Fyziologický pôrod je pôrod, kde všetko prebehlo ako malo, nenastala odchýlka pri žiadnej z jeho fáz. Vieme ho definovať ako pôrod s jedným plodom, dĺžkou gravidity medzi 37+0 a 41+6 (ani táto hranica nie je samozrejmá), bez rizikových faktorov (zdravá matka a zdravý plod v dobrej kondícii), spontánny nástup pôrodnej činnosti, otváranie pôrodných ciest bez komplikácií, dieťa sa rodí pozdĺžne hlavičkou záhlavím, matka a dieťa sa majú po pôrode dobre.
Fyziologický pôrod predstavuje optimum a mali by sme robiť všetko pre to, aby sme podporili organizmus na ceste za fyziologickým pôrodom.
Tu však príde veľké ALE. Vieme povedať, že pôrod bol fyziologický, vieme predpokladať, že pôrod bude fyziologický, napríklad z anamnestických údajov (úplne ideálne sú, ak hovoríme o druhorodičke, plode otočenom hlavičkou dolu a prvý pôrod bol nekomplikovaný), ale nikdy sa na to nemôžeme spoľahnúť.
Nad pôrodom nemá nikto kontrolu
V ďalšej sérii článkov sa budeme venovať fyziologickému pôrodu. Slovo fyziologický znamená normálny, prirodzený, týkajúci sa normálneho organizmu. Opakom slova fyziologický je slovo patologický, čo znamená chorobný, v súvislosti s chorobou.
Pôrod je veľmi komplikovaný proces, rôzny typ odchýlky sa môže vyskytnúť v každej fáze. Preto by personál v pôrodnici mal byť ostražitý a pripravený prípadnú patológiu vyriešiť a vedieť adekvátne prípadný patologický stav vysvetliť. Psychická pohoda je pri pôrode dôležitá. Veľa žien sa bojí pôrodu kvôli pocitu straty kontroly. Ale nad pôrodom nemá kontrolu nikto, je to mimovôľový dej. Ani lekár nad ním nemá kontrolu – môže iba pozorovať a ak nájde odchýlku, pokúsi sa ju vyriešiť.
Nikto vám nemôže sľúbiť fyziologický pôrod. Lekár vám môže sľúbiť, a malo by to byť samozrejmosťou, že zasiahne (iba) v prípade patologickej odchýlky. Je ťažké nájsť zlatú strednú cestu, alebo švédsky výraz „lagom“, čo znamená ani veľa, ani málo, ale toľko, koľko má byť.
Nie je dobré vidieť patológiu úplne všade, ale ani laxný prístup si nemôžeme dovoliť. Väčšina pôrodov ide dobre, niektoré potrebujú menšiu pomoc a veľmi malá časť žien potrebuje obrovské nasadenie celého tímu ľudí pri záchrane života. Ideálne je, ak ide rodička do pôrodnice s dôverou, že prípadnú patológiu zachytia a vyriešia, ale podporia fyziologický pôrod a každá intervencia bude adekvátna, potrebná a, samozrejme, vysvetlená (ako a prečo teraz zasahujeme, čo tým chceme dosiahnuť). Ideálny pôrodník našiel „lagom“.
Čo sa deje tesne pred pôrodom?
Hovorí sa, že pôrod je najstresujúcejšia vec, akú človek za svoj život zažil (myslím svoj vlastný pôrod). Asi je dobre, že si to nepamätáme. Plod na konci gravidity opisujeme týmito výrazmi: poloha (situs), postavenie (positio), držanie (habitus) a naliehanie (praesentatio).
Poloha plodu je definovaná ako vzťah pozdĺžnej osi plodu k pozdĺžnej osi maternice. Maternicu si predstavte ako vajce, ktoré stojí na tej užšej časti. Túto užšiu časť vajca na maternici voláme dolný segment. Tú širšiu časť vajca na maternici voláme fundus.
Najčastejšia poloha je pozdĺžna (to znamená, že pozdĺžna os plodu je rovnobežná s pozdĺžnou osou maternice): dieťa akoby stojí na hlave, alebo sedí na zadku (t.j. v užšej časti vajca je hlava alebo zadok).
Priečna poloha je, keď dieťa leží akoby kolmo na pozdĺžnu os maternice, to znamená, že v dolnom segmente nie je nič (môžu byť ručičky, nožičky, pupočník), hlava je na boku a zadok na druhom boku. Šikmá poloha je kombinácia oboch uvedených. Fyziologická je, samozrejme, pozdĺžna poloha.
Postavenie plodu je u pozdĺžnych polôh definované uložením chrbátika – či je vľavo, alebo vpravo. Toto je dôležité pri niektorých úkonoch a vyšetreniach. Väčšinou je chrbátik vľavo, ale žiadna z týchto polôh nie je patologická.
Držanie plodu určuje, ako sú dané časti plodu medzi sebou. Zvyčajne je bábätko akoby v guľôčke (lepšie povedané vo vajci), aby malo čo najnižší objem a prispôsobilo sa tvaru maternice. Nožičky a ručičky sú ohnuté vo všetkých kĺboch a skrížené. Túto polohu má aj po pôrode.
Naliehanie plodu znamená vzťah hlavičky k panvovému vchodu (môže to byť aj zadok). Normálne naliehanie je centrické, indiferentné a synklitické. Centrické znamená, že hlavička nalieha na stred panvového vchodu, indiferentné, že výška oboch fontanel je v jednej úrovni a synklitické znamená, že hlavička nalieha rovnakou plochou záhlavných kostí. V podstate to znamená, že hlavička je rovno a symetricky nad panvovým vchodom. Pokiaľ sa niečo z tohto nespĺňa, už to nie je fyziologické naliehanie.
Hlavička donoseného plodu má inú anatómiu ako dospelý človek. Švy medzi lebečnými kosťami nie sú zrastené. Pri strete viac ako dvoch kostí sú na hlavičke mäkké miesta nazývané fontanely (môžete ich nahmatať na hlavičke bábätka). Pri popise pôrodu aj pri vaginálnych vyšetreniach hmatáme tieto švy a fontanely.
Najviac nás zaujíma šípový šev (sutura sagitalis) a veľká a malá fontanela. Malá fontanela je na záhlaví, fyziologicky je to vedúci bod pôrodu (táto oblasť ide prvá). Veľká fontanela je vpredu a za normálnych okolností ju nehmatáme.
Na hlavičke popisujeme špecifické priemery a obvody. Fyziologické je, keď sa plod svojím najmenším lebečným obvodom natočí do najväčšieho panvového rozmeru. Najmenší lebečný rozmer sa volá subokcipitobregmatický a má priemer 9,5 cm a obvod 32 cm.
Ženská panva vyzerá inak ako mužská, predstavuje sekundárny pohlavný znak. Ženská panva je oproti mužskej širšia a nižšia. Z pôrodníckeho hľadiska delíme panvu na panvové roviny a v nich popisujeme rôzne priemery. Platí, že plod sa ukladá svojím najmenším obvodom do najväčšieho rozmeru panvy.
Panvové roviny:
-
rovina panvového vchodu má srdcovitý tvar a najširší rozmer je priečny a má 13 cm;
-
rovina panvovej šíriny má najväčší rozmer šikmý, a to 13,5 cm;
-
rovina panvovej úžiny má najväčší rozmer priamy (predozadný) a je to 11,5 cm;
-
rovina panvového východu, ktorá má tvar kosoštvorca a najväčší rozmer je tiež priamy a má 9,5 cm, tento rozmer sa môže trochu zväčšiť, keď sa odklopí kostrč.
Tip od nás
Pôrodné doby
Samotný pôrod (partus) môžeme rozdeliť na 3 doby pôrodné: otváracia, vypudzovacia a pôrod placenty. Iná literatúra popisuje aj štvrtú dobu – dve hodiny po pôrode, ktoré sú rizikové hlavne z hľadiska krvácania.
Ľudský pôrod je typický bolestivými sťahmi (kontrakciami), ktoré spôsobujú otvorenie pôrodných ciest (krčka maternice) a vytlačenie plodu cez túto cestu. Príprava na samotný pôrod prebieha už dlho pred ním.
Krčok maternice je zložený najmä zo spojivového tkaniva bohatého na kolagén a elastín. Počas tehotenstva je pevný a pôsobí ako zátka (aby sa nezrelý plod udržal v maternici). Ako sa blíži termín pôrodu, telo začne postupne dávať signály krčku, aby povolil, zmäkol a začal sa otvárať, a to rozložením kolagénových vlákien, glykozaminoglykánov (napr. hyalurónová kyselina) a proteoglykánov.
Maternica je orgán zložený (aj) z hladkých svalov. Hladké svaly (na rozdiel od priečne pruhovaných kostrových svalov) nemôžeme ovplyvniť vôľou. Hladké svaly v maternici voláme myometrium. Počas tehotenstva telo pomocou hormónov (napr. progesterón) drží myometrium inaktívne.
Zhruba 6 až 8 týždňov pred pôrodom sa začnú diať prípravné zmeny. Rastie počet receptorov na oxytocín a prostaglandíny. Formuje sa dolný segment (vytvára sa užšia časť vajca). U prvorodičky už môže hlavička vstúpiť do panvy (toto je starý známy symptóm, keď klesne brucho).
Latentná a aktívna fáza pôrodu
Samotná príprava tela na pôrod a pôrod samotný je kontinuálny proces. Tieto fázy nazývame latentná fáza a aktívna fáza. Žena si ani nemusí uvedomiť, že sa niečo deje, alebo môže pociťovať poslíčkov (kontrakcie, ktoré ešte nie sú „tie“ pravé, ale pripravujú telo na pôrod). Môže nastať odchod hlienovej zátky (hlien, ktorý vypĺňal krčok s trochou krvi).
Kedy vlastne vieme povedať, že žena je v aktívnej fáze?
Toto posúdenie sa líši napríklad aj v jednotlivých krajinách – vo Veľkej Británii je to otvorenie 4 cm a pravidelná bolestivá kontrakčná činnosť. Niektorí autori dokonca hovoria o 5 až 6 centimetroch. V českých a slovenských podmienkach sú to zvyčajne 3 cm. Vo Švédsku je za aktívnu fázu považované, ak sú splnené minimálne dve kritériá z nasledujúcich: bolestivé kontrakcie, odtok plodovej vody, krčok je spotrebovaný a otvorený na 1 cm, alebo krčok otvorený na 4 cm nezávisle od dĺžky krčka.
Ako sa takýto celkom závažný údaj môže tak líšiť? Ako som spomínala, je to kontinuálny proces a každé určenie hranice je vlastne umelé. Dr. Emanuel A. Friedman (profesor gynekológie a pôrodníctva na Harvarde) hovorí pre AJOG (American College of Obstetrics and Gynecology), že začiatok aktívnej fázy sa nedá určiť iba pomocou centimetrov. Niektoré ženy môžu mať cervix otvorený na 4 cm a stále nie sú v aktívnej fáze, niektoré sú v aktívnej fáze už dávno pred dosiahnutím 4 cm.
Toto posúdenie je dôležité napríklad kvôli hodnoteniu CTG (kardiotokografie). Iné kritériá hodnotia, čo je fyziologická krivka pred pôrodom a počas pôrodu. Ďalej pre posúdenie niektorých patologických stavov, napr. primárne slabá pôrodná činnosť.
Stav matky a posúdenie situácie
Stav matky a plodu je taktiež veľmi dôležitý. Už omnoho skôr ako pred dosiahnutím otvorenia na 6 cm, môžu byť bolesti veľké a rodička chce tieto bolesti tlmiť. Už v tejto fáze sa dieťa nemusí mať dobre. Toto posúdenie musí byť individuálne. Osobne za aktívnu fázu považujem to, keď dochádza k zmenám na krčku maternice, čiže sa pôrodné cesty začínajú otvárať, to znamená, že proces je spustený.
Čo s tým, ak je rodička v latentnej (neaktívnej) fáze? Ak ju zvláda dobre, zvyčajne ju pošleme domov. Ale aj latentná fáza môže byť veľmi náročná a bolestivá, preto sa snažíme rodičke, ak má záujem, pomôcť. Ak sa cíti neisto, môžeme jej ponúknuť miesto v pôrodnici, môžeme ponúknuť lieky od bolesti alebo na spanie. Niekedy stačí horúci kúpeľ. Každá žena, plod aj pôrod sú individuálne, na čo netreba nikdy zabúdať.
Zdroje:
1. doba porodní: Encyklopedie. Porodnice.cz: Deník pro těhotné a rodiny s dětmi [online]. [cit. 2020-11-18]. Dostupné z: porodnice.cz
Does 4 cm dilation constitute active labor? American Journal of Obstetrics & Gynecology [online]. 8. 7. 2017 [cit. 2020-11-18]. Dostupné z: facebook
Handläggning av normal förlossning. Svensk förening för Obstetrik och Gynekologi [online]. 6. 2. 2001 [cit. 2020-11-18]. Dostupné z: sfog.se
What happens during labour and birth: Your pregnancy and baby guide Secondary navigation Getting. NHS [online]. 17. 4. 2020 [cit. 2020-11-18]. Dostupné z: nhs.uk
Zhang J, Troendle J, Reddy UM, Laughon SK, Branch DW, Burkman R, et al. Contemporary cesarean delivery practice in the United States. Consortium on Safe Labor. Am J Obstet Gynecol 2010;203:326.e1–10.
Zhang J, Troendle JF, Yancey MK. Reassessing the labor curve in nulliparous women. Am J Obstet Gynecol 2002;187:824–8.
Autorka: MUDr. Denisa Marcišová
Gynekologička/pôrodníčka. Lekárka. Žena. Človek.
“V pekle je vyhradené specialne miesto pre ženy, ktoré nepomáhajú iným ženám.”
Madeleine Albright
Tento výrok vystihuje, prečo som si vybrala gynekológiu. Chcem svojím dielom prispieť k tomu, aby bol svet pre ženy lepším miestom.
Ako lekárka pracujem od roku 2011. Pracovala som v Bratislave ako gynekologička, ale najmä pôrodníčka. V roku 2018 som sa naučila po švýédsky a prestahovala som sa do mesta Norrköping. Tu pracujem na Ženskej klinike na gynekológii, ale keďže pôrodníctvo je láska, tak sčasti aj v pôrodnici. Keď práve nepracujem, nečítam medicínsku literatúru a nespím, tak si ťukám DuoLingo, pečiem, diskutujem o “živote, vesmíre a vôbec”, alebo nakupujem pleťovú kozmetiku.
O mojom švédskom živote píšem na instagrame @myswedish_gynlife.
