Ako vnímajú učenie v domácich podmienkach Promama maminy, prezradili na našom facebookovom profile.
Lenka: „Deti prídu do školy a tam sa uvidia tie nedostatky. My rodičia ich tak nenaučíme, aj keď sa tomu denne poctivo venujeme. A čo sa týka cudzích jazykov, to je pre veľa rodičov španielska dedina. Ako sa to máme s nimi učiť a vysvetľovať, keď to sami nevieme?“
Martina: „A aj nie všetci rodičia sú doma!“
Soňa: „Verím, že si podaktorí rodičia po karanténe uvedomia, že bez učiteľov to nejde a nebudú poukazovať na to, koľko majú voľna a prázdnin, ako to majú vo zvyku.“
Janka: „Rodič to s nimi napíše, vysvetlí, lenže keď prídu do školy, tak každé dieťa to bude robiť inak, pretože každý rodič to dieťaťu vysvetlí po svojom. V škole to jedna učiteľka vysvetlí napr. dvadsiatim deťom rovnako. Takže učenie doma fajn, ale nie je to asi dobre.“
Veronika: „Pri dnešných možnostiach sa to dá zvládnuť. Po 4. triedu učivo nie je pre rodičov náročné. A od 5. triedy si deti medzi sebou volajú a radia si. Testy sú náročné, ale pokiaľ si ich deti len vypracujú, tak sa už z toho veľa naučia.“
Katarína: „Teraz každý lamentuje, ako majú deti toho veľa. Tak ešte ich treba natrepať na nejaké krúžky aspoň 4x do týždňa. Mnoho detí plní svojim rodičom ich detské sny. Deti nestíhajú žiť svoje detstvo.“
Marta: „Ja mám doma dieťa, ktoré chodí do štvrtej triedy a má poruchy učenia. Učenie s ním pochopí len rodič, ktorý to zažil.“
Zlatica: „Prax je úplne iná, majú toho veľa, tie deti vôbec nemajú voľný čas. Nám učenie a vypracovanie zadaných úloh trvá aj celý deň.“
Jana: „U nás to isté, máme dvoch školákov, ale tých úloh množstvo. A potom všetko posielať, nahrávať… Obedujeme o 15. či 16. h., do večera pri zošitoch, len píšu. Úlohy, projekty… a učiť? Cez víkend, keď nie je hromada úloh… už rodičia majú dosť z toľkých úloh, a čo ešte tie deti?! Trvá nám to celý deň! Vôbec nemajú voľný čas. A domácnosť, všetko stojí… robím neskoro večer, čo nestihnem cez deň.“
Lucia: „Ja mám troch školákov a neviem, ktorému čo skôr vysvetliť. A to nehovorím o zadaných projektoch, pokusoch, cvičeniach, z ktorých je potrebné urobiť krátke video a poslať učiteľovi.“
Viera: „U nás to isté. Som hotová. Všetko mi doma stojí.“
Diana: „A ja mám 2 deti. Už som v koncoch.“
Adriana: „Aj u nás. Pri 4 deťoch je to niečo hrozné.“
Dáša: „9 predmetov = 9 učiteľov. Teraz: 9 predmetov = 1 rodič + práca + domácnosť + únava.“
Erika: „Presne tak, nehovoriac o tom, že učiteľ je na to študovaný, daný predmet ovláda perfektne. Rodičia nemusia mať o všetkom prehľad, najmä vo vyšších ročníkoch.“
Daniela: „Deti majú toho viac, ako keď chodili bežne do školy! Každý učiteľ si myslí, že sa majú učiť len ich predmet.“
Jana: „Nechápem, prečo rodičia stále hovoria, ako sa s deťmi učia… Veď normálny žiak aspoň na druhom stupni by mal pracovať v 90 % samostatne… Decká majú učebnice, „pracáky“, internet…“
Martina: „Mám doma siedmačku a šiestačku. A s hrôzou zisťujem, že takmer na žiadnom predmete nepoužívajú učebnicu, z ktorej by sa doma mohli učiť. A ďalšia vec je, že aj keď učebnicu majú, tak ju vôbec nevedia používať. No a keď sa učia nové učivo, tak im to predsa musí niekto vysvetliť. To nie je VŠ, kde je väčšia časť samoštúdium.“
Monika: „V škole učí každý predmet iný učiteľ, doma má rodič zvládnuť všetky predmety sám. Ešteže moje deti ma už k tomu nepotrebujú, inak neviem…“
zdroj: freepik
Petra: „Neviem, ako u vás, ale ja mám pocit, že keď sa dieťaťu venujete ako rodič individuálne, tak to aj lepšie pochopí. Máte na vysvetlenie oveľa viac času ako v škole a viete to prebrať podrobnejšie. Nie, nie som učiteľka a nie, nemám iba jedno dieťa. Mám doma ešte staršieho syna a škôlkara. A som veľmi rada, že som sa v škole dobre učila, lebo teraz to vieme dieťaťu dobre vysvetliť aj s manželom.“
Maťa: „Môj syn dostal takú úlohu z matematiky, že aj keď som sa dobre učila, pohnúť s tým neviem.“
Lenka: „Aj molekulovú fyziku viete vysvetliť? Aj elektrické obvody? Lebo ja som sa tiež učila dobre, ale stredoškolské učivo som mala trochu iné. A , žiaľ, to neviem svojmu synovi vysvetliť. Učiteľka im to posiela v českých videách.“
Zuzana: „Dieťa potrebuje učivo aj vysvetliť. A ja pracujem, z práce chodím po 16-tej, iba v piatok skôr. Čiže proces vysvetľovania ma čaká po návrate z práce. Je to náročné, zvlášť, keď treba aj variť a robiť iné domáce práce.“
Miruška: „Ja som doma, tri deti druhý stupeň, jeden má dysgrafiu a iné poruchy učenia a 24/7 mám doma svokru s alzheimerom a demenciou. Takže som v práci stále a som rada, že si vôbec pospím. V domácnosti je nás 6 . Na jeden počítač traja. A to majú stihnúť robiť zadania, projekty, testy… Tiež mám pocit, že to nedám.“
Milena: „Oni sa musia učiť v oveľa vyššom tempe ako v škole. V škole preberú za dva týždne, teda 4 vyučovacie hodiny, 2-3 nové látky. Teraz musia zvládnuť 4. Neviem, či je to správne.“
Andrea: „Dobre viem, o čom píšete. Mám to podobne, ale bez manžela. Ten zostal v zahraničí, a tak skoro sa ani nevráti… Milujem komentáre niektorých, že „aspoň sa rodičia vcítia do role učiteľa“.
Denisa: „Dva roky sme sa učili doma, zvládli sme podstatne viac, než v škole za ten čas. Pokojne aj iba hodinu denne. Teraz máme vlastne rovnaký režim. V dnešnej dobe je na internete všetko. Prednášky a pokusy z fyziky, chémie, kurzy jazykov, umelecké diela. Stačí nájsť chuť a pohľadať.“
Petra: „Úprimne… ja som doma, ale nemám čas na hľadanie. Piatačka, druháčka, 3-ročná. Variť, prať, upratovať – dookola. Je to iné, keď sme stále doma. Ustavične neumyté riady, príprava jedla, špinavá podlaha. Nezastavím sa, ako je deň dlhý. A to nie som zamestnaná. Česť pracujúcim. Všetci to máme ťažké. Len vydržať. Ak si niekto myslí, že mám čas po večeroch hľadať učivo na internete – nie, nemám.“
Zdroj: https://www.facebook.com/promamask/
Pečítajte si náš článok Hovoriť s deťmi je teraz ešte dôležitejšie ako predtým
