Syndróm vyhorenia – podávanie výkonov a nenapĺňanie vlastných potrieb
Ako sa prejavuje syndróm vyhorenia? Pri akých príznakoch treba spozornieť?
Syndróm vyhorenia je stav celkového vyčerpania nášho organizmu – duševného i fyzického a je to výsledok dlhodobého procesu, ktorého hlavným ukazovateľom je nerovnováha. Ľudia so syndrómom vyhorenia nemajú spravidla dlhší čas napĺňané svoje potreby a bývajú z rôznych príčin zameraní najmä na podávanie výkonov v pracovnej oblasti. Medzi hlavné prejavy patrí celková únava až vyčerpanosť organizmu, pokles celkovej energie, strata nasadenia, nadšenia a motivácie k práci, ťažkosti so sústredením, zníženie výkonov aj v dôsledku kognitívnych oslabení, zmeny v emočnom prežívaní, frustrácia, celková apatia, pasivita a nezáujem.
Všetky tieto prejavy sú úplným opakom toho, ako sa pracujúci človek cíti na začiatku svojho pracovného života. Máva veľa energie a chuti do práce, vysoké nasadenie a ambície podávať výkony, pri čom častokrát stráca zo zreteľa aj iné, nemenej dôležité oblasti života, až postupne môže dôjsť k spomínanej nerovnováhe a po čase aj k vyhoreniu. Spozornieť treba určite už v situáciách, kedy človek vníma zmenu postoja k práci, pokles výkonov, narastajúcu nespokojnosť, frustráciu, tendenciu prokrastinovať, zároveň samozrejme aj dokáže vnímať a správne rozumieť telesným prejavom – ťažkosti so spánkom, únava, bolesti hlavy, chrbtice, nechutenstvo alebo naopak tzv. emočné zajedanie a podobne.
Máme pre vás zľavu 10 % na všetky online psychologické konzultácie na Mojra.sk
Ako sa človek stane workoholikom?
Myslíte si, že počet ľudí, ktorých vyhorenie zasiahne, narastá? Ak áno, koho sa to najčastejšie týka?
Pracujem v školstve a tam je tento fenomén pomerne častý a môže sa týkať ľudí v každom veku, ako žien, tak aj mužov. Je to veľký problém ľudí z „biznis“ prostredia, určite však aj zo zdravotníctva či iných odvetví. Ľudia prežívajú pocit výraznej frustrácie, kedy ich vynaložená snaha, zanietenosť či pracovné nasadenie neprináša očakávaný výsledok, práca je slabo odmeňujúca a tým nemyslím iba finančné ohodnotenie. Časom sa vytráca pôvodný zmysel, človek zažíva pocity márnosti a nezmyselnosti svojej práce, nemá dostatočnú oporu a podporu v systéme a ak nemá dobre vyvážené ostatné oblasti života, vyhorenie môže prísť pomerne rýchlo.
Prečo a ako sa človek vlastne stáva workoholikom?
Sú ľudia, ktorí svoju hodnotu odvodzujú od podávania výkonov, dosiahnutých úspechov či pracovných pozícii a s tým súvisiacim statusom. Práca je aj o podávaní výkonov, kariérnom raste, čo samo o sebe môže byť akýmsi prísľubom toho, že ak človek dosiahne napríklad vyššiu pozíciu, bude sa cítiť lepšie, hodnotnejšie. A tak sa roztáča koleso, z ktorého sa často stane bludný kruh workoholizmu. Paradoxom je, že dosiahnutá pozícia, zvýšenie platu či iné pracovné úspechy neprinášajú aj onen pocit sebahodnoty a ani životnej spokojnosti či životného zmyslu. Čo však prináša, je práve vyčerpanie a vysoké riziko vyhorenia. Nechcem tým povedať, že podávať výkony, dosahovať úspechy či kariérny postup je zlé. Treba však pri tom myslieť na dostatočný oddych, život aj mimo pracovnej oblasti, vyživenie seba – „zdrojovanie sa“, prosto na celkovú rovnováhu, ktorá je prejavom našej starostlivosti o seba, alebo ak chcete sebalásky. Práca je v živote veľmi dôležitou súčasťou, no život nie je len práca.
Zdroj: archív Lenky Valentíniovej
Fyzické zdravie a work-life balans
To, že môže ísť o vyhorenie, častokrát ľudia spoznajú prostredníctvom zhoršeného zdravotného stavu. Objavia sa problémy s trávením, bolesti chrbta aj duše, ktoré nemusia, no môžu súvisieť s tým, že sa niečo deje. Prečo je to tak?
Žijeme v hmotných telách a naše telo potrebuje prijímať energiu, podávať výkony v najširšom zmysle slova a zároveň relaxovať, odpočívať. Ak nemáme pokryté základné potreby – jedlo, pitný režim, spánok, zdravý pohyb, nevyhnutne sa to musí prejaviť aj v práci. Prílišné zameranie na podávanie výkonov v práci nám zas môže sťažovať schopnosť odpočinku, odzrkadľuje sa na kvalite nášho spánku. Telesné a duševné zdravie sú jednoducho spojené nádoby a na to treba myslieť ako na veľmi dôležitý fakt pri udržiavaní work-life balansu.
Existuje návod, ako udržiavať work-life balans?
Mám veľmi rada prístup, v ktorom sa na work-life balans pozeráme cez svoje emócie. Emócie sú v podstate dáta, informácie o tom, ako sa v živote máme. Ak sme podráždení, nespokojní, unavení, nahnevaní, smutní … môžeme sa pri týchto emóciách zastaviť a pýtať sa, odkiaľ sú. Každá takáto emócia, ktorú prežívame ako nepríjemnú, je totiž špičkou ľadovca nejakej našej nenaplnenej potreby. Môžem sa napríklad cítiť podráždená, všimnem si, že na svoje okolie „vrčím“. A tak sa začnem vnútorne skúmať, odkiaľ sa tá podráždenosť berie. Takouto sebapoznávacou vnútornou prácou môžem prísť napríklad na to, že som podráždená preto, že deti, manžel či iní ľudia odo mňa sústavne niečo chcú a ja som podvečer už dosť unavená z práce, zo všetkého, čo som počas dňa musela stihnúť a že by som potrebovala byť chvíľu len tak v tichu. Tu už môžem začať hľadať riešenia, ako si takúto chvíľku dopriať, pokiaľ nechcem byť k ostatným podráždená a nechcem si tým kaziť naše vzájomné vzťahy.
Rozumiem, že sa to takto všetko ľahko povie, zároveň dodávam, že nikto iný sa nepostará o naplnenie našich potrieb. My, dospelí ľudia, sme v plnej miere zodpovední za naše potreby. To sa môže na prvý pohľad zdať ako niečo zaťažujúce, v skutočnosti to však robí z človeka tvorcu svojej každodennosti, svojho života. Tiež sa mi veľmi páči a osvedčuje model work-life balansu, ktorý viac než s časom pracuje s našou energiou. Podľa tohto modelu existujú štyri druhy energie – fyzická, mentálna, emočná a duchovná a každú z nich si „zdrojujeme“ iným spôsobom, keďže energia, na rozdiel od času, je obnoviteľná. Je veľmi užitočné poznať aj takéto informácie a zahrnúť ich do nášho spôsobu života.
Tip od nás
Pridajte sa do facebookej skupiny Union pre zdravú dušu, ktorá obsahuje množstvo zaujímavého a užitočného obsahu týkajúceho sa duševného zdravia.
Odborná pomoc pri syndróme vyhorenia
Dotkli sme sa rodinného života, môže sa vyhorenie týkať aj matiek na materskej?
Jednoznačne si myslím, že áno. Pracujem veľa aj s matkami na materskej či rodičovskej „dovolenke“ a ten mechanizmus procesu vyhorenia je z môjho pohľadu rovnaký ako aj vyhorenie v práci. Mamy sú častokrát tiež výkonovo nastavené, majú od seba vysoké očakávania – aké chcú byť mamy, ako kvalitne chcú poskytovať starostlivosť svojim deťom – od nevyhnutnosti dojčenia, kvalitné príkrmy, prvé krúžky, silné citové väzby, upratanú domácnosť, spokojného manžela a podobne. Zároveň je pre ne mimoriadne ťažké naplniť si v dostatočnej miere fyziologické potreby. Bývajú unavené, častokrát sociálne izolované, so všetkými tými svojimi nastaveniami a očakávaniami, čo je veľakrát skutočne náročné na zvládanie.
To, že má niekto problém s blížiacim sa vyhorením a vyčerpaním, zistí sámalebo ho skôr na to upozorní okolie, rúcajúce sa vzťahy či zhoršené zdravie?
Často na to upozornia práve naši najbližší, ktorí nám môžu naznačiť, že sa s nami niečo deje. Niekedy to možno je aj poznámka, ktorá sa nás môže dotknúť, ale môže byť veľmi užitočné pripustiť si, že na nej môže byť aj niečo pravdivé. Ak sa nám kazia vzťahy alebo sa začíname cítiť naozaj vyčerpane, je skutočne nevyhnutné začať sa tým zaoberať, kým nie je neskoro. Ideálne je, keď sa človek pozná natoľko, že si všíma a prikladá dôležitosť práve spomínaným emóciám, ktoré ho včas upozornia, že je potrebná nejaká, niekedy len drobná, no dôležitá zmena v jeho každodennom fungovaní.
Kde je možné v prípade potreby vyhľadať pomoc?
Pomoc v najširšom zmysle slova môže predstavovať to, že sa niekomu zdôveríme. Priznáme, že nevládzeme, neteší nás naša práca, že to vplýva na naše vzťahy, na naše fyzické zdravie a na celkovú životnú spokojnosť. Aj rozhovor s naším všeobecným lekárom môže byť vhodnou prvou voľbou, ktorá pomôže pomenovať problém. Cielene si môžeme pre pomoc ísť k psychológovi, ktorý vie byť nápomocný napríklad aj pri nastavovaní si nových užitočnejších návykov umožňujúcich udržať si work-life balans. Niekedy je však potrebná aj dlhodobejšia psychoterapeutická starostlivosť, pretože syndróm vyhorenia je možno akýmsi dôsledkom nášho vzťahu k sebe samému. Vylúčená nie je ani psychiatrická starostlivosť – syndróm vyhorenia niekedy môže plynule prejsť do depresívneho ochorenia, ktoré si vyžaduje už komplexný prístup a liečbu.
Union zdravotná poisťovňa vám pravidelne prináša aj témy týkajúce sa duševného zdravia.
