Psychologička a terapeutka: „Mnohí ľudia majú romantické predstavy o rodičovstve. Na rolu rodiča sa nedá vopred pripraviť.“

Prečo narodenie dieťaťa väčšinou vzťahov otrasie? 

V domácnosti je po jeho príchode veľa nových povinností a rodičia sa musia prispôsobovať novému životu, pričom dieťa všetku tú námahu zo začiatku nevracia. Problémom môžu byť aj negatívne očakávania a strachy, že to bude náročné, čo na nikoho nevplýva dobre. Veľa ľudí ale máva skôr romantické predstavy o rodičovstve.

Mnohí čakajú, že im bábätko stmelí vzťah alebo žene-matke prinesie pocit naplnenia. Lenže potom príde stret s realitou, ktorá často neladí s predchádzajúcimi romantickými predstavami. Keby som to mala zhrnúť, nemyslím si, že sa na rolu rodiča dá dopredu dobre pripraviť.

Akousi predprípravou je iba to, čo v detstve dostaneme pri výchove. Horšie však je, keď niekto pochádza z toxických alebo rozpadnutých rodín, kde nevládla harmónia, lebo rodičia sa neustále hádali. Taký muž alebo žena potom vedia len to, čo nechcú, no často nevedia, ako to robiť lepšie.

Rodičovstvo kladie na každého rodiča veľké nároky. Mnohí ale na túto životnú zmenu nie sú úplne pripravení a v podstate nevedia, do čoho idú. Môže to súvisieť aj s tým, že niektorí ľudia vstupujú do rodičovstva ešte vo fáze nezrelosti? 

Lenže nezrelosť súvisí práve s osobnou históriou, ktorej dôsledkom môže byť práve to, že niektorí ľudia nedostali do vienka správny príklad a dobrý vzor správania. Nemajú sa preto veľmi o čo oprieť, a tak sa v roli otca alebo matky často trápia. Vzorce správania sa totiž nedajú naučiť, musia sa zažiť.

Negatívne sa prejaví aj to, ak má niekto nenaplnené vývinové potreby. Trpel napríklad nedostatkom lásky. Vtedy sa to neraz prejaví tým, že chýbajúcu lásku začne vyžadovať od svojho dieťaťa a stane sa od nej doslova závislý. Takého človeka potom môže vykoľajiť napríklad aj to, že keď syn alebo dcéra chcú dostať v obchode hračku a oni mu ju nekúpia, deti sa môžu na rodiča nahnevať a chvíľu ho aj intenzívne neznášať. Táto situácia je ale v poriadku, zrelý rodič nie je závislý a nelipne na nonstop láske svojho dieťaťa. Jeho negatívne emócie chápe, aj fakt, že sú dočasné. Nezrelý rodič, ktorému ale chýbala láska otca alebo mamy, nemusí mať pre ne porozumenie a začne ich odmietať či potláčať, dokonca môže byť k dieťaťu zlý. Alebo naopak, zo strachu, že o jeho lásku čo len na chvíľu príde, kúpi mu a urobí všetko, čo si potomok zaželá, čo tiež nie je správne.

Mnohí ľudia nevedia, že majú tieto problémy, lebo sú potlačené niekde v podvedomí. Ako to ošetriť? 

V tom je dieťa práve akýmsi katalyzátorom. Ak človek rástol v zdravom prostredí, vtedy s ním zvyčajne hlboko neotrasie ani táto udalosť. Keď si však z domu nesieme negatívne skúsenosti, nenaplnené vývinové potreby, všetko je ťažšie a časom neraz ešte horšie. A prečo nie skôr? Je možné, že človek s mnohými neriešenými problémami dovtedy celkom dobre fungoval vďaka kompenzačným vzorcom správania, ktoré mu pomáhali obstáť v živote.

Po príchode dieťaťa sa však negatívne skúsenosti a návyky z minulosti zvyknú prejaviť naplno. Z domu prevzaté správanie zrazu ukazuje slabiny a novopečený rodič môže byť konfrontovaný s nedostatkami. V takom prípade by to bolo dobré riešiť s psychológom alebo koučom v oblasti rodičovstva. Je dobré vnímať svoje slabiny a byť otvorený zmene. Dieťa vždy stimuluje osobnostný rast. Ak to pochopíme, za tie ťažkosti môžeme byť aj vďační.

Čo v prípade, ak rodičia nechcú na sebe pracovať? Myslia si, že oni nemajú problém alebo sa ho boja. Možno ani nevedia, prečo by to mali riešiť. 

Prečo? Pre seba a svojich najbližších. Pre harmóniu doma. Naše tiene sa často prejavia práve po narodení potomka. Veľa problémov môže odzrkadliť už aj partner, ale pri deťoch je to výraznejšie. Ak sa niečo také prihodí, netreba pred pravdou utekať a obviňovať druhých, špeciálne nie deti, ktoré sú vždy len naším zrkadlom.

Všetko, čo vedia sa naučili od nás, rodičov, alebo si to osvojili popri nás. Keď si s tým nevedia rady, zverila by som sa do rúk odborníkov. Už aj preto, aby sme dieťaťu neodovzdali disfunkčný model správania. A ešte lepšie by bolo neutekať pred sebou a pomoc psychológa vyhľadať predtým, ako sa niekto rozhodne stať rodičom. Najmä vtedy, keď cíti, že niečo nie je v poriadku.

Môže pomôcť obstarať si pred narodením dieťatka mačičku alebo psíka?

Len sčasti. Vďaka tomu sa síce dá vypestovať návyk opatrovania a trochu sa ukáže aj to, či sa vieme prispôsobiť inému živému tvorovi. Na rodičovstvo to však nikoho nepripraví.

Veľa mužov sa sťažuje, že si ich ženy po narodení potomka prestali všímať. Ako si poradiť s týmto problémom? 

Môže to vzniknúť práve vtedy, ak má čerstvý otec prázdny takzvaný „pohár lásky“ a nemá z čoho dávať. Vtedy možno pociťuje frustráciu. Môže sa však stať aj to, že sa žena veľmi vžije do novej roly matky a muž je zrazu na okraji. Pravdou je, že na chvíľu, počas raného vývinového obdobia dieťaťa, je to doslova nevyhnutné.

Pre partnera zvykne byť ten čas náročnejší, rovnako ako sú aj pre ženu náročné prvé týždne s malinkým tvorom, ale zrelý muž, ktorý nie je závislý od lásky, túto fázu ustojí. Chápe, že teraz hrá prím dieťa. A týmto svojím zrelým postojom si svoju partnerku neraz akoby nanovo získava. Ak sa ale chlap začne pre nedostatok pozornosti správať ako ohrdnuté dieťa, bude utekať z domu, je možné, že sa medzi partnermi prehĺbi bariéra.

Čo by ste odporúčali mužom? Aby vydržali, že raz sa to skončí?

Úloha partnera v tom období spočíva hlavne v tom, aby sa postaral o rodinu, aby ju živil a bol matke oporou. Pre čerstvú mamičku je totiž starostlivosť o bábätko náročná skúška a potrebuje podporu okolia, najmä svojho partnera. Mal by okrem iného chápať, že také ťažké, ako krátko po narodení bábätka, to nebude stále. Neskôr však už môže chcieť, aby jeho žena začala fungovať aj ako partnerka.

Čo v prípade, ak žena nevládze – deti nespia, lebo ich trápia zúbky alebo iné bežné problémy?

V našej spoločnosti, žiaľ, ešte stále vládne nastavenie, že bežná žena si nechce dať pomôcť, pretože je väčšinou vychovávaná tak, aby všetko zvládala sama, domácnosť aj novorodenca a ešte by mala byť zvodná partnerka. Tento postoj môže viesť k úplnému vyčerpaniu.

Preto odporúčam, aby sa ženy naučili požiadať o pomoc a vedeli ju prijať. Pomôže, ak si na jeden deň matka zaobstará opateru pre dieťa a trochu si oddýchne, alebo raz za týždeň či dva, ide s partnerom na rande. Vzťahu to prospeje. Treba si totiž uvedomiť, že rodičia sú aj partnermi, preto je v poriadku nájsť si pomoc do domácnosti alebo si nechať pomôcť od rodinných príslušníkov. Môžu napríklad kočíkovať dieťa alebo ho časom nechajú prespať u starých rodičov. Je to aj prejav sebalásky, ktorú by žena mala v sebe počas materstva pestovať. Chráni tým nielen seba, ale aj bábätko. Nesmie si totiž dovoliť vyplytvať všetky svoje sily. Keď sa minú, neostanú pre dieťa a ani partnera.

Množstvo čerstvých rodičov sa háda, lebo sú vystresovaní a unavení pod náporom nových povinností. Ako sa s tým popasovať, aby sa rodina nakoniec nerozpadla?

Na hádky nie je jedno univerzálne riešenie, ktoré vyrieši všetky konflikty. Ak je dôvodom únava, platí to, čo som odporúčala vyššie. Vytvoriť si podmienky na oddych je kľúčové a fyzickému aj psychickému zdraviu prospešné. Na druhej strane, hádky väčšinou svedčia o tom, že niečo na spoločnom či individuálnom fungovaní si pýta zmenu. Ak sa objavia problémy, rozhodne nemá zmysel ich potláčať a prispôsobovať sa ťaživej situácii.

Preto je potrebné hľadať spôsob, aby sa obaja v partnerstve cítili dobre. Na začiatku sa často môže objaviť kríza, ale vďaka nej si pár môže vytvoriť nové normy, ktoré vzťahu prospejú. Nemali by však ísť na úkor nikoho zo zúčastnených. Na zmenu preto musia byť dvaja. Iba jeden z páru to sám neutiahne, a práve v takej situácii hrozí, že sa pre jednostrannú snahu vzťah nakoniec rozpadne alebo bude dlhodobo neuspokojivý.

Ďalšia oblasť, ktorá môže trochu utrpieť je intimita. Ako riešiť, ak sa partner cíti nespokojný kvôli nedostatku sexu?

Tiež na to nemám jednoznačnú odpoveď. Žena je v tomto období unavená, neraz musí v noci viackrát vstávať k dieťaťu. Je to skrátka náročné obdobie. Muž by mal byť v tom čase toleratný. Koniec – koncov, tiež býva unavený a vie, že vtedy idú veci ťažšie a libido dole. Ale tiež nie je dobré, ak žena dlhodobo intimitu odmieta. Mala som klientku, ktorá sa s mužom nemilovala rok, a to už určite nie je v poriadku. Ak je to možné, treba hľadať a odstrániť príčinu.

O čom to môže svedčiť? 

Že žena je na pokraji fyzických síl, úplne sa oddala a obetovala materstvu a muža zredukovala na niekoho, kto splnil svoju historickú rolu, keď „ju urobil matkou”. Alebo vzťah narazil a zatiaľ neprekonal krízu po príchode bábätka. Ako som spomínala, dieťa prinesie do života zmenu, ktorá zvýrazní rôzne, často už predtým existujúce problémy. Možno sa partneri zrazu viac hádajú, lebo muž nepomáha svojej žene v domácnosti alebo je stále v práci či s kamarátmi. V takom prípade môže mať partnerka aj pocit krivdy, že je nepomerne viac povinností na nej, kým on si užíva viac voľnosti a zábavy. Ak mu o tom nehovorí alebo ju muž nevypočuje, môžu jej nenaplnené potreby a krivdy vyvolať nechuť na intímny život.

Ak je ale vzťah zdravý, žena túži po intimite, pravdepodobne už nie tak často ako pred narodením dieťaťa, ale chce ju. V tomto prípade nie je potrebné špekulovať nad nejakými zložitými riešeniami. Stačí mať ochotu si navzájom pomôcť, vyjsť si v ústrety a na problémy nachádzať spoločne riešenia. Aby som však bola férová, neraz zlyháva aj žena. Môže odmietať prijať pomoc, problémy neadresuje správnym smerom, je ticho a iba trpí. Navyše ju neraz vyčerpáva jej perfekcionizmus, nedostatočne vníma a opatruje svoje potreby. V konečnom dôsledku z toho môže vyjsť ako večne nespokojná a neuspokojiteľná žena, s ktorou je ťažko vychádzať a ešte ťažšie sa s ňou milovať.