Spoznávanie slovenskej abecedy
Fonematické uvedomovanie môžete rozvíjať aj v domácom prostredí formou rôznych hier či pracovných zošitov cielených na rozvoj danej schopnosti.
Pokiaľ má vaše dieťa osvojené určovanie prvých a posledných hlások, je vhodné hrať rôzne jazykové hry. Napríklad hranie slovnej hry, kedy jeden hráč povie slovo a podľa toho, na akú hlásku sa končí, na takú musí ďalší hráč vymyslieť nové slovo.
S deťmi, ktoré dané aktivity zvládajú, môžete hrať aj zložitejšie hry, ako napríklad „hranie na robota“. Krátke slová ho môžete nechať hovoriť pomaly po jednotlivých hláskach ako robot. Napríklad: „d – o – m“, „p – e – s“, „m – i – s – a“.
Úlohu môžete aj vymeniť a dieťa bude počúvať vami vyhláskované slová a môže skúsiť spojiť hlásky dokopy a vytvoriť z nich konkrétne slovo.
Poznanie písmen je taktiež jedným z predpokladov kvality budúceho osvojovania si čítania a písania. Vhodným materiálom na ich poznávanie sú magnetické písmená alebo drevené písmená, ktoré sa vkladajú na konkrétne miesta podľa ich konkrétneho tvaru.
V spoločnej hre s dieťaťom môžete daným písmenám priraďovať aj ich prislúchajúcu hlásku. Napríklad toto písmeno sa volá „A“ a toto písmeno je „Š“.
Dieťa si všíma tvary jednotlivých písmen a postupne prichádza do prvého kontaktu s nimi a oboznamuje sa so slovenskou abecedou.
Pokiaľ vidíte, že dieťa už v aktuálnom období prejavuje veľký záujem o učenie sa písmen, tak môžete skladať jednoduché a krátke slová z konkrétnych písmen. Môže sa tiež učiť písať vlastné meno alebo mená členov rodiny.
V neskoršom období môžete využiť didaktickú hru s názvom Prečítam ti, mami, pomocou ktorej môžete skúšať skladať jednotlivé obrázky a písmená a čítať dané slová. Užitočná je aj hra V kocke! Abeceda.
Čítajte im čo najviac
Ak máte s deťmi vybudovaný návyk čítania kníh, tak v ňom pokračujte alebo ho začnite praktizovať.
Jedny z najčastejších príspevkov v rámci vzdelávacieho systému v posledných rokoch sú práve štúdie zaoberajúce sa vznikajúcou gramotnosťou. Zdôrazňujú dôležitosť prvých rokov, a to najmä predškolského obdobia v súvislosti s rozvojom budúcich základov gramotnosti a celkovým akademickým úspechom dieťaťa.
Väčšina rodičov si uvedomuje, že čítanie kníh deťom má mnohé pozitívne stránky. Dieťa si rozvíja slovnú zásobu, fonologické schopnosti, porozumenie, či si osvojuje gramatické pravidlá a gramatický cit slovenského jazyka. Je dobré, pokiaľ rodič s dieťaťom aj detailnejšie rozoberá dané príbehy a pýta sa napríklad aj na informácie, ktoré neboli v príbehu celkom vyjadrené. Dieťa podnecujeme k tomu, aby vyjadrilo svoje myšlienkové úvahy k danému príbehu. Vhodným materiálom na učenie sa organizovať príbehy, zoraďovať obrázky podľa logickej nadväznosti od úvodných informácií až po tie konečné, je didaktická hra s názvom Poviem ti, mami 1 a Poviem ti, mami 2.
Je dobré stimulovať komunikačné schopnosti dieťaťa tak, aby samo vedelo príbehy prerozprávať a aby správne vyjadrilo základné informácie v plynulom slede prebiehajúcich udalostí.
Nezabúdajte si všímať vývin gramatickej zložky jazykových schopností, ktorý ovplyvňuje celkové porozumenie, písomné, ako aj slovné vyjadrovanie.
Krátkodobá sluchová pamäť a sluchové vnímanie
Sluchové schopnosti, spracovanie počutých informácií a zapamätanie si toho, čo bolo povedané, sú ďalšími dôležitými schopnosťami pre základ gramotnosti.
Samozrejme, že sa deti v staršom veku v daných schopnostiach prirodzene zlepšujú, ale častokrát v práci s deťmi vidíme, že práve tieto schopnosti sú výraznejšie oslabené.
Jedným z aspektov sluchového spracovania informácie je uchovanie sluchovej informácie, ktorá umožňuje v rámci istého časového úseku rozpoznať slovo a porozumieť mu.
Toto uchovanie sluchovej informácie sa často označuje ako „krátkodobá sluchová pamäť“. Pokiaľ sa u dieťaťa vyskytuje oslabenie vo vývine krátkodobej sluchovej pamäti a jej kapacite, tak to môže vyústiť do ťažkostí v rôznych oblastiach vrátane schopnosti riadiť sa pokynmi či venovať pozornosť aktuálnym okolnostiam.
Primeraná sluchová pamäť dieťaťa taktiež súvisí s porozumením čítaného textu či hovoreného prejavu, ako aj s písaním diktovaných slov.
Tréning sluchovej pamäti
S dieťaťom môžete sluchovú pamäť trénovať aj na jednoduchých hrách, ktoré určite poznáte, ako napríklad známu hru „Čo si vezmeme na výlet“.
Prvý začínajúci hráč povie jednu vec, ktorú by si vzal. Keď je na rade ďalší hráč, tak musí zopakovať vec, ktorú si vezme predchádzajúci hráč a pridáva svoju ďalšiu novú vec. Postupne sa opakujú všetky doteraz vyslovené veci v správnom poradí a vždy v novom kole sa pridáva ďalšia vec.
Pokiaľ si hráč nevie spomenúť na všetky postupne vyslovené veci, tak z hry vypadáva a ostatní hráči pokračujú. Je dôležité uvedomiť si, že pri hrách ako pexeso, stavanie rôznych 3D obrazcov za istý čas podľa predlohy alebo zapamätanie si istých vizuálnych obrázkov ide o trénovanie iného typu pamäti.
Často sa trénuje skôr vizuálna pamäť, pamäť na detaily či vizuálno-priestorová pamäť, ktoré sú odlišné od rozvoja sluchovej pamäti.
Za zmienku určite stojí, že v minulosti sa vyskytovalo častejšie učenie sa riekaniek, básničiek či známych pesničiek v domácom prostredí, nielen v prostredí materských škôl. Je vhodné preto vytiahnuť knižky a básničky od našich detských spisovateľov a vhodným spôsobom oboznamovať dieťa so slovenskou literatúrou a tiež podporovať rozvoj pamäťových schopností.
Odporúčanými pracovnými zošitmi na trénovanie sluchového vnímania alebo iných konkrétnych schopností v predprimárnom vzdelávaní sú pracovné zošity zo súboru s názvom „Kuliferdo“ alebo pracovné listy zo súboru s názvom „Pavučinka“.
Na rozvoj pozornosti, pamäti, porozumenia a komunikačných schopností je veľmi praktická hra V kocke! Moje prvé obrázky. Obsahuje 71 kariet s detskými obrázkami so 6 otázkami. Je vhodná na rozvoj pozornosti, pamäti, porozumenia a komunikačných schopností.
Tip od nás
Prvú časť článku o predškolskej príprave si prečítajte tu.
Zdroje:
Kerekrétiová, A. a kolektív. Logopédia. 2016. Univerzita Komenského v Bratislave. 2016. ISBN: 978-80-223-4165-3.
Mense, B., Debney S., Druce, T.: Ready Set Remember: Short-term auditory memory
activities; ACER Press; Reprint edition; Camberwell, Australia, 2006. ISBN-10: 086431468X.
Mikulajová, M. (Ed.). Utváranie ranej gramotnosti v norme a patológii. Institut vzdělávání Socrates, 2018. 188 s. ISBN 978-86572-82-6.
Mikulajová, M.: Jazykovo-kognitívne metódy prevencie a terapie dyslexie. Učebné texty. Bratislava : Mabag 2009. 69 s. ISBN 978-80-89113-74-3. Dostupné na: sal.sk.
Yalçintas Sezgin, E.; Ulus, L. The early literacy at preschool education: The book or the E-book? In: TOJET: The Turkish Online Journal of Educational Technology, volume 16 issue 4, 2017. Dostupné na: eric.ed.gov.
Autorka: Mgr. Barbara Trstenská
Mgr. Barbara Trstenská absolvovala študijný odbor logopédia na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Počas štúdia sa v rámci diplomovej práce venovala komplexnému spracovaniu klinického syndrómu – primárnej progresívnej afázii, ktorá sa vyskytuje u dospelej populácie.
Počas pregraduálneho štúdia pracovala v Spojenej škole internátnej pre žiakov so zrakovým postihnutím v Bratislave. V súčasnosti je zamestnaná v ambulancii klinickej logopédie, kde sa venuje logopedickej intervencii zameranej na detskú ako aj dospelú populáciu. Pokračuje v postgraduálnom štúdiu v špecializačnom odbore klinická logopédia na Lekárskej fakulte Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave.
