Väčšina tehotných žien sa v období očakávania bábätka zaoberá prípravou domácnosti a okolnosťami pôrodu: Ako rozpoznať začiatok pôrodu, či s kým tento zážitok zdieľať a kto bude pri pôrode pomáhať.
Je pochopiteľné, že ako ženy očakávame, že pôrod a starostlivosť o bábätko budú prebiehať akosi automaticky a že budeme vedieť, čo robiť, keď sa to už rozbehne. Pôrod a dojčenie sú biologické procesy, ktoré, aj keď ich zažijeme prvýkrát, prebiehajú nezávisle od prípravy. Avšak to, čo je dôležité pre ich úspešný priebeh, sú správne okolnosti.
Po narodení ostáva s matkou
Poznatky, ktoré veda o správnych podmienkach pre novorodené bábätko nadobudla, sú už v súčasnosti také prepracované, že vznikli oficiálne a štandardné odporúčania pre celý svet. Tieto dokumenty vychádzajú z poznania, že bábätko potrebuje ihneď po svojom narodení pokračovať v kontakte s matkou.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie a mnohých ďalších renomovaných spoločností má byť osušený novorodenec položený na nahý hrudník matky, čím sa zabezpečí prirodzený kontakt koža na kožu.
To sa má udiať ešte pred prestrihnutím pupočníka. Kontrola základných telesných funkcií bábätka má prebehnúť na tele matky. V takomto kontakte kože na kožu je dôležité pokračovať aspoň dve neprerušené hodiny. Bábätku nie je potrebné nijako špeciálne pomáhať.
Štartovacia čiara pre dojčenie
Tieto jedinečné prvé dve hodiny po narodení v neprerušovanom kontakte kože na kožu sú kľúčové pre úspešný štart dojčenia. V tomto období dochádza k hormonálnym zmenám, štartujú sa neurologické procesy vedúce k zmenám v nervových prepojeniach v mozgu matky i dieťaťa, vytvára sa základ pre dobrú tvorbu mlieka do budúcnosti.
Matku i dieťa zaplavuje hormón oxytocín v prirodzenej forme, ktorý napomáha pôrodu placenty a zavinovaniu maternice, zmierňuje krvné straty, napĺňa matku šťastím, pomáha zabudnúť na bolesť a naladiť sa na bábätko namiesto svojich telesných pocitov či okolností.
Pre správny priebeh tohto súboru procesov je kontakt kože na kožu podmienkou. Bábätku je najteplejšie, keď má možnosť sa zahrievať od maminky, dokonca teplejšie než v oblečení, inkubátore či zavinovačke.
Čo mám vlastne s bábätkom robiť?
Potom, ako si matka položí bábätko na hruď, spustí sa v ňom dopredu nastavené správanie. Väčšina novorodeniatok najprv odpočíva a potom sa postupne začne hýbať.
Prvé pohyby môžu byť nepatrné. Bábätko začína otvárať ústočká, vyplazovať jazýček, oblizovať si pery a ručičky, môže otvárať oči. Postupne môžeme pozorovať aj väčšie pohyby. Nie je zriedkavé, že bábätko dokonca poskočí, kope nožičkami alebo zodvihne hlavičku. Všetky pohyby smerujú k tomu, aby bábätko našlo prsník a prisalo sa.
Keď umožníme bábätkám prejsť týmto procesom väčšina z nich sa prisaje. Takéto prisatie spravidla nebolí. Môže to trvať rôzne dlho, niekedy aj 2,5 hodiny.
Už tesne po pôrode tak môžu novorodenci piť mlieko a skutočne sa dojčiť. Prvé prisatie je určujúce pre ďalší priebeh dojčenia. Mať bábätko po pôrode v kontaktu koža na kožu je kľúčový prvok v prevencii vzniku problémov pri dojčení. Pomáha predchádzať bolestiam bradaviek, prílišnému naliatiu prsníkov po pôrode, problémom s tvorbou mlieka, či s neprisávaním bábätka.
Tip od nás
Stiahnite si našu Promama appku, v ktorej nájdete užitočné informácie o dojčení a množstvo praktických nástrojov, ktoré využijete aj v ďalších mesiacoch a rokoch materstva.
Nezabúdajte na oteckov
Keď sa bábätko nadojčí, začne zaspávať. Po tom, ako sa bábätko vyspí a znovu sa nadojčí (bábätko dojčíme pri každom jeho precitaní), by mal dostať bábätko do kontaktu koža na kožu aj otecko, aby sa aj medzi nimi posilnilo vytváranie vzťahovej väzby. Otec by mal byť v kontakte koža na kožu s bábätkom po pôrode približne 30 minút. Odporúča sa, aby sa to udialo v prvých 6 hodinách života bábätka.
Kontakt koža na kožu je úžasný zážitok. Obzvlášť ak bol pôrod náročný, je takýto kontakt odmenou, ktorá napĺňa endorfínmi a energiou. Rodičom postupne dáva istotu, že sa o svoje dieťatko budú vedieť dobre postarať. S bábätkom môžete spoločne odpočívať a nechať si ho vo svojej blízkosti.
Funguje to aj neskôr?
Kontakt koža na kožu môžete využívať kedykoľvek, a to aj so starším bábätkom. Dokonca veľmi pomáha zmierniť prejavy choroby, ako sú teplota či bolesti, prekvapivo aj niekoľkoročným deťom.
Vyzlečte sa od pol pása hore a položte si bábätko len v plienke na svoju nahú hruď. Urobte to v čase, kedy je pokojné a začína zaspávať alebo už spí a nechajte ho takto výdatne sa vyspať. Môžete to urobiť v polosede pri iných činnostiach (napr. čítanie), môžete na to využiť nosič alebo šatku pre bábätko a vykonávať svoje bežné aktivity.
Alebo sa môžete spoločne uložiť do postele vedľa seba v kontakte koža na kožu a dopriať si spoločný spánok.
Kontakt koža na kožu je ideálny nástroj pre vytváranie puta medzi bábätkom a dospelým človekom, ktorý sa oň má starať. Funguje aj v prípade adoptívnych rodičov, pestúnov či širšej rodiny.
Ako to prebieha vo vašej pôrodnici?
V súčasnosti v zdravotníckych zariadeniach po celom svete prebieha proces prechodu z predošlého spôsobu starostlivosti o novorodencov na typ starostlivosti, ktorý umožňuje kontakt koža na kožu ihneď po pôrode na sále a následne v ďalších dňoch na izbách.
Preto môžete nájsť v pôrodniciach momentálne škálu veľmi odlišných postupov a rady sa často líšia i v rámci oddelenia medzi jednotlivými pracovníkmi. Je preto dobré, aby ste sa v rámci tehotenskej poradne alebo prehliadok pôrodníc informovali o konkrétnych postupoch a ako rodičia sa rozhodli, aká starostlivosť sa vám zdá byť najvhodnejšia pre vaše dieťatko.
Odborníci sa zhodujú: Materské mlieko je jedným z najväčších darov, ktorý môžete dať svojmu dieťaťu. Je plné dôležitých živín, vitamínov a protilátok, ktoré pomáhajú udržiavať imunitný systém v rovnováhe, pomáhajú v správnom rozvoji mozgu dieťatka a podporujú trávenie. Zároveň vám materské mlieko pomôže zbaviť sa tehotenských kilogramov a znižuje riziko vzniku karcinómu prsníka alebo vaječníkov a osteoporózy. Promama podporuje osvetu v oblasti dojčenia a šírenia odborných informácií o materskom mlieku.
Autorka: MUDr. Lucia Kantorová
Vyštudovala LFUK v Bratislave v roku 2014 a po krátkej praxi odišla na rodičovskú dovolenku s teraz 4-ročným synom. Počas nej ostala aktívna v občianskom združení MAMILA a od roku 2018 pôsobí ako jeho predsedníčka. Laktačným poradenstvom, sledovaním výskumov v tejto oblasti a zlepšovaním podpory dojčenia sa vo svojom voľnom čase venuje od roku 2012. V súčasnosti pracuje ako externý vyučujúci na Univerzite Palackého v Olomouci a na odbornej špecializácii z pediatrie.
