj vďaka tomu si prirodzene vybuduje empatiu s vašou materskou „dovolenkou”.
Tip od nás
Mohol by sa vám páčiť aj článok O čom sa nehovorí: Príchod dieťatka je skúškou aj pre ten najsilnejší pár
Po narodení bábätka začnite odznova
Príchod dieťaťa do rodiny je akýmsi „bodom nula“, kedy by si partneri mali nastoliť nové pravidlá, ktoré zahŕňajú aj „povinné” rozhovory o svojich potrebách a túžbach. Bábätko je veľký dar, ale zároveň je aj previerkou partnerského vzťahu. Pamätajte na to, že prípadné krízy sú jeho prirodzenou súčasťou.
Ako prežiť toto krásne obdobie pre dobro všetkých zúčastnených – vrátane bábätka?
-
Náročné situácie riešte podľa možnosti vtedy, keď ste oddýchnutí – po prebdenej noci o piatej ráno, keď nervy visia na vlásku a obaja ste zúfalí, sa občas môžu z úst drať veci, ktoré by ste neskôr mohli ľutovať.
-
Skúste si najprv sami pre seba formulovať svoje potreby. Čo mi chýba? Čo by som potrebovala od partnera? Skúste túto požiadavku formulovať čo najkonkrétnejšie a najzrozumiteľnejšie.
-
Oceňte na oteckovi, čo sa vám na ňom páči – ako na rodičovi, tak aj ako na partnerovi.
-
Ako dieťa rastie, plánujte si akcie osamote – večeru, kino, wellness, túru, výlet... čokoľvek, čo ste radi robili predtým, prípadne skúste niečo nové.
-
Skúste partnera občas prekvapiť, prinášajte do vášho vzťahu „šťavu“.
-
Nezabúdajte aj na seba a svoje vlastné zdroje – teda veci, z ktorých čerpáte energiu: na svoje priateľstvá či koníčky.
Autorka: Mgr. Hana Ševčíková
Klinická psychologička a psychoterapeutka pre deti a dospelých, členka predsedníctva Slovenskej spoločnosti pre katatýmne-imaginatívnu psychoterapiu, v rámci ktorej sa kontinuálne vzdeláva prostredníctvom Slovenskej spoločnosti pre katatýmne-imaginatívnu psychoterapiu a Slovenského inštitútu psychodynamickej psychoterapie. Vedie vlastnú psychologickú prax s ambulanciou vo Vajnoroch, je pravidelnou autorkou knižných recenzií pre Denník N a denník SME. Vždy ma zaujímali ľudia, ich radosti, trápenia, ale hlavne tie sotva postrehnuteľné, ale predsa také dôležité zákonitosti, akými sa utvárajú vzťahy medzi ľuďmi – ako sa človek učí milovať, ako sa vysporadúva so strachom, smútkom, kde a akým spôsobom si dovolí vyjadriť hnev.
