Pôrodom sa začína krásne, ale zároveň nové a niekedy aj náročné obdobie pre matku, aj pre dieťa. Navzájom sa spoznávajú, začína sa budovanie silného puta. Ihneď po pôrode sa novorodeniatko najlepšie cíti v náručí svojej mamy.
Dôležitý bonding
Vzájomný kontakt „koža na kožu“, tzv. bonding, má veľký význam pre budovanie emocionálneho vzťahu medzi mamičkou a bábätkom. Dieťa sa v maminom náručí cíti v bezpečí a matke tento vzájomný kontakt s dieťaťom pomáha zabudnúť na bolestivé udalosti samotného pôrodu a budovať jej materské kompetencie. Neprerušovaný kontakt by mal optimálne trvať 2 hodiny, samozrejme za predpokladu, že to zdravotný stav dieťatka dovolí. Počas prvých 2 hodín sa mamička s bábätkom navzájom zoznamujú a spoločne sa venujú prvému prisatiu na prsník, čo je veľmi dôležité pre úspešný nástup laktácie. Z pôrodnej sály je mamička prevezená na oddelenie šestonedelia a dieťa čaká
prvé ošetrenie a vyšetrenie.
Prvé ošetrenia a prvé vyšetrenie bábätka
Úplne prvé ošetrenie novorodenca vykonáva novorodenecká sestra ešte na pôrodnej sále. Dieťa očistí od nečistôt nalepených na kožu počas pôrodu, označí menom, zváži a zmeria dĺžku, obvod hlavy a hrudníka. Údaje starostlivo zapíše do dokumentácie. Súčasťou prvého ošetrenia je tzv. kredeizácia, ktorá slúži na prevenciu gonokokových (kvapavkových) infekcií očí. Do očných spojiviek sa aplikujú kvapky s antiseptickým (dezinfekčným) účinkom. Ako prevencia krvácavej (hemoragickej) choroby novorodenca sa medzi 2. až 6. hodinou aplikuje preventívne vitamín K buď vo forme kvapiek alebo injekcie do svalu.
Z čoho pozostáva prvé vyšetrenie a čo všetko si lekár pri prvom vyšetrení všíma?
-
posúdenie zrelosti novorodenca (gestačného veku);
-
posúdenie stavu výživy (trofiky);
-
podrobné fyzikálne vyšetrenie na odhalenie zjavných vrodených anomálií a pôrodných poranení;
-
orientačné neurologické vyšetrenie.
Posúdenie zrelosti novorodenca
Normálna gravidita (tehotnosť) trvá 40 týždňov. Údaj o jej dĺžke dostáva pediater z gynekologických záznamov a vyšetrení. Je to údaj, ktorý sa vypočítava z dátumu poslednej menštruácie a koriguje sa podľa ultrazvukových vyšetrení plodu. Pri prvom vyšetrení po pôrode si pediater overí, či novorodenec zrelosťou zodpovedá vypočítanému veku (tzv. gestačnému veku).
Využíva na to skórovacie systémy, najznámejší a najpoužívanejší je skórovací systém podľa Ballardovej. Hodnotia sa ním niektoré telesné znaky (koža, ryhovanie na ploskách nožičiek, zrelosť prsnej žľazy, tvar a elasticita ušnice, genitál) a vývojové funkčné prejavy. Zrelosť novorodenca vyhodnotí systém na základe dosiahnutého skóre.
Podľa dĺžky trvania tehotnosti (gestačného veku) sa novorodenci kategorizujú do 3 skupín:
-
novorodenci narodení v termíne (donosení) – narodení medzi 38. a 42. týždňom tehotnosti;
-
novorodenci narodení pred termínom (nedonosení) – narodení pred ukončeným 37. týždňom tehotnosti;
-
novorodenci narodení po termíne (prenášaní) – narodení po ukončenom 42. týždni tehotnosti.
Posúdenie stavu výživy (trofiky)
Na posúdenie stavu výživy sa v neonatológii používajú tzv. percentilové grafy. Udávajú, koľko by mal novorodenec vzhľadom k dĺžke tehotnosti vážiť. Novorodencov s optimálnou hmotnosťou vzhľadom k dĺžke tehotnosti nazývame eutrofickí novorodenci. Ich hmotnosť sa pohybuje v rozmedzí medzi 10. a 90. percentilom pre daný gestačný vek. Novorodenci s pôrodnou hmotnosťou pod 3. percentil pre daný vek sú označovaní ako hypotrofickí (podvýživení), naopak s hmotnosťou nad 97. percentil ako hypertrofickí (nadmerne živení). Novorodenci, ktorí sa nachádzajú medzi týmito pásmami sú hranične hypotrofickí alebo hranične hypertrofickí.
Kategorizovanie novorodencov podľa zrelosti a stavu výživy má veľký prediktívny
význam. Na základe tohto hodnotenia vieme diferencovane pristupovať k starostlivosti o novorodencov a vieme predvídať chorobnosť a možné zdravotné komplikácie.
Donosení novorodenci s primeranou hmotnosťou vzhľadom k dĺžke tehotnosti a primeranou adaptáciou sú umiestňovaní na úsek fyziologických novorodencov – tzv. rooming-in. Ľahko nedonosení alebo ľahko podvýživení novorodenci sú zväčša sledovaní na úseku so zvýšenou starostlivosťou (úsek patologických novorodencov) a novorodenci extrémne a ťažko nedonosení vyžadujú intenzívnu starostlivosť, sledovanie životných funkcíí a častokrát aj umelú pľúcnu ventiláciu.
Fyzikálne vyšetrenie novorodenca
Cieľom vyšetrenia je včasné odhalenie abnormalít, či už sú to vrodené chyby, pôrodné poranenia alebo odchýlky v popôrodnej adaptácii. Vyšetrenie vykonáva detský alebo novorodenecký lekár na novorodeneckom boxe, ideálne vo výhrevnom lôžku. Počas vyšetrenia je dieťa vyzlečené. Lekár si ako prvé všíma celkový vzhľad, polohu dieťaťa, bdelosť, symetriu tela, hybnosť a postavenie končatín.
Donosený novorodenec drží horné aj dolné končatiny v tzv. flekčnom postavení (to znamená pokrčené v lakťoch aj v kolenách a pritiahnuté k telu).
Koža
Po pôrode je koža pokrytá vo väčšine prípadov plodovým mazom. Jej vzhľad je závislý od zrelosti (gestačného veku). Donosení novorodenci majú kožu hrubšiu, preto pôsobí dojmom, že je bledšia. Nedonosení novorodenci majú kožu červenú, tenkú, s presvitajúcimi cievkami a jemným ochlpením (lanugom). Krátko po pôrode je často prítomné namodralé sfarbenie plosiek nôh a dlaní, ktoré býva prvý deň života normálnym nálezom. Ak sa však namodralé (cyanotické) sfarbenie objaví alebo pretrváva v neskoršom období, môže byť prejavom závažného ochorenia dýchacieho alebo kardiovaskulárneho systému.
U časti novorodencov sa krátko po narodení objaví novorodencká koprivka (tzv. novorodenecký exantém). Vyskytuje sa najčastejšie na tvári, trupe a končatinách, má prchavý (miznúci) charakter a nevyžaduje žiadnu špeciálnu liečbu.
Na koži si ďalej všímame prítomnosť kožných znamienok, hemangiómov a modriniek. Žltým sfarbením kože sa prejavuje novorodenecká žltačka, bledým zase chudokrvnosť.
Hlava
Dôležitým údajom je veľkosť-obvod hlavy. Na posúdenie adekvátnych rozmerov vzhľadom k dĺžke tehotenstva sa používajú percentilové grafy (podobne ako pri posudzovaní výživy).
Relatívne veľkú hlavu v porovnaní s telom majú predčasne narodení novorodenci. Na hlave si lekár všíma rozmer a napätie veľkej fontanely (veľká fontanela je väzivové spojenie v tvare kosoštvorca na temene hlavy v mieste, kde sa spájajú lebečné kosti), symetriu hlavičky a prejavy pôrodných poranení. Pôrodné poranenia hlavičky sú pomerne časté a súvisia s mechanizmom samotného pôrodu.
Najčastejšie ide o kefalhematóm a pôrodný nádor (opuch) hlavy. Rozdiel medzi nimi je v tom, že kým kefalhematóm je zakrvácanie pod vonkajší obal kosti (väčšinou temennej) a hojí sa niekoľko týždňov, pôrodný opuch je zakrvácanie a opuch podkožia (väčšinou v záhlaví) a vymizne v priebehu niekoľkých dní. Oba typy poranení zvyčajne nevyžadujú špeciálnu liečbu a zahoja sa spontánne.
Tvár
Na tvári sa vyhľadávajú tzv. dysmorfické črty, ako sú napr. deformované a nižšie postavené ušnice, široký koreň nosa, netypické postavenie očných štrbín, rázštep podnebia a pery. Tieto nálezy môžu byť súčasťou mnohých genetických ochorení a syndrómov.
Jedným z prejavov pôrodného traumatizmu je tzv. stagnačná cyanóza tváre, alebo inak povedané „syndróm modrej masky“. Ako názov hovorí, tvár novorodenca má modrú farbu v dôsledku krvných podliatin, ktoré sú spôsobené buď obtočenou pupočnou šnúrou okolo krku počas pôrodu, alebo zaseknutými ramienkami v pôrodných cestách.
Nie je to nič závažné, modré sfarbenie v priebehu niekoľkých dní vymizne. Môže byť dôvodom výraznejšej novorodeneckej žltačky.
Krk
Krk novorodenca je krátky. Stáva sa, že je hlavička vychýlená z osového postavenia smerom k jednému či druhému ramenu. Príčinou asymetrického držania hlavy býva tortikolis. Je spôsobený buď vynútenou polohou hlavičky v maternici (pri nesprávnom naliehaní bábätka, nedostatku plodovej vody) alebo pôrodným poranením (zakrvácaním do kývača hlavy). Pri miernych stupňoch vychýlenia je postačujúce polohovanie novorodenca, masáže, ale vo väčšine prípadov je potrebná cielená rehabilitácia, do ktorej je zaučená aj mamička.
Hrudník
Hrudník je sídlom životne dôležitých orgánov – pľúc a srdca.
Dýchací systém
Lekár sa pri vyšetrení zameriava na sledovanie mechaniky dýchania, počtu dychov za minútu a pomocou fonendoskopu skúma posluchový nález na pľúcach. Spôsob a frekvencia dýchania sa menia v závislosti od bdelosti, fyzickej aktivity a plaču. V pokojovom stave je normálna frekvencia dýchania u donoseného novorodenca 40 až 60 dychov za minútu.
Novorodenci narodení pred termínom majú dýchanie o niečo rýchlejšie a nepravidelné (periodické), čo súvisí s nezrelosťou pľúc a dychového centra.
Zrýchlené dýchanie (nad 60 dychov za minútu), namáhavé dýchanie, grunting (stonavé dýchanie) alebo neštandardný, či asymetrický posluchový nález na pľúcach vyvolávajú podozrenie na ochorenie pľúc, srdca alebo infekciu.
Súčasťou vyšetrenia dýchacieho systému je aj vyšetrenie saturácie krvi kyslíkom pomocou pulzného oxymetra.
Srdcovocievny systém
Normálna srdcová akcia u novorodenca narodeného v termíne je 120 až 160 úderov za minútu. V spánku môže byť nižšia, naopak, pri fyzickej aktivite vyššia. Počas prvých 24 hodín života je častým nálezom jemný srdcový šelest, ktorý má väčšinou prechodný (adaptačný) charakter. Inou kapitolou sú šelesty, ktoré sa objavujú 3. až 4. deň po pôrode a ich intenzita stúpa. Takého šelesty bývajú dôvodom na ultrazvukové vyšetrenie srdca za účelom potvrdenia alebo vylúčenia srdcovej chyby. Na posúdenie srdcového výdaja slúži zhodnotenie prekrvenia kože, kvality pulzov na horných a dolných končatinách a vyšetrenie tlaku krvi.
Brucho
Lekár vyšetruje veľkosť bruška, zisťuje, či je mäkké, či sa dá dobre prehmatať. Distenzia brucha (roztiahnutie brucha nad úroveň hrudníka) krátko po pôrode môže byť príznakom črevnej nepriechodnosti, naopak člnkovité brucho (pod úrovňou hrudníka) môže signalizovať bránicovú herniu (prietrž). Dôležitou súčasťou pri vyšetrení brucha je kontrola pupočného pahýľu, ktorý je za normálnych okolností 3-cievny a je po prestrihnutí pupočnej šnúry zasvorkovaný. Pupočný pahýľ sa má udržiavať v čistote a suchu a zväčša do 10 dní spontánne odpadne.
Genitál
U oboch pohlaví sa hodnotí zrelosť genitálu a prípadné vývojové abnormality. U chlapcov sa kontroluje, či majú oba semenníky zostúpené v miešku. Dievčatá majú prvé dni po pôrode genitál mierne opuchnutý a z rodidiel môže byť pozorovaný belavý hlienovitý výtok v dôsledku prenesených hormónov od matky.
Novorodenec by mal prvýkrát močiť do 24 hodín od pôrodu. V prvých 2 až 3 dňoch môžu byť na pomočenej plienke prítomné fliačiky tehlovočervenej farby. Sú spôsobené urátmi (soľami kyseliny močovej), ktorých vylučovanie je prvé dni normálne.
Konečník a chrbtica
Priechodnosť konečníka sa kontroluje pri prvom meraní teploty, smolka (prvá stolica) by mala odísť najneskôr do 48 hodín od pôrodu. Lekár nezabudne pri prvom vyšetrení skontrolovať chrbticu, hľadá rázštepy, chorobné zakrivenia, névy a opuchy.
Končatiny
Na horných končatinách sa sleduje spontánna hybnosť. Asymetrická hybnosť či chýbanie hybnosti na jednej z končatín môže byť spojená s pôrodným poranením (zlomenina kľúčnej kosti, ramennej kosti, paréza ramenného pletenca).
Vyšetruje sa hybnosť a postavenie prstov, vylučujú sa nadpočetné prsty (polydaktýlia), zrastené prsty (syndaktýlia), dermatoglyfické abnormality (priečna ryha a pod.).
Ryhovanie na stupaji nôh pomáha pri vyšetrení zrelosti novorodenca. Donosení novorodenci majú plosku nohy úplne ryhovanú, čím sú novorodenci nezrelší, tým je ploska viac vyhladená.
Pri vyšetrení dolných končatín sa sleduje prítomnosť deformít, asymetrie dĺžky a hybnosti.
Samozrejmosťou je vyšetrenie bedrových kĺbov v rámci skríningu dysplázie bedrových kĺbov. K najčastejším deformitám dolných končatín patrí kalkaneovalgózna deformita, ľudovo nazývaná „konská noha“. Pri tejto deformite je noha vyrotovaná smerom dovnútra, príčinou býva nesprávny vývoj kostí, šliach a svalov v oblasti členka.
Liečba závisí od stupňa deformity. Pri ľahších formách sa postupuje konzervatívne (cvičenie, sádrovanie), pri ťažkých formách je potrebné operačné riešenie.
Tip od nás
Čo je novorodenecký skríning a ktoré ochorenia sa ním zisťujú? Prečítajte si v našom článku.
Orientačné neurologické vyšetrenie
K základnému neurologickému vyšetreniu patrí vyšetrenie svalového tonusu (napätia), ktoré informuje o stave centrálneho nervového systému. Môže byť normálny, znížený alebo zvýšený. Súčasťou je aj vyšetrenie novorodeneckých reflexov. Patrí k nim: hľadací, sací, prehĺtací, úchopový a úľakový (Morov) reflex. Prítomnosť novorodeneckých reflexov odzrkadľuje normálnu činnosť mozgového kmeňa.
Všetci budúci rodičia dúfajú, že sa ich potomok narodí zdravý a zároveň sa obávajú možných komplikácií. Väčšina novorodencov má normálny (fyziologický) nález pri prvom vyšetrení a normálny priebeh popôrodnej adaptácie. Ak sa objaví pri vyšetrení nejaký problém alebo abnormalita, je povinnosťou lekára jasne a citlivo o tom informovať rodičov a zároveň navrhnúť plán ďalších vyšetrení, monitorovania a liečby.
Autorka: MUDr. Miroslava Palonder
Som pediatrička-neonatologička a matka 16-ročných dvojičiek. Jedenásť rokov som pracovala na novorodeneckej klinike v Detskej nemocnici v Košiciach. Od roku 2011 pracujem ako neonatologička v jednej z bratislavských pôrodníc. Absolvovala som odborné stáže v Grazi, v Prahe a Salzburské semináre pre lekárov v odbore Maternal and Infant Health. Svoju vysnívanú prácu beriem zaroveň ako poslanie a pristupujem k nej s veľkým rešpektom. Je nádherné vítať nových človiečikov a pomáhať im pri ich prvých životných krokoch. Vo voľnom čase rada relaxujem v prírode, milujem svoju rodinu, knihy a hudbu.
